Nariadenie o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách

Porušenie povinností sa stíha a tresce bez ujmy zodpovednosti podľa iných predpisov podľa tohto nariadenia ako previnenie. Porušenie povinností nepatrného významu sa netresce, avšak vedúcemu prislúcha, aby ho zamestnancovi vytkol a poučil ho.

Proti zamestnancom, ktorí sa previnia tým, že porušia svoje povinnosti, možno použiť bez ujmy ich zodpovednosti podľa iných predpisov ako výchovné prostriedky kárne opatrenia ( [§ 16] ).

Trestnosť previnenia zanikne, ak uplynú od porušenia povinnosti tri roky. Ak zakladá porušenie povinností skutkovú podstatu činu trestného súdne alebo v správnom trestnom konaní, nepremlčí sa previnenie skôr, než nastane premlčanie podľa príslušných trestných predpisov.

Kárne opatrenie možno uložiť len do mesiaca odo dňa, keď sa o previnení zamestnanca dozvedel vedúci úradu (orgánu), ktorý je oprávnený kárne opatrenie uložiť ( [§ 27] ), najneskoršie však do jedného roku, a ak ide o previnenie zistené orgánmi vnútornej kontroly, do dvoch rokov odo dňa, keď sa zamestnanec previnenia dopustil.

Kárne tresty sú

Ako kárne opatrenia možno použiť

verejné napomenutie,

napomenutia,

peňažný trest.

verejné napomenutia,

Peňažný trest možno uložiť až do výšky jednomesačného základného platu, pričom možno zamestnancovi povoliť primerané mesačné splátky.

Pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia sa majú voči zamestnancovi použiť, treba prihliadať na závažnosť jeho previnenia, spôsobenú škodu, mieru jeho zavinenia a jeho doterajší postoj k práci. Ak ide o porušenie povinnosti nepatrného významu, vedúci ho zamestnancovi len vytkne a poučí ho o nesprávnosti jeho konania.

Peňažné tresty pripadajú štátnej pokladnici.

Ustanovenia zákona [č. 24/1957 Zb.] o kárnom (disciplinárnom) stíhaní rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve zostávajú nedotknuté.

Proti rozhodnutiu môže zamestnanec podať námietky, o ktorých rozhodne úrad, ktorý rozhodnutie vydal.

Proti rozhodnutiu zamestnanec môže podať námietky. O námietkach rozhodne úrad (orgán), ktorý rozhodnutie vydal, po prejednaní so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia ustavenej pre zamestnancovo pracovisko (ďalej len " závodný výbor").

Proti rozhodnutiu o námietkach môže sa zamestnanec s výnimkou uvedenou v odseku 4 odvolať na nadriadený úrad.

Proti rozhodnutiu o námietkach môže sa zamestnanec s výnimkou prípadov uvedených v odseku 4 odvolať na nadriadený úrad (orgán); ak ide o rozhodnutie komisie alebo odboru národného výboru, môže sa zamestnanec odvolať na radu tohto národného výboru. Tieto orgány rozhodnú o odvolaní po prejednaní s príslušným vyšším orgánom odborového sväzu.

Námietky a odvolania sa podávajú do pätnásť dní odo dňa doručenia rozhodnutia na služobnom úrade a nemajú odkladný účinok. Zamestnancovi nemôže byť na ujmu, ak podal v určenej lehote opravný prostriedok na nadriadenom úrade. Odmietnuť opravný prostriedok ako oneskorený alebo neprípustný prislúcha úradu, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici. Tento úrad môže v odôvodnených prípadoch zmeškanie lehoty odpustiť.

Námietky i odvolania musia sa podať na úrade (orgáne), proti ktorého rozhodnutiu smerujú, do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Námietky ani odvolania nemajú odkladný účinok, s výnimkou námietok a odvolaní podaných proti uloženiu kárneho opatrenia. Inak platia pre ich podávanie, prejednávanie a rozhodovanie všeobecné predpisy o správnom konaní.

Proti rozhodnutiu o námietkach vo veci rozviazania alebo zrušenia pracovného pomeru podľa [§ 19 ods. 1] a [ods. 2 písm. b)] a [d)] a [§ 20 zákona] môže zamestnanec podať sťažnosť rozhodcovskej komisii.

Proti rozhodnutiu o námietkach zamestnanec môže podať sťažnosť rozhodcovskej komisii, ak ide o

Kárne tresty ukladá služobný úrad. Ak ide o prednostu služobného úradu alebo tajomníka národného výboru, vyslovuje kárne tresty nadriadený úrad (orgán), ktorý si môže vyhradiť ukladanie kárnych trestov i v iných prípadoch.

Kárne opatrenie ukladá vedúci úradu (orgánu), u ktorého má zamestnanec svoje trvalé pracovné miesto v čase, keď sa začína kárne konanie; ak sa má uložiť kárne opatrenie vedúcemu úradu, uloží mu ho vedúci bezprostredne nadriadeného úradu (orgánu). Pracovníkom národných výborov a ich zariadení ukladá kárne opatrenie ten orgán, funkcionár alebo pracovník, ktorého tým poverí rada národného výboru.

Porušenie povinností zamestnancom oznámi jeho vedúci (nadriadený úrad alebo orgán) obvyklým spôsobom príslušnému úradu (orgánu).

Ak zamestnanec poruší svoje povinnosti takým spôsobom, že by sa mu malo za to uložiť kárne opatrenie, oznámi to jeho vedúci obvyklým spôsobom príslušnému orgánu ( [§ 27] ).

Pred uložením kárneho trestu vyslúchne úrad (orgán) obvineného. Ak je to potrebné v záujme objasnenia previnenia, vykoná aj iné vyšetrenie, poprípade v závažnejších prípadoch môže poveriť niektorého spôsobilého zamestnanca, aby vykonal podrobné vyšetrenie veci a vyslúchol svedkov a znalcov.

Orgán, ktorému prislúcha uložiť kárne opatrenie, vyslúchne pred jeho uložením zamestnanca. Ak je to potrebné v záujme objasnenia jeho previnenia, prípadne i v závažnejších prípadoch, môže poveriť niektorého zamestnanca, aby vykonal podrobné vyšetrenie veci a vyslúchol svedkov a znalcov.

Sťažnosti podľa [§ 21 ods. 4] prejednávajú rozhodcovské komisie, ktoré sa zriaďujú

Sťažnosti proti rozhodnutiu o námietkach ( [§ 21 ods. 4] ) prejednávajú a rozhodujú rozhodcovské komisie, ktoré sa zriaďujú:

pri osobných úradoch bezprostredne podriadených ústredným úradom (rozhodcovské komisie) a

pri okresných národných výboroch pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobným úradom sú okresné alebo miestne národné výbory alebo im podriadené zariadenia,

pri ústredných úradoch (ústredné rozhodcovské komisie).

pri krajských národných výboroch pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobným úradom sú krajské národné výbory alebo zariadenia im bezprostredne podriadené,

Rozhodcovským komisiám prislúcha rozhodovať o sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam osobných úradov, pri ktorých sú zriadené, a úradov im podriadených.

Ak sa dohodne na tom krajský národný výbor s krajskou odborovou radou, môže sa zriadiť rozhodcovská komisia tiež pri niektorých zariadeniach podliehajúcich krajskému národnému výboru pre zamestnancov, ktorých osobným úradom je toto zariadenie. Po dohode okresného národného výboru s okresnou odborovou radou môže sa zriadiť rozhodcovská komisia tiež pri mestských národných výboroch pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobnými úradmi sú tieto národné výbory alebo im podriadené zariadenia.

Rozhodcovské komisie sú štvorčlenné a ústredné rozhodcovské komisie šesťčlenné. Sú složené z polovice zo zástupcov jednotnej odborovej organizácie a z polovice zo zamestnancov. Predsedom komisie a jeho námestníkom je zástupca jednotnej odborovej organizácie.

Predsedu rozhodcovskej komisie, jeho námestníkov a polovicu členov rozhodcovskej komisie vymenúva a odvoláva odborový orgán určený Ústrednou radou odborov. Druhú polovicu členov rozhodcovskej komisie vymenúva a odvoláva úrad (orgán), pri ktorom sa rozhodcovská komisia zriadila.

Komisiu sostavuje pre jednotlivý prípad predseda komisie alebo jeho námestník, a to tak, aby

Pri vymenovaní členov rozhodcovskej komisie treba dbať, aby v nej boli zastúpené všetky kategórie zamestnancov, ktorých spory má táto komisia rozhodovať.

Potrebný počet zástupcov jednotnej odborovej organizácie vymenuje príslušný orgán tejto organizácie, ktorý z nich určí aj predsedu komisie a jeho námestníka. Potrebný počet členov zo zamestnancov vymenuje úrad (orgán), pri ktorom je komisia zriadená. Pokiaľ podľa odseku 2 písm. c) majú byť členmi ústrednej rozhodcovskej komisie aj zamestnanci z odboru pôsobnosti Ministerstva vnútra, vymenuje ich príslušný ústredný úrad na návrh Ministerstva vnútra.

Jednotlivé sťažnosti prejednávajú a rozhodujú rozhodcovské komisie v trojčlenných senátoch. O odvolaniach ( [§ 36] ) konajú a rozhodujú rozhodcovské komisie v päťčlenných senátoch. Senáty sa skladajú z predsedu a z ďalších členov senátu, ktorých určí predseda senátu; polovicu týchto ďalších členov senátu určí predseda senátu z členov rozhodcovskej komisie vymenovaných odborovým orgánom z členov príslušného odborového sväzu a druhú polovicu z členov rozhodcovskej komisie vymenovaných úradom (orgánom), pri ktorom sa komisia zriadila.

Členstvo v komisii nemôže zamestnanec bez vážneho dôvodu odmietnuť a činnosť v nej musí mu príslušný úrad (orgán) umožniť. Činnosťou v komisii nesmie zamestnancovi vzniknúť žiadna ujma v jeho pracovnom pomere a nárokoch z neho vyplývajúcich; zamestnanec dostane i také pracovné príjmy, ktoré sú viazané na skutočný výkon práce.

Činnosťou v rozhodcovskej komisii nesmie vzniknúť jej členovi žiadna ujma v jeho pracovnom pomere a v nárokoch, ktoré z neho vyplývajú; za čas účasti na konaniach rozhodcovskej komisie zostáva členom rozhodcovskej komisie zachovaný nárok na ich príjmy z pracovného pomeru, ako keby pracovali na svojom pracovisku.

Trovy spojené s činnosťou komisií uhradzuje úrad, pri ktorom sú tieto komisie zriadené.

Trovy spojené s činnosťou rozhodcovských komisií, včítane náhrad cestovných výdavkov členom komisie, uhradzuje úrad (orgán), pri ktorom je rozhodcovská komisia zriadená. Tento úrad (orgán) tiež zabezpečuje a bezodplatne vykonáva administratívne práce spojené s rozhodcovským konaním, dáva k dispozícii miestnosti a technické pomôcky potrebné pre konanie rozhodcovskej komisie a uschováva jej spisový materiál.

Sťažnosť komisii treba podať písomne do pätnásť dní odo dňa doručenia rozhodnutia úradu o námietkach, a to priamo na príslušnej komisii. Sťažnosť nemá odkladný účinok.

Sťažnosť rozhodcovskej komisii musí sa podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia úradu (orgánu) o námietkach, a to na úrade (orgáne), pri ktorom je zriadená komisia, ktorá má o sťažnosti rozhodnúť. Sťažnosť nemá odkladný účinok. Odmietnuť sťažnosť ako oneskorenú alebo neprípustnú alebo naopak v odôvodnených prípadoch odpustiť zmeškanie lehoty prislúcha rozhodcovskej komisii.

Rozhodcovské konanie sa má začať do osem dní odo dňa podania sťažnosti. O sťažnosti treba rozhodnúť do ďalších štrnásť dní.

Rozhodcovská komisia začne konanie do 8 dní od podania sťažnosti a vedie ho tak, aby o sťažnosti mohlo sa rozhodnúť do ďalších 30 dní.

Komisie sa usnášajú väčšinou hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje mienka, ku ktorej sa pripojil predseda komisie. Porada sa koná v neprítomnosti stránok. Predseda komisie hlasuje nakoniec. O výsledku hlasovania sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu predseda a zapisovateľ.

Ak nedôjde k uzavretiu pokonávky, rozhodcovská komisia v súlade s platnými predpismi napadnuté rozhodnutie potvrdí alebo zruší. Pokiaľ s predmetom sporu súvisia platové nároky zamestnanca, je rozhodcovská komisia oprávnená na návrh zamestnanca rozhodnúť aj o nich.

Písomné rozhodnutie sa vyhotoví do osem dní. Podpíše ho predseda komisie a zapisovateľ.

Rozhodcovská komisia uznáša sa na svojom rozhodnutí na neverejnej porade väčšinou hlasov členov príslušného senátu. O výsledku hlasovania sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu všetci členovia senátu.

Proti rozhodnutiu rozhodcovskej komisie sa môžu strany do pätnásť dní odo dňa jeho doručenia odvolať na ústrednú rozhodcovskú komisiu. Odvolanie sa podáva na rozhodcovskej komisii a nemá odkladný účinok.

Proti rozhodnutiu rozhodcovskej komisie môže zamestnanec alebo úrad (orgán), proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smerovala, podať odvolanie do 15 dní od doručenia jej rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na úrade (orgáne), pri ktorom je zriadená rozhodcovská komisia, proti ktorej rozhodnutiu odvolanie smeruje, a nemá odkladný účinok.

Ústredná rozhodcovská komisia rozhoduje o odvolaní s konečnou platnosťou.

O odvolaní rozhoduje

O preložení zamestnanca, s ktorým je spojená zmena osobného úradu, rozhoduje ústredný úrad.

O preložení zamestnanca, s ktorým je spojená zmena osobného úradu, rozhoduje krajský národný výbor.

O prevode zamestnanca do iného odboru štátnej správy rozhoduje doterajší ústredný úrad po dohode s ústredným úradom, do odboru ktorého sa zamestnanec prevádza.

O prevode zamestnanca do iného odboru štátnej správy rozhoduje krajský národný výbor po dohode s ústredným úradom, do odboru ktorého sa zamestnanec prevádza.

Ak to vyžaduje záujem služby, môže ústredný úrad alebo úrad (orgán) ním na to splnomocnený povoliť výnimku zo zákazu podľa odseku 1.

Ak to vyžaduje záujem služby, môže krajský národný výbor alebo úrad (orgán) ním na to splnomocnený povoliť výnimku zo zákazu podľa odseku 1.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950 s výnimkou ustanovení časti druhej a tretej, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950 s výnimkou ustanovení [časti druhej a tretej] , ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950 s výnimkou ustanovení [časti druhej a tretej] , ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950 s výnimkou ustanovení časti druhej a tretej, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.