Zákon o vysokých školách

Ľudovodemokratická republiky, v úsilí o neustále zlepšovanie životných podmienok a kultúrnej úrovne nášho ľudu a v úsilí o rozvoj vedy a umenia pre budovanie socializmu v našej vlasti, zriaďuje vysoké školy a stará sa o ne. Tým zaisťuje najschopnejším synom a dcéram pracujúceho ľudu prístup k najvyšším stupňom vzdelania so zreteľom na potreby a prospech celku.

Dĺžku štúdia na vysokej škole (fakulte) určuje minister školstva a kultúry po dohode so zúčastnenými členmi vlády.

Študenti sa prijímajú na vysoké školy podľa schopnosti uchádzačov a so zreteľom na plánované hospodárske, sociálne a kultúrne potreby štátu.

Študenti sú povinní pracovať tak, aby sa stali odborne i politicky vyspelými budovateľmi socializmu.

Štát sa stará o študentov po stránke sociálnej, zdravotnej, kultúrnej a mravnej.

Podrobnosti o prijímaní študentov na vysoké školy určuje a predpisy o všeobecných právach a povinnostiach študentov vydáva minister školstva a kultúry po dohode so zúčastnenými členmi vlády.

Úlohou vysokých škôl, ako škôl najvyššieho stupňa, je vychovávať odborne i politicky vysoko kvalifikovaných pracovníkov, verných ľudovodemokratickej republike a oddaných myšlienke socializmu, tvorivo vedecky a umelecky pracovať a spolupracovať na šírení vedy a umenia medzi ľudom.

Pracujúcim sa umožňuje, aby dosiahli vysokoškolské vzdelanie bez prerušenia zamestnania mimoriadnymi spôsobmi štúdia (diaľkovým štúdiom, večerným štúdiom, externým štúdiom a pod.).

Minister školstva a kultúry určuje po dohode so zúčastnenými členmi vlády podrobnosti o mimoriadnych spôsoboch štúdia, najmä tiež o tom, kedy možno na vysokých školách zriaďovať osobitné zariadenia pre mimoriadne spôsoby štúdia.

Štúdium na vysokej škole sa zakončuje úspešným vykonaním predpísaných štátnych záverečných skúšok.

Študent vysokej školy, ktorý vykonal predpísané štátne záverečné skúšky (absolvent vysokej školy), dostane slávnostným spôsobom diplom, v ktorom sa vyznačí najmä špecializácia štúdia a uvedie označenie absolventa podľa študijného odboru, pre ktorý sa kvalifikoval.

Absolvent vysokej školy, ktorý študoval a vykonal predpísané štátne záverečné skúšky s vynikajúcim prospechom, dostane diplom s vyznamenaním.

Názvy študijných odborov a im zodpovedajúce označenia absolventov vysokých škôl určí minister školstva a kultúry po dohode so zúčastnenými členmi vlády nariadením.

Ako jeden z prostriedkov pre výchovu vedeckých (umeleckých) pracovníkov sa na vysokých školách zriaďuje vedecká (umelecká) ašpirantúra.

Podrobnosti určí minister školstva a kultúry po dohode s prezidentom Československej akadémie vied a so zúčastnenými členmi vlády.

Na vysokých školách pôsobia títo pracovníci vysokých škôl:

učitelia:

profesori,

docenti,

odborní asistenti,

lektori,

asistenti,

odborní inštruktori;

vedecko-výskumní, prípadne umeleckí pracovníci;

vedúci a pomocní knihovníci;

technickí a iní odborní pracovníci (najmä konštruktéri, mechanici, laboranti a pod.);

správni pracovníci;

pomocní pracovníci.

Podľa potreby môžu na vysokých školách pôsobiť i externí učitelia.

Vláda môže meniť alebo doplniť skupiny zamestnancov uvedených v odseku 1.

Označenie „profesor" a „docent" je vedecko-pedagogickým titulom, v umeleckých odboroch umelecko-pedagogickým titulom. Prislúcha všetkým pracovníkom, ktorí boli vymenovaní za profesorov alebo docentov na vysokých školách.

Profesorov vysokých škôl pre určité vedné alebo umelecké odbory vymenúva prezident republiky z osôb, ktoré preukázali vynikajúcu spôsobilosť vedeckú (umeleckú) a učiteľskú, a to spravidla z doktorov vied alebo docentov vysokých škôl. Návrh podáva vláde minister školstva a kultúry, na Slovensku Zbor povereníkov.

Docentov vysokých škôl pre určité vedné alebo umelecké odbory vymenúva minister školstva a kultúry z osôb, ktoré preukázali v habilitačnom konaní potrebnú spôsobilosť vedeckú (umeleckú) a učiteľskú, a to spravidla z kandidátov vied.

Miesta profesorov a docentov na vysokých školách sa obsadzujú zásadne na podklade konkurzu. Podrobnosti o habilitačnom konaní a obsadzovaní miest profesorov a docentov na vysokých školách určí minister školstva a kultúry. Minister školstva a kultúry môže pritom určiť, že sa na prechodný čas upúšťa pre niektoré odbory od podmienky habilitačného konania.

Pôsobisko profesorov a docentov na vysokých školách určuje a mení minister školstva a kultúry.

Profesori a docenti na vysokých školách strácajú tento titul rozviazaním alebo zrušením pracovného pomeru podľa [§ 19 ods. 2 písm. b) až d)] alebo [f)] alebo [§ 20 zákona č. 66/1950 Zb.] o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov. Aj odsúdenie na stratu občianskych práv má v zápätí zánik uvedeného titulu.

Ak nie je pre niektorý vedný alebo umelecký odbor ustanovený profesor alebo docent, môže minister školstva a kultúry ustanoviť dočasného zástupcu. To platí obdobne, ak nemôže profesor alebo docent plniť po dlhší čas svoje povinnosti.

Pracovný pomer profesora vysokej školy trvá spravidla najdlhšie do konca semestra, v ktorom profesor dovŕši 70 rokov. Výnimky povoľuje minister školstva a kultúry po vyjadrení Štátneho výboru.

Minister školstva a kultúry určuje, na akú dobu a za akých podmienok sú prijímaní na vysokú školu odborní asistenti a asistenti.

O tom, či u profesora alebo docenta sú splnené podmienky, aby naďalej zastával miesto profesora alebo docenta, rozhoduje minister školstva a kultúry, a to spravidla na podklade výsledku konkurzného konania.

Profesori a docenti, ktorí nesplnili požiadavky konkurzného konania, budú podľa príslušných predpisov umiestení na inom pracovisku zodpovedajúcom ich spôsobilosti.

Podrobnosti, najmä o tom, ako bude konkurzné konanie zavedené, určí minister školstva a kultúry.

Pokiaľ tento zákon neupravuje sám práva a povinnosti pracovníkov vysokých škôl, platia o týchto právach a povinnostiach osobitné predpisy. Osobitné predpisy upravujú aj ich platové pomery.

Minister školstva, vied a umení môže nanovo vymedziť vedné alebo umelecké odbory profesorov, vymenovaných pred účinnosťou tohto zákona.

Vláda nariadením zriaďuje, zrušuje, slučuje a delí vysoké školy, ustanovuje ich fakulty určuje a mení sídla a názvy vysokých škôl a fakúlt v súhlase s plánovanými potrebami hospodárskej a kultúrnej výstavby štátu.

Akademické hodnosti a stavovské označenia, nadobudnuté podľa starých predpisov, i práva a povinnosti z nich plynúce zostávajú nedotknuté.

Doterajší majetok vysokých škôl prechádza na štát.

Majetok, ktorý doteraz slúžil na vyučovacie alebo vedecké účely vysokej školy, zostáva zachovaný pre tento účel, pokiaľ o jeho splnenie nebude inak postarané.

Prechod vlastníckeho práva a iných pozemnoknižných práv podľa odseku 1 zapíšu pozemnoknižné súdy vo verejných knihách na návrh Ministerstva školstva, vied a umení s odvolaním sa na tento zákon.

Majetok, ktorý doteraz slúžil na sociálne, zdravotné a kultúrne potreby vysokoškolského študentstva, zostáva zachovaný svojmu účelu, t.j. starostlivosti o vysokoškolské študentstvo.

Tento majetok prechádza bez náhrady na štát. Vláda určí, ktorý majetok prešiel podľa tohto ustanovenia na štát a ustanoví spôsob jeho využitia.

Pokiaľ je majetok, uvedený v odseku 1, vo vlastníctve súkromných osôb, môže vláda vo výnimočných prípadoch, hodných osobitného zreteľa, priznať vlastníkom náhradu do výšky všeobecnej ceny.

Prechod vlastníckeho práva a iných pozemnoknižných práv podľa odseku 2 zapíšu pozemnoknižné súdy vo verejných knihách podľa rozhodnutia vlády na návrh Ministerstva školstva, vied a umení.

Organizáciu správy majetku uvedeného v odseku 1 určí Ministerstvo školstva, vied a umení po dohode s Ministerstvom financií.

Vláda určí, ktoré ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na vysoké školy vojenské.

Zrušujú sa všetky predpisy o veciach, ktoré tento zákon upravuje; najmä sa rušia:

Nariadenie č. 310/1850 r. z., o uvedení kolegiátnych platov na univerzitách;

nariadenie č. 38/1901 r. z., ktorým sa vydáva rigorózny poriadok pre vysoké školy technické;

nariadenie č. 102/1903 r. z., ktorým sa mení rigorózny poriadok pre lekárske fakulty, vydaný nariadením č. 271/1899 r. z.;

nariadenie č. 85/1904 r. z., ktorým sa vyhlasuje štatút Vysokej školy banskej v Příbrami;

nariadenie č. 135/1908 r. z., ktorým sa zavádzajú štátne teoretické skúšky pre pôdohospodárske oddelenie na Českej vysokej škole technickej v Prahe; 14. nariadenie č. 138/1908 r. z., ktorým sa zavádzajú štátne teoretické skúšky pre pôdohospodársko-technické oddelenie na Českej vysokej škole technickej v Prahe;

nariadenie č. 206/1908 r. z., ktorým sa zavádza školné na vysokých školách zverolekárskych;

nariadenie č. 59/1912 r. z., ktorým sa upravujú štátne skúšky a prospechové skúšky na vysokých školách technických;

zákon č. 79/1919 Sb., o služobnom pomere vysokoškolských učiteľov;

vládne nariadenie č. 147/1920 Sb., ktorým sa vydáva organizačný štatút Vysokej školy pôdohospodárskej v Brne;

vládne nariadenie č. 391/1920 Sb., o skúšobných taxách za štátne skúšky právovedecké a štátovedecké;

výnos č. 370/1850 r. z., ktorým sa vyhlasujú všeobecné nariadenia o fakultných štúdiách na univerzitách;

vládne nariadenie č. 680/1920 Sb., o novej úprave táx za udeľovanie akademických stupňov na univerzitách a na vysokej škole zverolekárskej;

výnos Ministerstva školstva a národnej osvety č. 53.250/1920, o organizačnom štatúte Českej vysokej školy technickej v Prahe, vydaný na základe usnesenia vlády zo dňa 20. augusta 1920;

vládne nariadenie č. 214/1921 Sb., o dočasnom rigoróznom poriadku prírodovedeckých fakúlt;

vládne nariadenie č. 344/1921 Sb., o poplatkoch za štúdiá na univerzitách a na vysokej škole zverolekárskej;

zákon č. 28/1922 Sb., o zriaďovaní a zariaďovaní vysokých škôl;

zákon č. 115/1927 Sb., o úprave zememeračského štúdia na vysokých školách technických;

vládne nariadenie č. 84/1934 Sb., ktorým sa vydáva poriadok pre dosiahnutie doktorátu obchodných vied;

vládne nariadenie č. 114/1936 Sb., ktorým sa vykonáva zákon č. 76/1918 Sb., o zriadení československej štátnej „Vysokej školy zverolekárskej v Brne“;

vládne nariadenie č. 258/1940 Sl. z., o štúdiu a o štátnych skúškach na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, v znení vykonávacieho nariadenia Sboru povereníkov č. 120/1945 Sb. n. SNR;

vládne nariadenie č. 69/1941 Sl. z., o skúšobnom poriadku pre prísne skúšky na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity, v znení vykonávacieho nariadenia Sboru povereníkov č. 121/1945 Sb. n. SNR;

nariadenie č. 57/1872 r. z., ktorým sa vydávajú nové ustanovenia o tom, ako možno nadobudnúť doktorát na svetských fakultách;

vládne nariadenie č. 254/1941 Sl. z., o skúšobnom poriadku pre prísne skúšky na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity;

nariadenie Slovenskej národnej rady č. 133/1945 Sb. n. SNR, o Slovenskej vysokej škole obchodnej;

vykonávacie nariadenie Sboru povereníkov č. 18/1946 Sb. n. SNR, ktorým sa vydáva organizačný štatút Slovenskej vysokej školy technickej;

zákon [č. 87/1946 Sb.] , ktorým sa mení zákon č. 115/1927 Sb., o úprave zememeračského štúdia na vysokých školách technických;

zákon [č. 122/1946 Sb.] , o štatisticko-poistnom štúdiu;

vládne nariadenie [č. 170/1946 Sb.] , ktorým sa vydáva štatút pedagogických fakúlt a určuje študijná doba učiteľov;

vládne nariadenie [č. 14/1947 Sb.] , o štátnych skúškach a o prísnych skúškach doktorských na fakultách vied právnych a štátnych;

zákon [č. 190/1948 Sb.] , o lekárnickom štúdiu.

zákon č. 63/1873 r. z., o organizácii univerzitných úradov;

nariadenie č. 19/1888 r. z., o habilitácii súkromných docentov na univerzitách;

zákon č. 68/1893 r. z., o právnických a štátovedeckých štúdiách a o štátnych skúškach, v znení zákona č. 290/1919 Sb., o dočasnej úprave štúdia a štátnych skúšok na fakultách vied právnych a štátnych;

nariadenie č. 56/1899 r. z., ktorým sa vydáva rigorózny poriadok pre filozofické fakulty;

nariadenie č. 271/1899 r. z., ktorým sa vydáva rigorózny poriadok pre lekárske fakulty;

výnos č. 37/1901 r. z., o výkone promočného aktu v hodnosti doktora technických vied na vysokých školách technických;

Do toho času, než budú vydané vykonávacie predpisy podľa tohto zákona, postupuje sa primerane podľa doterajších predpisov.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister školstva, vied a umení po dohode so zúčastnenými ministrami.

Minister školstva a kultúry zásadne spravuje všetky vysoké školy a jednotne ich riadi po stránke ideovej, vedeckej a pedagogickej. Opatrenia všeobecnej povahy robí po dohode so zúčastnenými členmi vlády.

Rada vysokej školy rozhoduje o zásadných pedagogických, vedeckých alebo umeleckých, správnych a hospodárskych veciach vysokej školy. Predsedá jej rektor.

Jej členmi sú prorektori a tajomník vysokej školy, dekani a prodekani jej fakúlt a zástupcovia učiteľov, študentov a zamestnancov vysokej školy. Rektor môže na zasadanie rady vysokej školy prizvať odborníkov z praxe.

Spôsob určovania zástupcov učiteľov, študentov a zamestnancov vysokej školy do rady vysokej školy určí minister školstva, vied a umení.

Usnesenia rady vysokej školy vykonáva rektor. Ak nesúhlasí rektor s usnesením rady vysokej školy, nevykoná ho, je však povinný predložiť bez meškania sporné usnesenie so svojím návrhom ministrovi školstva, vied a umení na rozhodnutie a upovedomiť o tom radu vysokej školy.

Dekan vedie a spravuje fakultu, zodpovedá za jej ideovú a výchovnú činnosť a zastupuje ju pred verejnosťou. Jeho námestníkmi sú zpravidla dvaja prodekani. Dekana a prodekanov vymenúva minister školstva, vied a umení na obdobie dvoch študijných rokov, a to zpravidla z profesorov vysokých škôl navrhnutých Štátnym výborom, ktorý vopred vypočuje príslušnú fakultnú radu a radu vysokej školy.

Za činnosť fakulty zodpovedá dekan rektorovi vysokej školy.

Pre správu fakulty sa zriaďuje dekanský úrad (dekanát). Dekanský úrad vedie tajomník fakulty, zodpovedný dekanovi.

Fakultná rada rozhoduje o zásadných pedagogických, vedeckých alebo umeleckých, správnych a hospodárskych veciach fakulty. Predsedá jej dekan.

Jej členmi sú prodekani a tajomník fakulty, vedúci profesori jej katedier a zástupcovia učiteľov, študentov a zamestnancov fakulty. Dekan môže na zasadanie fakultnej rady prizvať odborníkov z praxe.

Spôsob určovania zástupcov učiteľov, študentov a zamestnancov fakulty do fakultnej rady určí minister školstva, vied a umení.

Usnesenia fakultnej rady vykonáva dekan. Ak nesúhlasí dekan s usnesením fakultnej rady, nevykoná ho, je však povinný oznámiť ihneď sporné usnesenie so svojím návrhom rektorovi a upovedomiť o tom fakultnú radu. Rektor ho bez meškania predloží so svojím vyjadrením ministrovi školstva, vied a umení na rozhodnutie.

Dekan fakulty svoláva najmenej raz do roka valné shromaždenie učiteľov, študentov a zamestnancov fakulty, ktorému podáva zprávu o činnosti a úlohách fakulty a vypočuje jeho návrhy a požiadavky.

Rovnako rektor môže svolať valné shromaždenie učiteľov, študentov a zamestnancov vysokej školy.

Učitelia toho istého vedeckého alebo umeleckého odboru alebo niekoľkých odborov úzko príbuzných tvoria na fakulte katedru.

Katedry zriaďuje minister školstva, vied a umení, pričom môže ku katedre jednej fakulty priradiť učiteľov inej fakulty tej istej vysokej školy, poprípade inej vysokej školy.

Výchovnú a vedeckú alebo umeleckú činnosť katedry vedie vedúci profesor katedry, ktorého ustanovuje a odvoláva minister školstva, vied a umení na návrh Štátneho výboru.

Vedúci profesor katedry zodpovedá za činnosť katedry dekanovi.

Vedúci profesor katedry, členmi ktorej sú aj učitelia iných fakúlt, je členom fakultných rád týchto fakúlt s hlasom poradným. V tejto funkcii sa môže dať zastupovať členmi katedry, ktorých určí.

Za vyučovaciu činnosť priradených členov katedry (odsek 2) zodpovedá vedúci profesor katedry ich dekanom.

Vedecké a umelecké ústavy vysokých škôl (ďalej len „ústavy“) slúžia výchove vedeckého alebo umeleckého dorastu a vedeckej alebo umeleckej práci učiteľov vysokých škôl a iných pracovníkov plánovite podľa potrieb hospodárskej a kultúrnej výstavby štátu.

Ústavy možno zriadiť pre jeden alebo niekoľko príbuzných vedeckých alebo umeleckých odborov na fakulte. Môžu poprípade slúžiť niekoľkým fakultám alebo vysokým školám.

Návrhy na zriadenie ústavov podáva ministrovi školstva, vied a umení Štátny výbor. Organizáciu ústavov ustanovuje a ich riaditeľov vymenúva minister školstva, vied a umení na návrh Štátneho výboru.

Úlohy, organizáciu, spôsob správy a hospodárenia jednotlivých vysokých škôl určia organizačné štatúty týchto vysokých škôl, ktoré vydáva minister školstva, vied a umení nariadením po dohode so zúčastnenými členmi vlády.

Vysoké školy môžu prijímať pre štát dary, dedičstvá a odkazy, najmä aj účelovo určené.

Absolventom vysokej školy alebo výnimočne aj iným pracovníkom, ktorí preukážu, obvykle úspešným dokončením aspirantúry, osobitnú spôsobilosť v príslušnom vednom alebo umeleckom odbore a verejne osvedčia, že sú schopní samostatne vedecky bádať alebo umelecky tvoriť, udeľujú vysoké školy vedecké alebo umelecké hodnosti, majúce zpravidla dva stupne.

Vedecké a umelecké hodnosti určí a smernice pre ich udeľovanie vydá vláda nariadením.

Na vyjadrenie vysokej pocty za osobitné zásluhy o národ, štát a ľudský pokrok na poli vedy a umenia môže vysoká škola udeliť so súhlasom Štátneho výboru a ministra školstva, vied a umení čestnú vedeckú alebo umeleckú hodnosť.

O spôsobilosti profesorov a docentov (odseky 1 a 2) rozhoduje a návrhy na vymenúvanie alebo poverenie a na určenie alebo zmenu pôsobišťa, poprípade i v iných otázkach týkajúcich sa ich služobného pomeru, podáva ministrovi školstva, vied a umení Štátny výbor.

Ak nie je pre určitý vedný alebo umelecký odbor vymenovaný profesor, poprípade docent, môže ustanoviť minister školstva, vied a umení na návrh Štátneho výboru dočasného zástupcu. To platí obdobne, ak nemôže profesor alebo docent po dlhší čas vykonávať svoje povinnosti.

Lektorov, odborných asistentov, asistentov a odborných inštruktorov vymenúva Ministerstvo školstva, vied a umení, ktoré môže túto právomoc preniesť na nižšie orgány.

Zriaďuje sa Štátny výbor pre vysoké školy (ďalej len „Štátny výbor“) ako poradný, iniciatívny a koordinačný sbor ministra školstva, vied a umení pre študijné, organizačné, personálne a hospodárske veci vysokých škôl.

Štátny výbor sa vyjadruje v zásadných veciach a pri dôležitých opatreniach na vysokých školách a stará sa o vedeckú a umeleckú úroveň vysokých škôl.

Štátny výbor sa skladá z predsedu, troch podpredsedov, generálneho tajomníka, jeho námestníka a ďalších najviac 24 členov. Dve tretiny členov Štátneho výboru sú z vysokoškolských učiteľov. Členov Štátneho výboru vymenúva minister školstva, vied a umení.

Členovia Štátneho výboru zo Slovenska tvoria Odbočku Štátneho výboru pre vysoké školy na Slovensku (ďalej len „Odbočka“). Odbočka vykonáva pôsobnosť Štátneho výboru vo veciach vysokých škôl na Slovensku, pokiaľ vyžadujú na zaistenie plného rozvoja hmotných i duchovných síl slovenského národa osobitnú úpravu.

Štátny výbor má dve sekcie: sekciu pre vysoké školy vedeckého smeru a sekciu pre vysoké školy umeleckého smeru. Pri vymenúvaní jednotlivých členov Štátneho výboru minister školstva, vied a umení určí, do ktorej sekcie člen náleží.

Predsedníctvo Štátneho výboru tvoria: predseda, podpredsedovia, generálny tajomník a jeho námestník a ďalší štyria členovia, ktorých volí po dvoch každá z oboch sekcií Štátneho výboru z radov svojich členov.

Štátny výbor môže zriaďovať odborné komisie, do ktorých povoláva vedeckých alebo umeleckých pracovníkov a študentov vysokých škôl a podľa potreby iných odborníkov.

Funkčné obdobie Štátneho výboru je trojročné.

Organizačný a spravovací poriadok Štátneho výboru vydá a jeho pôsobnosť bližšie upraví minister školstva, vied a umení nariadením.

Na čele vysokej školy je rektor a rada vysokej školy.

Vysoká škola sa zpravidla delí na fakulty. Na čele fakulty je dekan a fakultná rada.

Zásady organizácie vysokých škôl, ktoré sa na fakulty nedelia, určí vláda nariadením.

Rektor vedie a spravuje vysokú školu, zodpovedá za jej ideovú a výchovnú činnosť a zastupuje ju pred verejnosťou. Vymenúva ho prezident republiky na návrh vlády na obdobie troch študijných rokov, a to zpravidla z profesorov vysokých škôl, navrhnutých Štátnym výborom, ktorý vopred vypočuje radu príslušnej vysokej školy.

Za činnosť vysokej školy zodpovedá rektor ministrovi školstva, vied a umení.

Námestníkmi rektora sú zpravidla dvaja prorektori, ktorých vymenúva minister školstva, vied a umení na obdobie troch študijných rokov, a to zpravidla z profesorov vysokých škôl navrhnutých Štátnym výborom, ktorý vopred vypočuje radu príslušnej vysokej školy.

Pre správu vysokej školy sa zriaďuje rektorský úrad (rektorát). Rektorský úrad vedie tajomník vysokej školy, zodpovedný rektorovi.