Zákon o národných dopravných podnikoch.

Národné podniky podliehajú kontrole Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.

Predmetom podnikania národných podnikov je doprava osôb a vecí.

Národné podniky môžu vykonávať a obstarávať, a to hoci i v osobitných pomocných závodoch, samostatne všetky práce a pomocné úkony, ktoré slúžia predmetu ich podnikania alebo vybudovaniu a udržovaniu ich zariadenia, aj keď by inak na ne bolo treba živnostenské oprávnenie; tieto osobitné pomocné závody a vedľajšie činnosti bližšie vymedzí organizačný štatút ( [§ 25] ).

Národné podniky sa spravujú zásadami socialistického hospodárstva. Sú najmä povinné plniť úlohy určené jednotným hospodárskym plánom čo najlepšie a najhospodárnejšie, zvyšovať produktivitu práce, starať sa o technický a hospodársky rozvoj dopravy, a tým zlepšovať svoje služby pracujúcemu ľudu. Pritom dbajú, aby sa úsilie o dosiahnutie priaznivých výsledkov v plnení plánovaných úloh a v úspornom hospodárení opieralo o socialistické uvedomenie zamestnancov v nich pracujúcich a o závislosť ich hmotných záujmov na týchto výsledkoch.

Činnosť národného podniku je určovaná jeho podnikovým plánom. Podnikové plány sú svojím obsahom súčasťou jednotného hospodárskeho plánu.

Národný podnik je povinný hospodáriť podľa rozpočtu, ktorý je základom finančného plánu tvoriaceho súčasť jeho podnikového plánu.

Finančné hospodárenie národných podnikov upravujú osobitné predpisy.

Národný podnik je povinný prevziať úlohy, požadované počas hospodárskeho obdobia a nepredvídané podnikovým plánom, i keď by ich plnenie zhoršovalo plánované výsledky národného podniku, ak to bude v naliehavom verejnom záujme a minister dopravy po dohode s ministrom-predsedom Štátneho úradu plánovacieho a s ministrom financií to národnému podniku uloží.

Pri plnení svojich úloh sú národné podniky všetkých odvetví ( [§ 7, ods. 1] ) povinné v prevádzke spolupracovať tak, aby boli čo najhospodárnejšie využité všetky ich prevádzkové zariadenia a pracovné sily a aby bola dosiahnutá s najmenšími nákladmi čo najväčšia výkonnosť národných podnikov ako hospodárskeho účelového celku (prevádzkové spoločenstvá). Národné podniky sú najmä povinné vzájomne sa doplňovať jednotlivými správnymi, prevádzkovými a prepravnými úkonmi, prácami a dodávkami, a zadovažovať ich, pokiaľ možno, podľa jednotných zásad.

Ministerstvo dopravy môže po vypočutí príslušného orgánu jednotnej odborovej organizácie národným podnikom tiež uložiť spoločné obstarávanie určitých úkonov, prác a dodávok.

Vzájomné úkony, práce a dodávky si národné podniky účtujú podľa dohody zásadne vo výške vlastných nákladov; ak nedôjde medzi nimi k dohode, rozhodne Ministerstvo dopravy.

Organizácia národného podniku sa musí prispôsobovať zásadám socialistického hospodárstva, musí zabezpečovať dokonalú spoluprácu a umožňovať úspešné plnenie plánovaných úloh.

Vedenie národného podniku a jeho organizačných útvarov prislúcha vždy jedinému vedúcemu, ktorý má samostatnú rozhodovaciu právomoc.

Na čele národného podniku je riaditeľ, ktorý vedie jeho činnosť, zastupuje národný podnik a koná v jeho mene. Rozhoduje samostatne o všetkých veciach národného podniku, pokiaľ v jednotlivých prípadoch nie je určené, že potrebuje na svoje rozhodnutie predchádzajúci súhlas ministra dopravy alebo iného orgánu. Je priamo podriadený ministrovi dopravy a jemu zodpovedá za splnenie svojich povinností.

Za úspešné splnenie plánu a najmä za jeho žiadúce prekročenie je riaditeľ, pokiaľ sa o to zaslúžil, osobitne odmeňovaný podľa smerníc, ktoré vydá minister dopravy po dohode s ministrom financií, ministrom práce a sociálnej starostlivosti a s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie.

Riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra dopravy po vypočutí príslušného orgánu jednotnej odborovej organizácie.

Riaditeľom môže byť iba československý občan, ktorý musí byť ľudovodemokratickému poriadku oddaný, občiansky a mravne bezúhonný a na plnenie tejto funkcie schopný.

Riaditeľ nesmie vykonávať zamestnanie, funkciu alebo činnosť, ktoré sú v rozpore so záujmami národného podniku.

Riaditeľ sľúbi ministrovi dopravy, že bude svedomite plniť svoje povinnosti v súlade so záujmami štátu; sľub zároveň potvrdí písomne.

Prejav, ktorým sa riaditeľ vzdáva svojej funkcie, berie na vedomosť minister dopravy, čím vzdanie sa nadobúda účinnosť.

Dňom sľubu sa riaditeľ ujíma svojej funkcie a stáva sa zamestnancom národného podniku, pokiaľ ním nebol už skôr. Jeho pracovný pomer zaniká dňom, keď bol odvolaný, alebo dňom, keď sa vzalo na vedomosť, že sa vzdáva funkcie. Ak nedošlo k zániku pracovného pomeru za okolností, pre ktoré by inak bolo možno pracovný pomer zrušiť predčasne, prislúcha riaditeľovi plat po čas zodpovedajúci výpovednej lehote určenej všeobecnými predpismi.

Na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa sa nevzťahujú predpisy o spolupôsobení závodného zastupiteľstva pri prijímaní a zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta, poprípade predpisy o súhlase závodného zastupiteľstva pri prepúšťaní zamestnancov; na jeho vymenúvanie a odvolávanie tiež nie je potrebný súhlas orgánu, ktorý je inak potrebný pri dojednávaní a rozviazaní pracovného pomeru.

Riaditeľa zastupuje v čase jeho neprítomnosti alebo zaneprázdnenia v plnom rozsahu jeho právomoci zástupca, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ so súhlasom ministra dopravy; podrobnosti určí štatút národných podnikov ( [§ 25] ). Na ustanovenie zástupcu riaditeľa sa nevzťahujú predpisy o spolupôsobení závodného zastupiteľstva pri zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta.

Štatút národných podnikov ( [§ 25] ) aj určí, ktoré ďalšie osoby a v akom rozsahu môžu konať v mene národného podniku.

Národný podnik ohlási na zápis do podnikového registra svojho riaditeľa a jeho zástupcu. Tieto osoby sa podpíšu na súde alebo podajú svoj podpis v overenej forme. Za národný podnik podpisujú tak, že k vytlačenému alebo kýmkoľvek napísanému názvu národného podniku pripoja svoj podpis.

V národnom podniku musí byť ustanovený podnikový hospodár. Jeho povinnosťou je dbať najmä, aby národný podnik hospodáril v súhlase so svojím rozpočtom a plnil uložené úlohy čo najhospodárnejšie. Ak zotrvá riaditeľ, hoci ho upozornil, na pôvodnom rozhodnutí, ktoré ohrožuje docieliť hospodársky výsledok určený rozpočtom, je podnikový hospodár povinný podať o tom zprávu ministrovi dopravy.

Podnikového hospodára vymenúva a odvoláva riaditeľ so súhlasom ministra dopravy. Ustanovenie [§ 16 ods. 1 vety druhej] platí tu obdobne.

Riaditeľ a osoby, ktoré zastupujú národný podnik alebo obstarávajú jeho veci, zodpovedajú za škodu nimi spôsobenú národnému podniku. Náhrada sa od nich vymáha sporom.

V záujme rozvoja výrobných síl a zvyšovania produktivity práce musia sa národné podniky starať o prehĺbenie plánovania, zabezpečovať podmienky sústavného a všeobecného stúpania úrovne dopravy, zdokonaľovať organizáciu práce, starať sa o výber, rozmiestenie a rast kádrov a podporovať socialistické súťaženie, najmä úderníctvo a zlepšovateľské hnutie.

Zamestnanci v podnikoch, z ktorých sa zriadia národné podniky ( [§ 7, ods. 1] ), ako i štátni zamestnanci, ktorých určí Ministerstvo dopravy na služby v národných podnikoch, prechádzajú do služieb národného podniku, ktorý bol zriadený z podniku ich zamestnávajúceho alebo na ktorého služby boli určení, a stanú sa zamestnancami v súkromnoprávnom pracovnom pomere tohto národného podniku.

Pracovné a mzdové pomery zamestnancov národných podnikov upravia národné podniky pracovnými a mzdovými poriadkami, ktoré schváli Ministerstvo sociálnej starostlivosti. Pokiaľ títo zamestnanci boli dosiaľ v pragmatikálnom alebo regulovanom služobnom pomere, upraví vláda nariadením nanovo ich penzijné a úrazové zabezpečenie.

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú inak, sú zamestnanci národného podniku prijímaní a na pracovné miesta zaraďovaní po prejednaní so závodným zastupiteľstvom. Na ich prepustenie je potrebný súhlas tohto orgánu.

Než budú vydané predpisy podľa odseku 2, zostávajú zamestnanci, ktorí boli dosiaľ v pragmatikálnom alebo regulovanom služobnom pomere, naďalej vyňatí z národného poistenia dôchodkového a platia pre ich penzijné a úrazové zaopatrenie, ako i pre ich pracovné (služobné) a mzdové (platové) pomery naďalej doterajšie predpisy s výnimkou predpisov o pôsobnosti robiť opatrenia o jednotlivých zamestnancoch; táto príslušnosť prechádza výlučne na správne orgány národných podnikov.

Penzijné a úrazové zaopatrenie zamestnancov doterajšieho štátneho podniku „Československé štátne železnice“ v pragmatikálnom alebo regulovanom služobnom pomere, ktorých činný služobný pomer skončí pred zriadením národných podnikov „Československé železnice“ a „Československá automobilová doprava“, a ich pozostalých zostáva nedotknuté. Konanie o veciach tohto zaopatrenia upraví vláda nariadením; až do jeho vydania platia obdobne ustanovenia odseku 3.

Ministri financií a dopravy a predseda Najvyššieho účtovného kontrolného úradu určia, akým podielom a spôsobom uhradia štát a národné podniky „Československé železnice“ a „Československá automobilová doprava“ náklady na úhradu dávok penzijného zaopatrenia, včítane platov, povolených podľa voľnej úvahy, a na úhradu dávok úrazového zaopatrenia zamestnancov týchto národných podnikov a ich pozostalých, ako i bývalých zamestnancov štátneho podniku „Československé štátne železnice“ a ich pozostalých.

Na podnietenie hmotného záujmu zamestnancov národného podniku na výsledkoch v plnení podnikového plánu slúži podnikový fond pracujúcich (v ďalšom len “fond„). Do fondu plynie podiel na zisku docielenom podľa plánu a podiel na lepšom hospodárskom výsledku, než bol plánovaný; minister dopravy môže po dohode s ministrom financií a s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie určiť aj iný základ pre určenie prídelu fondu. Pri výpočte podielu na lepšom hospodárskom výsledku sa prihliada na celkovú výšku docieleného výsledku pred jeho prípadným zdanením.

Prostriedky fondu používa riaditeľ po prejednaní s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie.

Minister dopravy určí po dohode s ministrom financií a príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie, ktorý majetok a záväzky národného podniku patria fondu. Majetok a záväzky, patriace fondu, a jeho hospodárenie sa vykazujú v národnom podniku oddelene.

Minister dopravy po dohode s ministrom financií určí lehoty pre odvody podielov (prídelu), poprípade pre poskytovanie preddavkov na ne a po dohode s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie vydá v rámci predpisov podľa [§ 25] podrobnejšie smernice o správe a prevádzke sociálnych, zdravotných, kultúrnych a telovýchovných zariadení fondov, ako aj o používaní prostriedkov týchto fondov. Minister dopravy môže po dohode s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie aj upraviť vnútorné rozčlenenie fondov tak, aby zodpovedalo prevádzkovému rozsahu národného podniku a jeho organizačnému rozčleneniu.

Deň, ktorým sa v národných podnikoch zriaďujú fondy, ako aj hospodárske obdobie, za ktoré sa poskytujú fondom prídely, určí minister dopravy po dohode s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie. Od prvého dňa tohto obdobia sa na príslušné národné podniky nevzťahujú ustanovenia § 24 dekrétu č. 104/1945 Sb., o závodných a podnikových radách, v znení zákona č. 188/1948 Sb., ktorým sa menia a doplňujú niektoré ďalšie ustanovenia dekrétu prezidenta republiky o závodných a podnikových radách. Nároky jednotného fondu pracujúcich na podiel na čistom zisku za čas predchádzajúci tomuto dňu zostávajú nedotknuté.

Národné podniky sú podriadené hlavnému vedeniu a dozoru štátu.

Úlohy hlavného vedenia a dozoru štátu podľa tohto zákona bližšie určí štatút národných podnikov ( [§ 25] ); obstaráva ich minister dopravy, pokiaľ nie sú vyhradené iným orgánom. Minister dopravy môže vykonaním jednotlivých úloh poveriť národné výbory.

Dozoru štátu sú národné podniky podrobené so všetkých stránok svojej činnosti.

Nedotknuté zostávajú predpisy upravujúce všeobecne dozor štátu na dopravné podniky, najmä predpisy upravujúce podnikanie v jednotlivých odvetviach dopravy.

Pre národný podnik „Československé štátne železnice" platia vo veciach obrany vlasti a pre jeho pomer k vojenskej správe ustanovenia zákona o dráhach, vzťahujúce sa všeobecne na dráhové podniky. Tieto ustanovenia platia primerane aj pre ostatné národné podniky; minister dopravy po dohode s ministrom národnej obrany vydá o tom podrobnejšie predpisy, prihliadajúc na dôležitosť jednotlivého národného podniku pre obranu vlasti.

Pokiaľ z ustanovenia odseku 1 nevyplýva inak, vzťahujú sa na národné podniky ustanovenia zákona č. 131/1936 Sb., o obrane štátu, platné pre podniky podľa neho registrované.

Štatút národných dopravných podnikov, ktorý vyhlási vláda nariadením, určí národným podnikom smernice najmä o vedení, organizácii, podnikovom pláne, práci a pracujúcich, starostlivosti o kádry, výrobných prostriedkoch, prevádzke a dopravných výkonoch, finančnom hospodárení, podnikových fondoch pracujúcich a o hlavnom vedení a dozore štátu; označí aj orgány národných podnikov, sídlom ktorých bude určovaný všeobecný súd národných podnikov, a upraví užívanie mena národných podnikov v cudzích jazykoch, štátnych znakov a symbolov, ako aj rovnošiat a služobných odznakov v prevádzke národných podnikov. Vychádzajúc z ducha tohto štatútu, národné podniky postupujú podľa zásad do neho pojatých tak, aby splnily svoje poslanie.

Právne úkony, písomnosti, podania na zápis do verejných kníh a do podnikového registra, a úradné úkony potrebné na vykonávanie tohto zákona alebo na prípravy takého vykonávania, ako aj podania národných podnikov na Ministerstvo dopravy sú oslobodené od daní, poplatkov a dávok. To neplatí o obchodnej činnosti národných podnikov, o prevodoch majetku z národného podniku, ktorými sa nenadobúda správa svereného majetku ( [§ 8a ods. 1] ), a o zápisoch zmien do podnikového registra vykonávaných po zápise národného podniku.

Oslobodenie podľa odseku 1, vety prvej sa vzťahuje tiež na prevody majetku neštátnych železníc a iných dopravných podnikov a zariadení do vlastníctva štátu, ktoré štát nadobudol dohodou s vlastníkmi po 30. septembri 1938, pokiaľ príslušné dane, dávky alebo poplatky neboli už zaplatené.

Pokiaľ z tohto zákona nevyplýva inak, zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť, všetkých ustanovení o veciach ním upravených, obsažených v iných predpisoch najmä,

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister dopravy so zúčastnenými členmi vlády.

Dňom, ktorý určí vláda a vyhlási minister dopravy v Zbierke zákonov Československej republiky, sa zriaďujú tieto národné dopravné podniky (v ďalšom len „národné podniky“):

„Československé štátne železnice, národný podnik“ so sídlom v Prahe,

„Československá štátna automobilová doprava, národný podnik“ so sídlom v Prahe,

„Československá plavba labská, národný podnik“ so sídlom v Prahe,

„Československá plavba oderská, národný podnik“ so sídlom v Ostrave,

„Československá plavba dunajská, národný podnik“ so sídlom v Bratislave,

„Československé aerolínie, národný podnik“ so sídlom v Prahe.

Vláda môže nariadením zmeniť meno, sídlo alebo predmet podnikania národných podnikov, jednotlivé národné podniky slúčiť alebo zrušiť, po prípade z ich majetkových podstát zriadiť nové národné podniky a určiť im meno, sídlo a predmet podnikania.

Minister dopravy začlení po dohode s ministrom financií do národných podnikov

znárodnené majetkové podstaty, uvedené v [§ 2, ods. 1, písm. a)] ,

doterajšie štátne podniky „Československé štátne železnice“ a „Československé aerolínie“,

iný štátny majetok.

Začlenenie majetku, uvedeného v odseku 1, písm. c), vykoná minister dopravy tiež po dohode s ministrom, ktorého správe tento majetok podlieha; majetok alebo jeho časti, ktoré sú konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 26. októbra 1945, č. 108 Sb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, alebo ktoré sú spravované Fondom národnej obnovy podľa § 16 zákona zo dňa 16. mája 1946, č. 128 Sb., o neplatnosti niektorých majetko-právnych úkonov z času neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku vznikajúcich, minister dopravy určí a do národných podnikov včlení tiež po dohode s ministrom vnútra primerane podľa predpisov o prídele konfiškovaného majetku.

Národný podnik, do ktorého sa včleňuje štátny majetok [odsek 1, písm. b) a c)], vstupuje ku dňu začlenenia tohto majetku do záväzkov k nemu patriacich a štát je oslobodený od týchto záväzkov.

Minister dopravy môže po dohode s ministrom financií do národných podnikov už zriadených začleniť aj iný národný majetok alebo previesť na ne záväzky patriace k národnému majetku; ak náleží taký majetok alebo záväzky do právomoci iného ministra, urobí tak po dohode s týmto ministrom. Naopak môže minister dopravy po dohode s ministrom financií vyňať jednotlivé majetkové časti alebo záväzky z národných podnikov zriadených podľa tohto zákona a po dohode s vecne príslušným ministrom ich previesť do jeho právomoci, aby o nich urobil opatrenie vo vlastnom odbore pôsobnosti.

Časti majetkových podstát na štátnych civilných letištiach vo vlastníctve štátu, používané doterajším štátnym podnikom „Československé aerolínie“, budú dané národnému podniku „Československé aerolínie“ iba do užívania, a to za podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií, a ak ide o časti majetkových podstát, ktoré sú používané tiež vojenskou správou, taktiež po dohode s Ministerstvom národnej obrany.

O náhrade za majetok, konfiškovaný podľa dekrétu [č. 108/1945 Sb.] alebo spravovaný Fondom národnej obnovy podľa [§ 16 zákona č. 128/1946 Sb.] , platia primerane ustanovenia §§ 7 až 10 dekrétu s výnimkou ustanovenia § 9, ods. 4 toho istého dekrétu; Fond národnej obnovy zaťaží Fond znárodneného hospodárstva sumou, rovnajúcou sa úhrade za konfiškovanú majetkovú podstatu takto vypočítanú.

Minister dopravy môže po dohode s ministrom financií nariadiť, aby národné dopravné podniky previedli na Fond znárodneného hospodárstva svoje viazané vklady.

Vláda určí, ako sa vyrovná zvyšok vzájomných nárokov medzi Fondom národnej obnovy a Fondom znárodneného hospodárstva.

Vlastníkom majetku národného podniku je štát; národnému podniku je taký majetok sverený do správy. Vo veciach tohto majetku národný podnik vystupuje a koná vo vlastnom mene.

Pokiaľ nie je inak ustanovené, zapisuje sa vo verejných knihách, úradných registroch alebo soznamoch vedených podľa československého práva ako vlastník nehnuteľnosti alebo práva, ktoré má národný podnik v správe, československý štát s vyznačením tohto národného podniku.

Pokiaľ ide o majetok začlenený do národného podniku podľa [§ 8] , konajú sa zápisy na návrh tohto národného podniku podľa listiny, ktorú o tom vydá Ministerstvo dopravy alebo ním poverený orgán.

Národný podnik nesmie scudziť časti majetku svereného do jeho správy, ktoré sú určené na to, aby ich trvalo užíval. Úkony priečiace sa tomuto zákazu nemajú právne následky.

Na majetkové časti uvedené v odseku 4 nemôžu tretie osoby nadobudnúť záložné alebo iné vecné práva či už knihovné alebo neknihovné.

Výnimky zo zákazu scudzenia podľa odseku 4 a zákazu zaťaženia podľa odseku 5 povoľuje Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií.

Záväzky národného podniku možno uspokojiť iba z majetku jemu svereného do správy, ktorý nie je určený na to, aby ho národný podnik trvalo užíval.

Z majetku, ktorý má národný podnik v správe, nemožno žiadať ani dosiahnuť uspokojenie pohľadávok proti štátu.

Národné podniky sú samostatné právnické osoby.

Národné podniky sa zapisujú do podnikového registra. V návrhu zápisu do tohto registra uvedie národný podnik názov, deň zriadenia, sídlo a spôsob jeho zastupovania a podpisovania.

Národnému podniku „Československá štátna automobilová doprava" prislúcha právo vyvlastnenia v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre jeho vybudovanie a riadnu prevádzku podľa obdoby predpisov pre vyvlastnenie na účely železničné.

Národné podniky sa oslobodzujú ku dňu 1. januára 1950 od záväzkov z pôžičiek poskytnutých štátom.

Minister financií sa splnomocňuje, aby skoncovanie železničných dlhov, na ktoré sa vzťahuje [§ 20 zákona č. 168/1949 Sb.] , o konečnej úprave vnútorného štátneho dlhu a niektorých iných dlhov z doby do 31. decembra 1945, vykonal na účet štátu.

Záložné práva viaznúce na majetku sverenom národným podnikom a určenom na to, aby ho národný podnik trvalo užíval, zanikajú bez náhrady a knihovný súd ich vymaže na návrh národného podniku s odvolaním sa na tento zákon. Záväzky, pre ktoré bolo záložné právo zriadené, zostávajú nedotknuté. Vláda upraví nariadením, za akých podmienok zanikajú iné vecné práva či už knihovné alebo neknihovné na tomto majetku.

Zmena zápisov vo verejných knihách vedených podľa československého práva, ktoré boly vykonané do dňa začiatku účinnosti tohto zákona, sa vykoná podľa osobitných predpisov. Úprava takých zápisov, ktoré boly vykonané v iných, podľa československého práva vedených úradných registroch a soznamoch, sa vykoná podľa predpisov, ktoré vydá vláda nariadením.

Národné podniky sú povinné zostavovať podnikové rozpočty a podľa nich hospodáriť. Rozpočtová závierka tvorí prílohu štátneho rozpočtu; účtovná závierka národných podnikov je prílohou štátneho záverečného účtu.

Prebytky svojich výťažkov odvádzajú národné podniky štátu.

Štát neručí za záväzky národných podnikov; záruky prevzaté štátom za záväzky, ktoré viaznu na majetku, začlenenom do národných podnikov, zostávajú nedotknuté.

Pre národné podniky platia daňové predpisy o podnikoch verejne účtujúcich. Národné podniky podliehajú poplatkovej povinnosti podľa poplatkového zákona s jeho zmenami a doplnkami, a od svojho zriadenia tiež poplatkovému ekvivalentu podľa § 1, ods. 2 písm. a) zákona zo dňa 8. apríla 1938, č. 76 Sb., o poplatkovom ekvivalente, pričom sa však na ne nevzťahujú ustanovenia § 8 a § 17, ods. 1 toho zákona.

jednu tretinu členov a ich náhradníkov zo stálych zamestnancov národného podniku, navrhnutých jednotnou odborovou organizáciou,

ostatných členov a ich náhradníkov z odborníkov dopravných, národohospodárskych, finančných a technických po vypočutí jednotnej odborovej organizácie.

Riaditeľom môže byť iba československý občan, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti a je štátne spoľahlivý a občiansky bezúhonný.

Riaditeľ nesmie vykonávať zamestnanie, funkciu alebo inú činnosť, ktorá je v rozpore so záujmami národného podniku, ani nesmie vykonávať akýkoľvek zárobkový podnik, ani sa na ňom zúčastniť.

Riaditeľ vykoná sľub ministrovi dopravy, že bude svedomite plniť svoje povinnosti v súlade so záujmami štátu.

Vykonávajúc svoju funkciu, je riaditeľ povinný konať so starostlivosťou riadneho hospodára a osobne zodpovedá za splnenie svojich povinností.

Svojej funkcie sa riaditeľ ujíma dňom vykonania sľubu a stáva sa, pokiaľ ním už nebol, zamestnancom národného podniku; jeho pracovný pomer zaniká dňom, keď bol odvolaný, alebo dňom, keď bolo vzaté na známosť, že sa vzdáva funkcie. Ak nedošlo k zániku pracovného pomeru za okolností, pre ktoré by bolo možno inak pracovný pomer zrušiť predčasne, prislúchajú riaditeľovi požitky najmenej za čas, za ktorý by náležali, keby bol pracovný pomer rozviazaný výpoveďou.

Na ustanovenie a odvolanie riaditeľa sa nevzťahujú predpisy o spolurozhodovaní závodného zastupiteľstva zamestnancov pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov, po prípade o spolupôsobení tohto zastupiteľstva pri zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta a o predchádzajúcom súhlase okresného úradu ochrany práce pri dojednaní a rozviazaní pracovného pomeru.

Národný podnik ohlási svojho riaditeľa na zápis do obchodného (firemného) registra. Riaditeľ sa podpíše pred súdom alebo predloží svoj podpis súdu v overenej forme. Za národný podnik podpisuje tak, že k vytlačenému alebo kýmkoľvek napísanému zneniu firmy národného podniku pripojí svoj podpis.

Zastupovanie riaditeľa upraví organizačný štatút ( [§ 25] ); o zástupcoch riaditeľa platí obdobné ustanovenie [§ 17, ods. 4 a 5] .

Riaditeľskej rade prislúcha, aby rozhodovala o veciach vzájomnej prevádzkovej súčinnosti národných podnikov ( [§ 13] ), najmä o veciach, ktoré sú dôležité pre ustanovenie prevádzkového programu národných podnikov a rozsahu, druhu a časového sledovania ich investičnej činnosti.

Riaditeľská rada je spôsobilá sa uznášať, ak sú prítomní okrem predsedu riaditeľskej rady riaditelia národných podnikov, ktorých sa týka prejednávaná vec.

K platnosti uznesenia riaditeľskej rady sa vyžaduje jednomyseľnosť, a ak ide o vec, vyhradenú predstavenstvu niektorého národného podniku, tiež súhlas tohto predstavenstva. Ak nedôjde mu súhlas tohto predstavenstva do 5 dní odo dňa uznesenia, predloží predseda riaditeľskej rady vec na rozhodnutie Ministerstvu dopravy.

Ak nemožno dosiahnuť jednomyseľné uznesenie riaditeľskej rady, predloží predseda riaditeľskej rady vec rovnako Ministerstvu dopravy na rozhodnutie. Ak ide pri tom o vec, vyhradenú rozhodnutiu predstavenstva niektorého národného podniku a ak nesúhlasil predseda tohto predstavenstva s navrhovaným uznesením, vyžiada si Ministerstvo dopravy pred svojím rozhodnutím vyjadrenie príslušného predstavenstva. Ak nedôjde toto vyjadrenie do 5 dní, predpokladá sa, že predstavenstvo prijíma odmietavé stanovisko svojho predsedu.

Podrobnosti o tom, ako sa riaditeľská rada zvoláva, ako rokuje a ako sa uznáša, upraví spravovací poriadok riaditeľskej rady, ktorý vydá minister dopravy na návrh riaditeľskej rady.

Na návrh národného podniku zapíše pozemnoknižný súd prechod vlastníckych a iných práv znárodneného podniku alebo iné začlenené majetkové podstaty na navrhovateľa, odvolávajúc sa na tento zákon. Toto ustanovenie platí obdobne o vyznačení prechodu práv v iných úradných registroch a zoznamoch (vodná kniha, register patentný, živnostenský a pod.).

Národnému podniku „Československá automobilová doprava“ prislúcha právo vyvlastnenia v rozsahu nevyhnuteľne potrebnom pre jeho vybudovanie a riadnu prevádzku podľa obdoby zákona zo dňa 18. februára 1878, č. 30 r.z., o vyvlastnení na účely železničné, v znení prílohy k zákonu č. 86/1937 Sb., po prípade podľa obdoby zák. čl. XLI/1881, o vyvlastnení.