(1) Štátnym občanom Československej socialistickej republiky (ďalej len „československý štátny občan“) je každý štátny občan Českej socialistickej republiky a každý štátny občan Slovenskej socialistickej republiky.

(2) Československým štátnym občanom sa stáva ten, kto nadobudol štátne občianstvo Českej socialistickej republiky alebo štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky.

Stratou štátneho občianstva jednej z republík stráca občan i štátne občianstvo Československej socialistickej republiky.

(1) Československý štátny občan je k začiatku účinnosti tohto zákona štátnym občanom tej republiky, na území ktorej sa narodil.

(2) Československý štátny občan, ktorý sa narodil v cudzine, je štátnym občanom tej republiky, na území ktorej je k začiatku účinnosti tohto zákona prihlásený k trvalému pobytu. Ak nie je prihlásený k trvalému pobytu v jednej z republík, spravuje sa štátne občianstvo podľa jeho posledného trvalého pobytu, prípadne podľa posledného trvalého pobytu jeho rodičov v Československej socialistickej republike.

(3) Ak nemožno štátne občianstvo republiky určiť podľa predchádzajúcich ustanovení, zvolí si československý štátny občan štátne občianstvo jednej z republík vyhlásením.

Štátny občan republiky si môže zvoliť štátne občianstvo druhej republiky než tej, ktorej štátne občianstvo mu patrí podľa [§ 3 ods. 1 a 2] . Urobí tak vyhlásením najneskôr do 31. decembra 1969.

Deti mladšie ako 15 rokov sledujú štátne občianstvo rodičov, ak sa rodičia stanú štátnymi občanmi tej istej republiky podľa [§ 3 alebo 4] . Inak urobia o štátnom občianstve týchto detí vyhlásenie ich zákonní zástupcovia; ak žijú obaja rodičia, vyžaduje sa ich zhodné vyhlásenie, pokiaľ niektorý z nich nie je pozbavený rodičovských práv.

(1) Dieťa, ktorého rodičia sú štátnymi občanmi tej istej republiky, nadobúda narodením štátne občianstvo rodičov.

(2) Dieťa, ktorého jeden z rodičov je štátnym občanom Českej socialistickej republiky a druhý štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, nadobúda narodením štátne občianstvo tej republiky, na území ktorej sa narodilo. Dieťa týchto rodičov, ktoré sa narodilo v cudzine, nadobúda štátne občianstvo po matke. Rodičia sa môžu dohodnúť o štátnom občianstve dieťaťa a zvoliť mu štátne občianstvo druhej republiky vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po narodení dieťaťa.

(3) Dieťa, ktorého jeden z rodičov je cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo tej republiky, ktorej štátnym občanom je druhý z rodičov.

(4) Nájdené dieťa je štátnym občanom tej republiky, na území ktorej bolo nájdené, dokiaľ sa nepreukáže, že má iné štátne občianstvo.

(1) Uzavretím manželstva medzi štátnym občanom Českej socialistickej republiky a štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky sa ich štátne občianstvo nemení.

(2) Jeden z manželov si môže zvoliť štátne občianstvo tej republiky, ktorej štátnym občanom je druhý manžel, vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Spolu s manželom nadobúdajú štátne občianstvo republiky i jeho deti mladšie ako 15 rokov, nad ktorými výlučne vykonáva rodičovské práva alebo ak sa o tom rodičia dohodnú, a ktoré pojme do svojho vyhlásenia.

(3) Cudzinka, ktorá uzavrela manželstvo so štátnym občanom jednej z republík, nadobúda štátne občianstvo tejto republiky, ak príslušný orgán štátnej správy vysloví na jej žiadosť s nadobudnutím súhlas. Žiadosť sa musí podať najneskôr do 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Spolu s cudzinkou nadobúdajú štátne občianstvo republiky jej deti mladšie ako 15 rokov, ktoré pojala do svojej žiadosti.

Nadobudnutie štátneho občianstva cudzincom sa pre osoby staršie ako 15 rokov stáva účinným až zložením štátoobčianskeho sľubu. Vo výnimočných prípadoch môže sa zloženie sľubu odpustiť.

Pre nadobúdanie štátneho občianstva republík cudzincami a pre stratu štátneho občianstva republík platia podmienky ustanovené doterajšími právnymi predpismi, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Nadobudnutím štátneho občianstva jednej republiky zaniká štátne občianstvo druhej republiky.

Voľbou, prípadne dohodou podľa tohto zákona sa nadobúda štátne občianstvo republiky dňom, keď o tom bolo urobené vyhlásenie.

Vyhlásenie podľa tohto zákona sa robí na príslušnom orgáne štátnej správy. V cudzine sa vyhlásenie robí na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Československej socialistickej republiky príslušnom podľa miesta pobytu. To isté platí pre zloženie štátoobčianskeho sľubu.

Zrušujú sa [§ 1] , [2] , [4] a [9 zákona č. 194/1949 Zb.] o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva v znení zákona č. 72/1958 Zb.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.