Zákon o zľudovení súdnictva.

Sudcov z ľudu na okresnom súde povoláva okresný národný výbor, na krajskom súde krajský národný výbor (dočasný národný výbor), na Najvyššom súde vláda. Pritom sa má dbať na to, aby bolo možné zachovávať ustanovenie § 133.

Za sudcov z ľudu nesmú byť povolaní sudcovia z povolania, konceptní úradníci úradov verejnej obžaloby, (verejní) notári, advokáti, obhajcovia vo veciach trestných a duchovní.

Funkcia sudcu z ľudu je občianskou povinnosťou. Možno ju odmietnuť alebo sa jej vzdať len z dôležitých dôvodov. O tom, či tu taký dôvod je, rozhoduje orgán, ktorý sudcu z ľudu povolal.

Funkčné obdobie sudcu z ľudu trvá dva roky. Dokiaľ neboli povolaní sudcovia z ľudu na ďalšie funkčné obdobie vôbec alebo v potrebnom počte (§§ 1, 4, 7), môžu byť na výkon funkcie volaní i doterajší sudcovia z ľudu. Za sudcov z ľudu, ktorí odpadli behom funkčného obdobia, povolajú sa na jeho zvyšok ďalší sudcovia z ľudu.

Sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní so sudcami z povolania.

O vylúčení a odmietaní sudcov z ľudu platí ustanovenie o vylúčení a odmietaní sudcov z povolania.

Každý, kto je povolaný na výkon funkcie sudcu z ľudu, je povinný svoju funkciu konať svedomite a vystríhať sa ako pri výkone funkcie i inak v občianskom živote všetkého, čo by mohlo snížiť dôveru k sudcovským úradným úkonom alebo vážnosť funkcie, ktorú vykonáva.

Sudca z ľudu musí zachovávať mlčanlivosť o rokovaní a hlasovaní na súde, ktorých sa priamo alebo nepriamo zúčastnil, a nesmie mimo výkonu funkcie prejavovať názor o prejednávaných veciach.

Sudca z ľudu nech je odvolaný, ak odpadla niektorá z podmienok pre jeho ustanovenie ( [§ 11] ), ak nastal niektorý z dôvodov, pre ktorý nesmie byť povolaný ( [§ 12] ), alebo ak sa objaví taký dôvod dodatočne; môže byť odvolaný, ak to navrhne predseda súdu v prípade, že sudca z ľudu porušil opätovne alebo hrubo svoje povinnosti ( [§ 17] ).

Odvolať sudcu z ľudu náleží orgánu, ktorý ho povolal.

Okresný súd sa skladá z predsedu okresného súdu, po prípade z jeho námestníka, z potrebného počtu ďalších sudcov z povolania (senátnych predsedov okresného súdu a sudcov okresného súdu) a sudcov z ľudu.

Podľa potreby sa pridelia okresnému súdu pomocní sudcovia z povolania a sudcovskí čakatelia.

Počet sudcov z ľudu, potrebný pre okresný súd, určuje predseda nadriadeného krajského súdu.

Výkon správnej a strážnej služby v trestných ústavoch, v krajských súdnych väzniciach, v okresných súdnych väzniciach, v justičných výchovných ústavoch a na Slovensku tiež v robotárňach (ďalej len väzenské ústavy), obstaráva Sbor uniformovanej väzenskej stráže (ďalej len SVS).

Pre každý väzenský ústav, okrem okresných súdnych väzníc, sa zriaďuje osobitný oddiel SVS.

V okresných súdnych väzniciach sa zriaďujú stanice SVS. Príslušníci SVS, konajúci službu na týchto staniciach v obvode toho istého kraja sú, počítajúc v to veliteľov staníc, príslušníkmi oddielu SVS, zriadeného pri krajskej súdnej väznici. Ich služobným úradom je veliteľstvo krajskej súdnej väznice.

Veliteľom oddielu SVS je prednosta väzenského ústavu, v ktorom je oddiel SVS zriadený. Veliteľovi oddielu SVS prislúcha tiež právo ukladať poriadkové tresty príslušníkom oddielu SVS.

Vedenie a správa väzenských ústavov, ako aj dozor na ne, náleží k veciam justičnej správy.

Trestné ústavy vedú ich prednostovia a spravujú ich za pomoci príslušníkov SVS a ostatných zamestnancov ústavu.

Krajské súdne väznice a okresné súdne väznice v obvode toho istého kraja vedú prednostovia krajských súdnych väzníc a spravujú ich za pomoci príslušníkov SVS a ostatných zamestnancov väzníc.

Dozor nad väzenskými ústavmi.

Pri sostavovaní senátov treba hľadieť na to, aby sudcovia z ľudu boli podľa možnosti z toho istého alebo z blízkeho odboru práce, ku ktorému patria strany (účastníci), alebo ktorého sa týka prejednávaná vec.

Ak ide o spory pracovné alebo o vec národného poistenia, musí byť aspoň jeden zo sudcov z ľudu členom jednotnej odborovej organizácie.

V trestnom konaní proti mladistvým musia mať členovia senátu vychovateľské skúsenosti a aspoň dvaja členovia senátu krajského súdu musia byť tiež znalí sociálnej starostlivosti o mládež.

Sudcovia z ľudu vykonajú pred nastúpením svojej funkcie prísahu do rúk predsedu súdu, na ktorý sú povolaní; znenie prísahy upravuje zákon.

Nároky sudcov z ľudu na náhrady hotových výdavkov, spojených s výkonom funkcie a na iné náhrady, upraví vláda nariadením.

Okresný súd vykonáva súdnu moc, pokiaľ zákon neustanovuje inak, v senátoch zložených zo sudcu z povolania ako predsedu senátu a z dvoch sudcov z ľudu ako prísediacich; ak ustanovuje zákon na čin, ktorý je predmetom trestného konania, trest smrti alebo trest na slobode dlhší než desať rokov, súdi v senátoch, složených z dvoch sudcov z povolania, z ktorých jeden predsedá, a z troch sudcov z ľudu, ako prísediacich.

Sudcu z ľudu volá na zasadanie predseda senátu.

Úrady verejnej obžaloby.

V sídlach okresných súdov sa zriaďujú okresné prokuratúry ako úrady verejnej obžaloby prvej stolice; skladajú sa z okresného prokurátora a z potrebného počtu jeho námestníkov.

V sídlach krajských súdov sa zriaďujú krajské prokuratúry ako úrady verejnej obžaloby druhej stolice; skladajú sa z krajského prokurátora a z potrebného počtu jeho námestníkov.

Okresné prokuratúry sú podriadené krajským prokuratúram a spolu s nimi ministrovi spravodlivosti.

Kancelárske práce okresných a krajských prokuratúr vykonáva potrebný počet kancelárskych úradníkov, kancelárskych pomocných síl a zriadencov, prikázaných okresnej prokuratúre predsedom okresného súdu a krajskej prokuratúre predsedom krajského súdu.

Predpisy o úradnom odeve sudcov a konceptných úradníkov úradov verejnej obžaloby vydá vláda nariadením.

Sudcom z povolania na okresnom súde náleží predsedať senátom, hlasovať v nich alebo vykonávať súdnu moc ako samosudcovia. Úkony vyšetrujúceho sudcu a sudcu dožiadaného vykonáva sudca z povolania.

Pomocným sudcom z povolania prislúchajú iba úkony, ktoré neobsahujú sudcovské rozhodovanie; výnimky ustanovuje zákon.

Sudcovia z ľudu sú činní ako členovia senátu.

Krajský súd sa skladá z predsedu krajského súdu, z potrebného počtu jeho námestníkov, z potrebného počtu ďalších sudcov z povolania (senátnych predsedov krajského súdu a sudcov krajského súdu) a sudcov z ľudu.

Ustanovenie [§ 1, ods. 2] platí obdobne.

Počet sudcov z ľudu, potrebný pre krajský súd, určuje predseda krajského súdu.

Sudcom z povolania náleží na krajskom súde predsedať senátom, hlasovať v nich alebo vykonávať súdnu moc ako samosudcovia.

Ustanovenie [§ 3, ods. 2 a 3] platí obdobne.

Krajský súd vykonáva súdnu moc v prvej stolici, pokiaľ zákon neustanovuje inak, v senátoch, zložených zo sudcu z povolania ako predsedu senátu a z dvoch sudcov z ľudu ako prísediacich v konaní opravnom, v senátoch, zložených z dvoch sudcov z povolania, z ktorých jeden predsedá, a z troch sudcov z ľudu ako prísediacich.

Ustanovenie [§ 2, ods. 2] platí obdobne.

Doterajšie složenie Najvyššieho súdu sa doplňuje o potrebný počet sudcov z ľudu.

Počet sudcov z ľudu, potrebný pre Najvyšší súd, určuje prvý predseda Najvyššieho súdu.

Najvyšší súd vykonáva súdnu moc, pokiaľ zákonom nie je ustanovené inak, v senátoch, složených z dvoch sudcov z povolania, z ktorých jeden predsedá, a z troch sudcov z ľudu ako prísediacich.

Ustanovenie [§ 2, ods. 2] platí obdobne.

O sťažnosti pre zachovanie zákona ( [§§ 55] , 105) rozhoduje Najvyšší súd v senáte, složenom z troch sudcov z povolania, z ktorých jeden predsedá, a z dvoch sudcov z ľudu ako prísediacich.

Sudcovia z ľudu.

Oznámenie o ustanovení ústneho pojednávania sa urobí súkromnému obžalobcovi, obžalovanému a zúčastnenej osobe tak, aby im ostala od doručenia predvolania lehota aspoň trojdňová. Pokiaľ predseda senátu alebo senát nepokladajú ich účasť na pojednávaní za potrebnú, pripomenie sa im pritom, že majú právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, že však nie sú povinní prísť, a že keby neprišli, ani sa nedali zastupovať, prečíta sa ich odvolanie a podanie, odôvodňujúce odvolanie alebo odpoveď na odvolanie.

O ustanovení ústneho pojednávania sa upovedomia tiež zástupca súkromného obžalobcu, obhajca a zástupcovia zúčastnených osôb.

Na ústnom pojednávaní vyloží najprv zpravodaj stav veci. Odvolanie, podanie, odôvodňujúce odvolanie a odpoveď tých, ktorí neprišli, nech sú prečítané. Potom sa vykonávajú podľa okolností nové dôkazy alebo sa opakujú dôkazy, vykonané už okresným súdom. Ak nepríde niektorá strana, predpokladá sa, že súhlasí s prečítaním písomností. Krajský súd môže pri svojom rozhodovaní brať zreteľ na nový alebo na opakovaný dôkaz len vtedy, ak bol vykonaný na tomto pojednávaní samom, alebo ak bola na ňom prečítaná zápisnica o ňom.

Po vykonaní dôkazov sa vypočúvajú strany a zúčastnené osoby v poradí, ktoré určí predseda. Obžalovanému a jeho obhajcovi prislúcha v každom prípade posledné slovo.

Krajský súd odmietne odvolanie po ústnom pojednávaní, ak je tu dôvod, pre ktorý sa malo odmietnuť na zasadaní neverejnom.

Krajský súd zamietne odvolanie, ak ho uzná za neodôvodnené.

Ak zistí krajský súd, že odvolanie je odôvodnené, zruší rozsudok okresného súdu a rozhodne zpravidla vo veci samej. Ak sa nemožno však obísť bez konania nového hlavného pojednávania, vráti vec okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a o nej rozhodl. Ak je chybná len časť rozsudku, a ak je táto časť oddeliteľná od ostatných, môže sa krajský súd obmedziť na zrušenie tejto časti.

Rozsudkom rozhodne krajský súd o odvolaní, ak rozhoduje vo veci samej.

Pri novom rozhodovaní je okresný súd viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil krajský súd.

Generálny prokurátor môže proti každému právoplatnému rozhodnutiu trestného súdu, ktorým bol porušený zákon, podať sťažnosť pre zachovanie zákona. Takú sťažnosť nemožno podať proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

O sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd na verejnom zasadaní.

Ak zistí Najvyšší súd, že sťažnosť je odôvodnená, vysloví rozsudkom, že bol rozhodnutím, proti ktorému sťažnosť smeruje, porušený zákon. Ináč sťažnosť zamietne.

Výrok Najvyššieho súdu, že bol porušený zákon, sa zpravidla nedotýka platnosti rozhodnutia, o ktoré ide. Ak však bol zákon porušený v neprospech obvineného, zruší Najvyšší súd nezákonné rozhodnutie, a ak došlo porušením zákona k rozsudku, rozhodne vo veci samej, po prípade nariadi súdu, o ktorého rozhodnutie ide, alebo inému súdu toho istého druhu, aby znovu rozhodol alebo vec prejednal a o nej rozhodol; ak bol zákon porušený v prospech obvineného, môže také opatrenie urobiť, len ak podal generálny prokurátor sťažnosť do šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré ide.

Nárok znalcov na odmenu upravuje vládne nariadenie.

Proti výmere svedočného, znalečného a poplatkov tlmočnických, upravených vyšetrujúcim sudcom, môže svedok, znalec, alebo tlmočník podať do troch dní od upovedomenia rozklad, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodne senát. Proti vyrubeniu poplatkov senátom nie je opravný prostriedok.

O návrhu na povolenie obnovy trestného konania rozhoduje senát na verejnom zasadaní.

Proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu si možno sťažovať do troch dní od jeho doručenia. Krajský súd rozhoduje o sťažnosti na neverejnom zasadaní.

Rozhodnutia a opatrenia čo do výkonu trestu, ktoré podľa trestných poriadkov a predpisov ich meniacich a doplňujúcich náležia súdu, robí senát okresného súdu, ktorý rozhodol vo veci v prvej stolici.

Výkon trestu na Slovensku patrí do pôsobnosti okresnej prokuratúry. Pôsobnosť, ktorá čo do výkonu trestu prislúcha podľa trestného poriadku hlavnému prokurátorovi, vykonáva krajský prokurátor.

Potrebnosť konania podľa stanného práva vyhlasuje minister vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti.

Ako stanný súd koná a rozhoduje okresný súd v päťčlennom senáte, složenom z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu.

V konaní pre priestupky platia tieto odchýlky:

prípravné vyšetrovanie (vyšetrovanie) sa nekoná;

prípravné vyhľadávanie (stopovanie) môže vyšetrujúci sudca konať len na návrh verejného obžalobcu;

väzbu možno nariadiť len pre nebezpečie úteku alebo pôsobenie na svedkov, znalcov alebo osoby vo veci zúčastnené;

nie je prípustné vydať na obvineného zatykač, ani prehľadávať papiere tretích osôb, ani zabavovať alebo otvárať listy;

kde treba znalecký posudok, stačí pribrať iba jedného znalca;

obžalovací spis nahradzuje návrh na potrestanie, v ktorom sa uvedie meno obvineného a označí trestný čin, buď zákonným pomenovaním, alebo stručným uvedením skutočností; návrh na potrestanie sa obvinenému oznámi súčasne s predvolaním na hlavné pojednávanie, v ktorom sa obvinenému pripomenie, aby dôkazné prostriedky oznámil súdu tak, aby sa mohly obstarať ešte na hlavné pojednávanie;

obvinený sa môže nechať zastupovať osobou, zapísanou do soznamu obhajcov alebo iným splnomocnencom, ktorý sa musí preukázať písomným plnomocenstvom. Splnomocnencom môže byť každá spôsobilá osoba, ktorá je svojprávna, štátne spoľahlivá a občiansky bezúhonná a s účinkom prísahy vyhlási, že obvineného zastupuje bezplatne. Advokát sa môže pri hlavnom pojednávaní nechať zastupovať kandidátom, zapísaným do zoznamu kandidátov advokácie;

ak to navrhnú obe strany v konaní o obžalobe súkromnej, môže sa konať hlavné pojednávanie s vylúčením verejnosti.

Ustanovenie odseku 1, písm. f) možno použiť i v konaní o prečinoch, ak ide o jednoduchý prípad.

Register trestov (nariadenie vlády Československej republiky zo dňa 14. júla 1922, č. 198 Sb., o evidencii súdnych previnilcov a sbieraní dát pre kriminálnu štatistiku), sa vedie na krajských prokuratúrach.

O zahladení odsúdenia (§ 8 zákona zo dňa 14. júna 1928, č. 111 Sb., o zahladení odsúdenia) rozhoduje v prvej stolici okresný súd, v ktorého obvode je úrad registrov trestov.

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na osoby mladistvé, s týmito odchýlkami:

trestné konanie prislúcha okresnému súdu, v ktorého obvode mal obvinený mladistvý v čase činu pobyt, alebo v ktorého obvode sa v čase podania trestného oznámenia zdržuje; medzi týmito súdmi rozhoduje predstihnutie;

obvinený musí mať obhajcu z osôb, zapísaných v sozname obhajcov, vždy na hlavnom pojednávaní, na podanie odvolania, na ústnom pojednávaní o odvolaní, a pokiaľ je vo väzbe, už v prípravnom konaní;

hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti obvineného mladistvého a jeho obhajcu;

zákonný zástupca mladistvého a zástupca pomocného zariadenia pre súdnu starostlivosť o mládež majú právo sa ujať na hlavnom pojednávaní slova; zákonnému zástupcovi, ak nebol pri vyhlásení prítomný, má sa rozsudok doručiť;

súd môže mladistvému rozkázať, aby pri niektorých častiach hlavného pojednávania opustil súdnu sieň, ak sa možno obávať, že by na neho mohly pôsobiť nepriaznivo; nové okolnosti pritom najavo vyšlé, majú sa obvinenému pred ukončením dôkazného konania oznámiť, aby sa o nich mohol vyjadriť;

odvolanie v prospech obžalovaného môže okrem osôb, uvedených v [§ 86, ods. 1] , podať tiež pomocné zariadenie pre starostlivosť o mládež; lehota na odvolanie sa u verejného obžalobcu, zákonného zástupcu a obhajcu posudzuje samostatne;

o sťažnosti do rozhodnutia dozornej rady rozhoduje s konečnou platnosťou krajský súd, v ktorého obvode je ústav;

ak sa sbieha s trestným činom, spáchaným pred dovŕšeným osemnástym rokom trestný čin, spáchaný pozdejšie, platia tieto odchýlky iba, ak je pozdejšie spáchaný trestný čin priestupok.

Ak nedošlo k začatiu trestného konania pred dovŕšeným devätnástym rokom, odchýlky uvedené v odseku 1, neplatia.

Namiesto trestu smrti, uvedeného v zákone, uloží súd trest ťažkého žalára (trestnice) doživotného alebo dočasného od pätnásť do tridsať rokov, ak sú poľahčujúce okolnosti tak závažné, že by trest smrti bol neprimerane prísny.

Trest smrti sa nesmie vykonať, dokiaľ prezident republiky nerozhodne, že sa odsúdenému milosť neudieľa.

Ak bol obžalovaný odsúdený k trestu smrti, uznesie sa súd, vyhlásivši rozsudok, po vypočutí verejného obžalobcu na neverejnom zasadaní, či doporučuje odsúdeného milosti a aký trest by bol primeraný, keby ju dostal; ak rozhodoval vo veci i krajský súd, urobí aj on uznesenie o tom. Toto usnesenie (tieto usnesenia) sa predloží po právoplatnosti rozsudku so spismi Najvyššiemu súdu, ktorý ich po vypočutí generálneho prokurátora predloží so svojím posudkom ministrovi spravodlivosti.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 nemožno použiť v konaní pred stannými súdmi.

Kde sa v doterajších predpisoch odkazuje na konanie pred krajskými súdmi alebo na opravné konanie proti rozsudkom krajských súdov, treba tým rozumieť konanie pred okresnými súdmi, po prípade opravné konanie do rozsudkov okresných súdov podľa tohto zákona.

Ustanovenie § 126, ods. 2 trestného poriadku č. 119/1873 r. z. a ustanovenie § 238, ods. 2 trestného poriadku zák. čl. XXXIII/1896, v znení zákona zo dňa 1. júla 1927, č. 107 Sb., sa mení a zneje:

Ustanovenie § 421, ods. 1 trestného poriadku č. 119/1873 r. z. sa mení a zneje:

Ustanovenie § 518, ods. 9 trestného poriadku zák. čl. XXXIII/1896 sa mení a zneje:

Zákon zo dňa 17. októbra 1919, č. 562 Sb., o podmienečnom odsúdení a podmienečnom prepustení sa mení a doplňuje takto:

V § 11 sa pripojuje ďalší odsek ako odsek 3, ktorý zneje:

„K podmienečnému prepusteniu z trestu doživotného a k preloženiu do prechodného trestného ústavu (§ 16) z trestu doživotného sa vyžaduje uplynutie rovnakého času, ako pri dočasnom treste tridsaťročnom.“

Ak neustanoví minister spravodlivosti inak, je ústavným komisárom trestného ústavu predseda okresného súdu s trestnou právomocou, v ktorého sídle alebo obvode je trestný ústav (na Slovensku okresný prokurátor), ústavným komisárom krajskej súdnej väznice predseda krajského súdu, v ktorého sídle alebo obvode je väznica (na Slovensku krajský prokurátor), a ústavným komisárom okresnej súdnej väznice predseda okresného súdu s trestnou právomocou, v ktorého sídle alebo obvode je väznica (na Slovensku okresný prokurátor). Námestníkom ústavného komisára je v týchto prípadoch námestník predsedu krajského alebo okresného súdu (na Slovensku námestník krajského alebo okresného prokurátora).

Ustanovenie § 16, ods. 2, zák. zo dňa 11. marca 1931, č. 48 Sb., o trestnom súdnictve nad mládežou sa mení a zneje:

„ (2) Dozorná rada sa skladá z komisára ako predsedu, dvoch prísediacich a člena krajskej prokuratúry, v ktorej obvode je príslušná polepšovňa.“

Súdnu moc v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, Štátny súd a Najvyšší súd.

Okresný súd koná a rozhoduje o všetkých súdne trestných činoch, pokiaľ o nich nenáleží súdiť Štátnemu súdu.

Krajský súd koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu a opatreniu okresného súdu, ak nie je inak ustanovené. Proti takým rozhodnutiam krajského súdu nie je opravný prostriedok.

Úkony verejnej obžaloby vykonáva na okresnom súde okresná prokuratúra, na krajskom súde krajská prokuratúra.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, platia o konaní pred okresným súdom primerane ustanovenia trestných poriadkov a predpisov ich meniacich a doplňujúcich o konaní pred krajským súdom ako súdom prvej stolice.

Ak neustanovuje tento zákon inak, robí opatrenia a rozhodnutia, prislúchajúce podľa trestných poriadkov sborovému súdu druhej stolice, krajský súd, rozhodnutia a opatrenia, prislúchajúce krajskému súdu, okresný súd; rozhodnutia a opatrenia, prislúchajúce radnej komore (obžalobnému senátu) alebo jej predsedovi, robí senát okresného súdu alebo predseda senátu.

Strana, ktorá sa cíti ukrátená rozhodnutím alebo opatrením predsedu senátu, môže žiadať, aby rozhodol senát.

Sudcovia z ľudu hlasujú pred sudcami z povolania, a to starší pred mladšími. Predseda senátu hlasuje naposledy.

Ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti alebo trest na slobode dlhší než päť rokov, musí obžalovaný mať pre hlavné pojednávanie a pre opravné konanie obhajcu; ak si nevezme obhajcu sám, alebo ak mu ho nevezme ten, kto má právo vziať mu obhajcu, zriadi mu obhajcu súd.

Povoliť predĺženie väzby nad dva mesiace podľa § 190 tr. ř. prislúcha senátu okresného súdu.

Právo na delegáciu prislúcha krajskému súdu, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou; ak sa však má odňatá vec prikázať súdu v obvode iného krajského súdu, prislúcha toto právo Najvyššiemu súdu.

Spory o príslušnosť medzi okresnými súdmi, podriadenými tomu istému krajskému súdu, rozhoduje s konečnou platnosťou krajský súd obom nadriadený; spory o príslušnosť medzi inými súdmi rozhoduje Najvyšší súd.

O odmietnutí predsedu okresného súdu rozhoduje predseda krajského súdu, o odmietnutí predsedu krajského súdu prvý predseda Najvyššieho súdu. O odmietnutí iného sudcu a o odmietnutí zapisovateľa rozhoduje predseda súdu, na ktorom je sudca alebo zapisovateľ činný. O odmietnutí prvého predsedu Najvyššieho súdu rozhoduje Najvyšší súd v plenárnom zasadaní.

Proti rozhodnutiu o odmietnutí nie je opravný prostriedok.

Prípravné vyšetrovanie (vyšetrovanie) sa musí konať, len ak ide o zločin, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti alebo trest na slobode dlhší než päť rokov, a v konaní proti neprítomnému.

Vyšetrujúci sudca je povinný vyhovieť návrhu verejného obžalobcu na začatie prípravného vyšetrovania (vyšetrovania).

Proti rozhodnutiu vyšetrujúceho sudcu o nariadení alebo zrušení väzby možno si sťažovať do troch dní k senátu okresného súdu; proti rozhodnutiu senátu nie je opravný prostriedok.

Obžalovací spis sa podáva u predsedu senátu v potrebnom počte vyhotovení.

Ak senát je toho názoru, že súd, na ktorom sa podáva obžalovací spis, nie je na prejednanie veci príslušný, postúpi vec príslušnému súdu.

Predseda senátu nechá doručiť obžalovací spis obvinenému, a to, ak je obvinený vo väzbe, do dvadsaťštyri hodín od dôjdenia obžalovacieho spisu súdu alebo od nariadenia väzby.

Rozhodnúť o väzbe po podaní obžalovacieho spisu prislúcha senátu.

Ak bola nariadená väzba iba po podaní obžaloby, nech sa zatknutý vypočuje do štyridsaťosem hodín predsedom senátu.

Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovanému zostala na prípravu obhajoby od doručenia predvolania aspoň trojdenná lehota. Táto lehota smie byť skrátená len so súhlasom obžalovaného.

O odročení hlavného pojednávania rozhoduje predseda senátu.

Ak ustúpi obžalobca od obžaloby pred začiatkom hlavného pojednávania, zastaví konanie predseda senátu.

O trestnom čine, spáchanom za hlavného pojednávania v zasadacej sieni, nemožno ihneď rozhodnúť, ak zakladá konanie skutkovú podstatu činu trestného podľa [zákona zo dňa 6. októbra 1948, č. 231 Sb.] , na ochranu ľudovodemokratickej republiky.

Lehota na podanie akejkoľvek sťažnosti, prípustnej v trestnom konaní, robí tri dni, ak ustanovujú iné zákony lehotu dlhšiu. Osobitné lehoty, určené na vykonanie sťažnosti, sa zrušujú.

Rozsudku okresného súdu možno odporovať odvolaním:

V prospech obžalovaného môže podať odvolanie vedľa neho jeho obhajca, manžel (druh, družka), jeho zákonný zástupca, príbuzní v priamom rade a verejný obžalobca; proti vôli obžalovaného však len jeho obhajca, otec, matka a zákonný zástupca, a to len ak je obžalovaný maloletý. Tieto osoby môžu podať odvolanie iba v lehote a vôbec podľa ustanovení platných pre obžalovaného; nie je však treba im pre to doručovať rozsudok, iba ak by o to žiadaly.

Osoba, oprávnená podať odvolanie, sa ho môže bez újmy práva iných osôb vzdať. Obhajca sa smie vzdať odvolania len s výslovným svolením obžalovaného alebo jeho zákonného zástupcu.

V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie len obžalobca.

Obžalobca môže podať odvolanie ako proti oslobodzujúcemu, tak proti odsudzujúcemu rozsudku.

Obžalovaný môže podať odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku; proti oslobodzujúcemu rozsudku ho môže podať len, ak sa ho dotýka niektorý výrok, pojatý do rozsudku.

Iná osoba, ktorej sa rozsudkom uložila povinnosť alebo ručenie za povinnosť obžalovaného (osoba zúčastnená), môže podať odvolanie len proti výroku, pojatého do rozsudku, ktorý sa jej dotýka, a to i keď nebola upovedomená o hlavnom pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Ak bol rozsudok doručený mimo obvodu okresného súdu, ktorý ho vyniesol, môže sa odvolanie podať ústne do zápisnice tiež na okresnom súde, v ktorého obvode sa stalo doručenie. Obžalovaný môže podať odvolanie ústne do zápisnice tiež na súde, na ktorom je uväznený, alebo na predstavenom samostatnom trestnom alebo zabezpečovacom ústave, na ktorom sa na ňom vykonáva trest alebo zabezpečovacie opatrenie.

Odvolanie nech sa podá do troch dní od vyhlásenia rozsudku; ak však požiada obžalovaný v tejto lehote o doručenie rozsudku, alebo ak nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku, môže podať odvolanie do troch dní od jeho doručenia. Ak bolo odvolanie podané ústne, je lehota na jeho podanie zachovaná, ak sa zápisnica o odvolaní spísala skôr, než uplynula.

Podanie odvolania má odkladný účinok. Prepustenie oslobodeného obžalovaného z väzby sa však odloží, ak podá verejný obžalobca odvolanie ihneď po vynesení rozsudku a ak sú tu skutočnosti, odôvodňujúce ďalšie trvanie väzby; to platí tiež, ak vysloví súd v odsudzujúcom rozsudku, že započítaním väzby alebo iného trestu je trest odpykaný alebo že sa výkon trestu podmienečne odkladá. Proti tomuto rozhodnutiu o väzbe možno si sťažovať na krajskom súde.

Čas, ktorý odsúdený od vyhlásenia rozsudku prvej stolice trávil vo väzbe, sa započítava do trestov na slobode a trestov peňažných.

Okresný súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Ako oneskorené nemôže však byť odmietnuté odvolanie, ktoré odvolateľ podal oneskorene len preto, že sa spravoval nesprávnym právnym ponaučením. O odmietnutí odvolania rozhodne senát, proti ktorého rozsudku odvolanie smeruje.

Na odmietnutie odvolania podľa odseku 1 si možno sťažovať do troch dní od oznámenia usnesenia odvolateľovi. O odkladnom účinku takej sťažnosti platí to isté, čo je ustanovené o odkladnom účinku odvolania ( [§ 90, ods. 1] ). Ak vyhovie krajský súd sťažnosti, rozhodne o odvolaní samom.

Ak neodmietne okresný súd odvolanie, doručí ho alebo odpis zápisnice o ňom spísaný, odporcovi a pripomenie mu, že má právo do troch dní podať odpoveď na odvolanie. Odpisy podaní, v ktorých odvolateľ odôvodnil odvolanie po jeho podaní, nech sú odporcovi odvolateľa dodatočne zaslané.

Keď odvolateľov odporca podá včas odpoveď, alebo keď uplynie lehota na to určená, predloží okresný súd spisy krajskému súdu. Zároveň doručí podanú odpoveď odvolateľovi.

Ak však proti rozsudku, proti ktorému podal odvolanie verejný obžalobca, nepodala tiež iná osoba odvolanie, zašle okresný súd spisy krajskej prokuratúre; to urobí tiež, ak bolo odvolanie, podané inou osobou, vzaté zpäť alebo ak bolo také odvolanie okresným súdom odmietnuté a proti odmietnutiu nebola podaná sťažnosť. Ak sotrvá krajská prokuratúra na odvolaní, zašle spisy krajskému súdu, inak ich vráti okresnému súdu s podotknutím, že od odvolania upúšťa.

Predseda odvolacieho senátu alebo senát sám môžu pred rozhodnutím nariadiť potrebné vyšetrenie.

Krajský súd odmietne odvolanie v neverejnom zasadaní, ak sa malo ako oneskorené odmietnuť už okresným súdom, alebo ak bolo podané osobou, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená, alebo ak sa vzdala odvolania osoba na to oprávnená.

Ak opomenul okresný súd neprávom vysloviť svoju vecnú nepríslušnosť, zruší krajský súd v neverejnom zasadaní rozsudok a nariadi, aby sa vec postúpila príslušnému súdu.

Pri rozhodovaní o odvolaní preskúma krajský súd rozsudok okresného súdu vo všetkých výrokoch, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i konanie jemu predchádzajúce, a to s hľadiska všetkých dôvodov, pre ktoré by odvolateľ mohol rozsudku odporovať ( [§ 85] ).

Ak je podané odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku v prospech obžalovaného, nesmie sa výrok okresného súdu o treste a o zabezpečovacom opatrení zmeniť v neprospech obžalovaného; ak je však podané tiež odvolanie, ktoré môže spôsobiť zmenu rozsudku v týchto výrokoch v neprospech obžalovaného, platí toto ustanovenie len, ak sa odporcovo odvolanie zamietlo.

Ak prospieva dôvod, o ktorý sa opiera opatrenie krajského súdu v prospech jedného obžalovaného tiež spoluobžalovanému, má krajský súd rozšíriť opatrenie i na tohto spoluobžalovaného.

Ak sú skutkové zistenia, ktoré sú základom rozsudku okresného súdu, tak nedostatočné, že je potrebné hlavné pojednávanie opakovať, môže krajský súd v neverejnom zasadaní zrušiť rozsudok a prikázať vec okresnému súdu, ktorý rozhodol v prvej stolici, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Ak nebolo odvolanie vybavené v neverejnom zasadaní, rozhodne o ňom krajský súd po ústnom pojednávaní. Pritom použije primerane ustanovenie o hlavnom pojednávaní, pokiaľ sa v ďalšom neustanovuje nič iné.

Ak navrhne niektorá strana, aby sa vykonal nový dôkaz alebo aby sa opakoval dôkaz, vykonaný okresným súdom, a ak nehodlá predseda odvolacieho senátu návrhu vyhovieť, alebo ak odporuje návrhu druhá strana, rozhodne senát.

Predseda odvolacieho senátu alebo senát sám môžu i bez návrhu strán nariadiť, aby niektorý dôkaz bol vykonaný alebo aby niektorá skutočnosť bola zistená alebo objasnená.

V prípadoch, uvedených v odsekoch 1 a 2 rozhodne zároveň predseda odvolacieho senátu alebo senát, či sa má pripustený dôkaz vykonať v ústnom pojednávaní pred krajským súdom alebo či ho má vykonať dožiadaný sudca. Pri vykonávaní takého dôkazu sa dožiadaný sudca spravuje ustanoveniami trestného poriadku o prípravnom konaní, s tou odchýlkou, že svedkov vezme do prísahy, pokiaľ nie sú zákonné prekážky.

Rozhodnutia a opatrenia, uvedené v odsekoch 1 až 3, sa majú urobiť pokiaľ možno už pred ústnym pojednávaním o odvolaní v neverejnom zasadaní.

Na neverejné zasadania a na ústne pojednávanie pred krajským súdom nech je vždy pozvaná krajská prokuratúra, i keď ide o vec súkromnožalobnú.