(1) Štátne občianstvo možno udeliť na žiadosť osobám, ktoré bývajú na území Československej republiky nepretržite aspoň päť rokov a pri nadobudnutí štátneho občianstva stratia, pokiaľ nie sú bezdomovcami, svoju doterajšiu štátnu príslušnosť.
(2) - Zrušený od 1. 1. 1969.
(3) Manželia môžu žiadať o udelenie štátneho občianstva v spoločnej žiadosti; žiadosť každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie 15 rokov, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, nadobúdajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo s matkou.
(1) Štátne občianstvo stráca ten, kto je prepustený zo štátneho sväzku na vlastnú žiadosť. Štátne občianstvo zaniká dňom doručenia listiny o prepustení.
(2) Manželia môžu žiadať o prepustenie zo štátneho občianstva v spoločnej žiadosti; žiadosť každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie 15 rokov, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, strácajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo s matkou.
(1) Československá štátna občianka nestráca uzavretím manželstva s cudzincom alebo s bezdomovcom štátne občianstvo.
(2) Stratenie štátneho občianstva u jedného z manželov nemá vplyv na štátne občianstvo druhého manžela alebo detí, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(1) Začiatočným dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť všeobecné predpisy o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva.
Najmä sa zrušujú:
1. ustanovenie § 28, vety druhej a §§ 29, 30, 31 a 32 obč. zák.,
2. vysťahovalecký patent zo dňa 24. marca 1832, č. 2557 sb. zák. súd.,
3. dekréty dvorskej kancelárie upravujúce veci štátneho občianstva,
4. zák. čl. L/1879 o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva a zák. čl. IV/1886 o naturalizácii hromadných repatriantov,
5. ustanovenie §§ 2 a 3 zákona zo dňa 9.apríla 1920, č. 236 Sb., ktorým sa doplňujú a menia doterajšie ustanovenia o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva a domovského práva v Československej republike,
6. vyhláška ministra vnútra zo dňa 15. decembra 1926, č. 225 Sb., o preukaze o štátnom občianstve Československej republiky, v znení vyhlášky zo dňa 1. júla 1928, č. 108 Sb.,
7. zákon zo dňa 29. mája 1947, č. 102 Sb., o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva sobášom.
(2) Tento zákon sa nedotýka zákona zo dňa 29. apríla 1930, č. 60 Sb., ktorým sa vykonáva dohovor zo dňa 16. júla 1928 medzi Československom a Spojenými štátmi severoamerickými o naturalizácii, zákona zo dňa 12. apríla 1946, č. 74 Sb., o udelení štátneho občianstva krajanom vracajúcim sa do vlasti, zákona zo dňa 13. septembra 1946, č. 179 Sb., o udelení štátneho občianstva krajanom z Maďarska, a zákona zo dňa 28. apríla 1948, č. 107 Sb., ktorým sa predlžuje lehota na podanie žiadosti o udelenie štátneho občianstva krajanom vracajúcim sa do vlasti.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1949; vykoná ho minister vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Občianky, ktoré uzavreli manželstvo s cudzincom predo dňom účinnosti tohto zákona, môžu podať žiadosť o ponechanie štátneho občianstva, a to najneskoršie do šesť mesiacov po uzavretí manželstva. Takéto žiadosti a ostatné nevybavené žiadosti o ponechanie československého štátneho občianstva sa vybavia ešte podľa [§ 5 zákona č. 194/1949 Zb.] s účinkami tam určenými.
(1) Osoby maďarskej národnosti, ktoré stratili československé štátne občianstvo podľa dekrétu [č. 33/1945 Zb.] a majú v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, bydlisko na území Československej republiky, stávajú sa československými štátnymi občanmi, pokiaľ československé štátne občianstvo nenadobudli už skôr a nie sú príslušníkmi iného štátu.
(2) Československými štátnymi občanmi sa stávajú zároveň manželky a maloleté deti osôb uvedených v odseku 1, pokiaľ sa nimi už nestali podľa uvedeného odseku, ak majú bydlisko na území Československej republiky a nie sú príslušníkmi iného štátu.