Toto nariadenie vlády upravuje podrobnosti o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, minimálne stanovené požiadavky na byty nižšieho štandardu, požiadavky na ubytovacie zariadenia a podrobnosti o povinnostiach prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia.
(1) Na účely tohto nariadenia vlády sa rozumie
a) budovou bytová a nebytová budova alebo jej časť bez výrobných prevádzok určená prevažne na dlhodobý pobyt ľudí,
b) dlhodobým pobytom pobyt ľudí, ktorý trvá v priebehu 24 hodín viac ako 4 hodiny a opakuje sa pri trvalom užívaní budovy viac ako 1-krát za týždeň,
c) krátkodobým pobytom pobyt ľudí, ktorý trvá v priebehu 24 hodín menej ako 4 hodiny,
d) vonkajšou stavebnou konštrukciou obvodová stena, strecha, strop nad vonkajším priestorom a osvetľovací otvor v obvodovej stene alebo streche,
e) tepelno-vlhkostnou mikroklímou komplexné pôsobenie tepla, vlhkosti a prúdenia vzduchu, ktoré je súčasťou celkovej mikroklímy vnútorného prostredia budovy,
f) teplým obdobím roka obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 o C a vyššou; ak klesne priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní pod 13 o C, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie roka,
g) výslednou teplotou guľového teplomeru ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahrňujúci vplyv súčasného pôsobenia teploty vzduchu, povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu; pre rýchlosť prúdenia vzduchu, ktorá nepresahuje 0,2 m.s -1 , číselne sa rovná operatívnej teplote,
h) operatívnou teplotou jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom prostredí; pri malej rýchlosti prúdenia vzduchu a menšom rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania ako 4 K sa vyjadruje približne ako aritmetický priemer ich súčtu: t 0 ≈ (t a + t r,m )/2,
i) strednou teplotou sálania homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí,
j) asymetriou teploty sálania (Δt pr ) rozdiel medzi teplotou sálania dvoch protiľahlých plôch malého rovinného prvku,
k) intenzitou výmeny vzduchu počet výmen vzduchu v definovanom objeme za jednotku času; priemerná intenzita výmeny vzduchu je denný priemer počas 24 h,
l) obehovým vzduchom časť odvádzaného vzduchu, ktorá sa vracia naspäť do vetraného priestoru; väčšinou sa pritom upravuje jeho čistota, teplota alebo vlhkosť,
m) klimatizáciou forma úpravy vzduchu, pri ktorej sa upravuje teplota, vlhkosť vzduchu, výmena a čistota vzduchu; ak niektorá z vlastností vzduchu nie je upravovaná, ide o čiastočnú klimatizáciu,
n) združeným osvetlením trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného osvetlenia umelým osvetlením,
o) kombinovaným osvetlením osvetlenie bočnými a hornými osvetľovacími otvormi,
p) osvetľovacím otvorom otvor v obvodovom plášti budovy, ktorý slúži na priame osvetlenie interiéru denným svetlom a podľa účelu miestnosti aj na vizuálny kontakt s exteriérom a na preslnenie; podľa umiestnenia je
1. bočným osvetľovacím otvorom okno, zasklená stena v obvodovej stene, strešné okno s možnosťou výhľadu sediacich osôb do exteriéru približne vodorovným smerom,
2. horným osvetľovacím otvorom strešný svetlík a vysoko umiestené strešné okno, ktoré nespĺňa charakteristiky bočného otvoru,
q) priestorom bez denného svetla miestnosť bez osvetľovacích otvorov alebo miestnosť s osvetľovacími otvormi, kde hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti sú nižšie ako požadované hodnoty pre združené osvetlenie,
r) porovnávacou rovinou myslená alebo skutočná plocha, na ktorej sa meraním alebo výpočtom určujú hodnoty fyzikálnych veličín; ak nie je určené inak, je ňou vodorovná rovina vo výške 0,85 m nad podlahou,
s) udržiavanou osvetlenosťou miestne priemerná a časovo minimálna hodnota, pod ktorú priemerná osvetlenosť na stanovenom povrchu neklesne v dobe, keď je vykonávaná údržba,
t) indexom podania farieb v súvislosti s denným osvetlením hodnota vyjadrujúca mieru spektrálnej svetelnej priepustnosti skla alebo iných transparentných materiálov,
u) ultrafialovým žiarením časť optického žiarenia s vlnovou dĺžkou kratšou ako vlnová dĺžka viditeľného svetla,
v) infračerveným žiarením časť optického žiarenia s vlnovou dĺžkou dlhšou ako vlnová dĺžka viditeľného svetla,
w) laserovým žiarením koherentné elektromagnetické žiarenie emitované laserovým zariadením s vlnovou dĺžkou spravidla od 180 nm do 10 6 nm produkované ako výsledok riadenej stimulovanej emisie,
x) insoláciou expozícia priaznivým aj nepriaznivým účinkom slnečného žiarenia prenikajúceho cez osvetľovacie otvory do vnútorného priestoru budovy,
y) preslnením priaznivé pôsobenie slnečného žiarenia na všetky zložky mikroklímy vnútorného prostredia budovy,
z) zdraviu škodlivými faktormi vybrané chemické, mikrobiologické a biologické znečisťujúce látky ovplyvňujúce ľudské zdravie vo vnútornom ovzduší budov.
(2) Na účely tohto nariadenia vlády sa ďalej rozumie
a) mikrobiologickými znečisťujúcimi látkami baktérie, plesne a mikroskopické vláknité huby, ktoré vyrástli pri podmienkach skúšania stanovených slovenskými technickými normami,
b) biologickými znečisťujúcimi látkami alergény roztočov; tráviace enzýmy roztočov z čelade Pyroglyphidae obsiahnuté v ich tráviacom trakte a vylučované spoločne s exkrementmi do prostredia,
c) guanínom látka obsiahnutá v exkrementoch roztočov, ktorej prítomnosť v prostredí detekuje výskyt roztočov,
d) štandardnými podmienkami teplota vzduchu 20 o C a tlak vzduchu 101,3 kPa,
e) potenciálnou expozíciou dĺžka predpokladaného pobytu osôb daná účelom využitia priestoru,
f) variabilitou koncentrácií zisťovanej látky zmeny koncentrácie v závislosti od času a priestoru,
g) ubytovacími zariadeniami budovy alebo ich časti, kde sa poskytuje prechodné ubytovanie internátneho typu najmenej pre 10 osôb, najmä vysokoškolské internáty, stredoškolské internáty, ubytovne, domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov,
h) ubytovacími zariadeniami poskytujúcimi ubytovacie služby najviac tri mesiace v roku ubytovacie zariadenia s časovo obmedzeným ubytovaním, najmä sezónne ubytovacie zariadenia, útulky, zariadenia opatrovateľskej služby,
i) ubytovacou bunkou časť ubytovacieho zariadenia, ktorú tvoria dve alebo tri izby, spoločná predsieň a zariadenia na osobnú hygienu.
(1) Optimálne a prípustné podmienky tepelno-vlh- kostnej mikroklímy sa určujú v závislosti od oblečenia ľudí, od celkovej tepelnej produkcie ich organizmu podľa tried činností uvedených v [prílohe č. 2 tabuľke č. 1] a od fyzikálnych faktorov uvedených v odseku 2. Na účely tohto nariadenia vlády tepelná produkcia organizmu sa rovná energetickému výdaju.
(2) Základné veličiny na hodnotenie tepelno-vlh- kostnej mikroklímy vo vnútornom prostredí sú: teplota vzduchu (t a ), operatívna teplota (t o ), výsledná teplota guľového teplomeru (t g ), relatívna vlhkosť vzduchu ( alebo rh) a rýchlosť prúdenia vzduchu (v a ). Ďalej sa podľa potreby určujú: celkový tepelný odpor odevu (R cl ), celkový energetický výdaj (q M ), teplota povrchu (t s ) a ďalšie veličiny podľa osobitných predpisov a technických noriem.
(3) Optimálne podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy v priestoroch určených na dlhodobý pobyt ľudí v štandardnom oblečení a činnosť v triede 1a sú uvedené v [prílohe č. 2 tabuľke č. 2] .
(4) V priestoroch určených na dlhodobý pobyt ľudí podľa odseku 3 musia byť navyše splnené tieto požiadavky na ochranu pred lokálnou nepohodou:
a) teplota povrchu podlahy medzi 19 o C a 26 o C,
b) vertikálny rozdiel operatívnej teploty medzi úrovňou hlavy a členkov nesmie prekročiť limity uvedené v [prílohe č. 2 tabuľke č. 3] ,
c) ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie prekročiť 200 W.m -2 ; v prípade priameho slnečného žiarenia cez osvetľovacie otvory musí byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a miest riešená tak, aby v priebehu celého roka počas dlhodobého pobytu neboli hlavy ľudí vystavené priamemu slnečnému žiareniu viac ako 10 minút,
d) splnené limity asymetrie teploty sálania, vertikálneho rozdielu teploty vzduchu a obťažovania prievanom podľa príslušnej technickej normy.
(5) Pre inú činnosť alebo oblečenie ako podľa odseku 3 a pre veľmi teplé dni s vonkajšou teplotou nad 30 o C sa určujú prípustné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy týmito hodnotami: operatívna teplota podľa prílohy č. 2 obr. č. 1; relatívna vlhkosť 30 % až 70 %; rýchlosť prúdenia vzduchu v a 0,20 m.s -1 v chladnom období, v a 0,25 m.s -1 v teplom období roka; povrchová teplota podlahy 19 o C až 29 o C.
(6) Ak pre činnosť s vyššou produkciou tepla ako 130 W.m -2 alebo pre činnosť v triedach 1b a 1c vo veľmi teplých dňoch s vonkajšou teplotou nad 30 o C nemožno dodržať prípustné podmienky podľa odseku 5, hodnotenie sa musí vykonať pre únosné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy podľa osobitného predpisu. 1)
(7) V priestoroch s krátkodobým pobytom ľudí, najmä na chodbách, schodiskách, vo vstupných halách, v skladoch, zariadeniach osobnej hygieny, šatniach, čakárňach, a v priestoroch s osobitnými požiadavkami sa parametre tepelno-vlhkostnej mikroklímy musia upraviť podľa účelu a spôsobu využitia. Príklady parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vo vybraných priestoroch s krátkodobým pobytom osôb sú uvedené v [prílohe č. 2 tabuľke č. 4] . Príklady parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre priestory s osobitnými požiadavkami sú uvedené v [prílohe č. 2 tabuľke č. 5] .
(8) Na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary. Po zistení takého nedostatku sa musí zabezpečiť jeho odstránenie vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií alebo úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti.
(9) Pri meraní fyzikálnych veličín, určení ukazovateľov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a ich hodnotení sa berie do úvahy časová a priestorová homogenita vnútorného prostredia a prevádzky. V protokole z merania sa musia uviesť hodnoty rozšírenej neistoty merania jednotlivých faktorov.
(10) Hodnotenie tepelno-vlhkostnej mikroklímy sa musí vykonávať na základe porovnania meraním zistených hodnôt veličín podľa odseku 2 s limitmi podľa odsekov 3 až 7.
(11) Podmienky tepelno-vlhkostnej klímy vnútorných priestorov budovy sa nemusia objektivizovať meraním, ak
a) je výpočtom preukázané splnenie požiadaviek na tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií a na tepelnú stabilitu miestnosti podľa príslušných technických noriem,
b) v chladnom období roka vykurovací systém zabezpečuje optimálne mikroklimatické podmienky,
c) celková plocha osvetľovacích otvorov určená zo skladobných rozmerov nepresahuje 40 % plochy obvodových konštrukcií určenej zo svetlých rozmerov miestnosti,
d) osvetľovacie otvory orientované na slnečné strany majú vonkajšie protislnečné clony.
(1) Všetky vnútorné priestory s dlhodobým aj krátkodobým pobytom ľudí musia byť vetrané. Vetranie budov sa zabezpečuje prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním.
(2) Vetranie sa určuje podľa počtu osôb, vykonávanej činnosti, tepelnej záťaže a miery znečistenia ovzdušia tak, aby boli splnené požiadavky na množstvo vzduchu na dýchanie, na čistotu vnútorného ovzdušia a aby nedošlo k obťažovaniu ľudí pachovými látkami.
(3) Výmena vzduchu prirodzeným vetraním sa používa v priestoroch bez zdrojov škodlivín a tepla, v ktorých postačuje jedno- až dvojnásobná intenzita výmeny neupraveného vzduchu a v ktorých možno polohou a stavebným riešením zabezpečiť požadovanú výmenu vzduchu. Veľkosť a umiestenie vetracích otvorov sa určuje výpočtom.
(4) V ostatných prípadoch sa musí výmena vzduchu zabezpečiť núteným, mechanickým vetraním. Pri výmene vzduchu sa musí dodržiavať zásada tlakového spádu vzduchu z miestností s čistejším prostredím k miestnostiam s menej čistým prostredím. Z tohto hľadiska sa vetranie rieši ako
a) podtlakové, ak vzduch obsahujúci škodliviny nemá vo vetranej miestnosti prenikať do susedných priestorov,
b) pretlakové, ak sa zamedzuje prenikaniu škodlivín zo susedných priestorov do vetranej miestnosti,
c) tlakovo vyrovnané, ak nemá dochádzať k výmene vzduchu medzi vetranou miestnosťou a ostatnými priestormi.
(5) Kvalita privádzaného vzduchu a odvádzaného vzduchu sa považuje za vyhovujúcu, ak svojím zložením neohrozí zdravie ani nezhorší životné podmienky ľudí v priestoroch budovy ani v okolí budovy.
(6) Cirkulácia vetracieho vzduchu vo vetranom priestore musí zaručovať dobré prevetrávanie miest pobytu ľudí, zníženie koncentrácie škodlivín na hodnoty nižšie ako limitné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov podľa [§ 8 ods. 2 a 3] .
(7) V priestoroch bez možnosti prirodzeného vetrania sa v prípade poruchy zabezpečuje na dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie poruchy aspoň znížená výmena vzduchu. Táto požiadavka sa musí zabezpečiť už v projektovej dokumentácii.
(8) Vo vnútorných priestoroch s dlhodobým pobytom ľudí sa nútené vetranie musí riešiť tak, aby prúdenie vzduchu nenarušilo prípustné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy podľa [§ 3 ods. 5] .
(9) Množstvo vzduchu potrebné na výmenu sa určuje v závislosti od faktorov uvedených v odseku 2. V miestnostiach bez zdrojov škodlivín a so zákazom fajčenia, v ktorých je dlhodobý pobyt viacerých osôb s aktivitou v triedach činnosti 0 až 1a, potrebná výmena vzduchu sa určuje z grafu na [obr. č. 2 v prílohe č. 2] . Príklady potrebnej výmeny vzduchu v priestoroch s krátkodobým pobytom ľudí sú uvedené v [prílohe č. 2 tabuľke č. 4] .
(10) V obytných miestnostiach sa požaduje výmena najmenej 15 m 3 čerstvého vzduchu za hodinu na jednu prítomnú osobu.
(11) Podiel vonkajšieho vzduchu pri nútenom vetraní a klimatizácii s čiastočným obehom vzduchu nesmie klesnúť ani za najnepriaznivejších podmienok pod 15 % celkového množstva vymieňaného vzduchu.
(12) Obehový vzduch je možné použiť len vtedy, ak nie je znečistený plynnými látkami a časticami pevných a kvapalných aerosólov. Ako obehový vzduch je možné použiť vzduch z tej istej miestnosti alebo zo skupiny miestností s rovnakým využitím. Obehový vzduch sa upravuje rovnakým spôsobom ako vonkajší vzduch, musí sa viesť cez rovnaké filtračné stupne, a to buď samostatne, alebo spolu s vonkajším vzduchom.
(13) Vonkajší vzduch pre nútené vetranie a klimatizáciu sa musí nasávať z miest chránených pred znečistením a pred ohrevom slnečným žiarením. Možno ho nasávať len vetracím zariadením s účinnou filtráciou, ktorá zabráni aj nasávaniu pachov.
(14) Vetracie zariadenie pre nútené vetranie a klimatizáciu nesmie nepriaznivo ovplyvniť mikrobiálnu čistotu vzduchu.
(15) Vývody vzduchu odvádzaného do vonkajšieho priestoru sa musia umiestniť tak, aby nedochádzalo k spätnému nasávaniu zdraviu škodlivých látok do budovy.
(16) Vetranie miestností s mokrou prevádzkou a priestorov so vznikom zdraviu škodlivých látok a iných nežiaducich látok, zapáchajúcich výparov, plynov musí byť podtlakové, prípadne spojené s miestnym odsávaním.
(17) Na vlhčenie vzduchu privádzaného vzduchotechnickým zariadením sa musia využívať zvlhčovače s využitím zdravotne bezchybnej vody. 2)
(18) Vetracie zariadenia sa musia udržiavať vo vyhovujúcom technickom stave. Kontrola technického stavu vetracích zariadení sa musí vykonávať v pravidelných intervaloch, o ktorých sa musia viesť záznamy. V záznamoch sa uvádzajú aj dosiahnuté tepelno-vlhkostné podmienky.
(19) Príklady potrebnej intenzity výmeny vzduchu niektorých priestorov s osobitnými požiadavkami sú uvedené v [prílohe č. 2 tabuľke č. 5] .
(20) Vykurovacia sústava a druh vykurovacích telies musia byť riešené tak, aby
a) boli dodržané požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu s ohľadom na účel a využitie miestností,
b) v žiadnom mieste budovy nedošlo ani v najchladnejších dňoch k poruchám vplyvom mrazu,
c) prúdením vzduchu nedochádzalo k šíreniu vznikajúcich škodlivín,
d) povrchová teplota vykurovacích telies neohrozila zdravie ľudí.
(21) Vykurovacie telesá musia byť umiestnené tak, aby zabránili kondenzácii vodnej pary a tvorbe plesní na kritických miestach vnútorného povrchu vonkajších stavebných konštrukcií v chladnom období roka.
(22) Teplota nekrytých vykurovacích telies umiestených v oblasti možného pohybu ľudí nesmie prekročiť 110 o C. Nekryté vykurovacie telesá s vyššou teplotou musia byť umiestnené vo výške nad 3 m.
(23) Ak sa vykurovacie telesá nachádzajú v blízkosti miest dlhodobého pobytu ľudí, musí sa kontrolovať ich vplyv na lokálnu nepohodu podľa [§ 3 ods. 4] .
(1) Osvetlenie vnútorných priestorov musí byť zabezpečené osvetľovacími otvormi alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby v miestnostiach s pobytom ľudí alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na osvetlenie vo vzťahu k zrakovej činnosti osôb a k charakteru svetelného prostredia.
(2) Osvetľovacie otvory, svietidlá a časti vnútorných priestorov odrážajúce svetlo musia byť pravidelne udržiavané tak, aby boli splnené základné požiadavky na osvetlenie, insoláciu a iné druhy optického žiarenia uvedené v [prílohe č. 3] .
(3) Vnútorné priestory s dlhodobým pobytom osôb musia byť riešené tak, aby mali vyhovujúce denné osvetlenie. Požiadavky na denné osvetlenie sa zabezpečujú podľa [prílohy č. 3] .
(4) Pri návrhu stavebných objektov sa musí dbať na to, aby sa realizáciou návrhu nezhoršili podmienky denného osvetlenia vnútorných priestorov okolitých budov viac, ako pripúšťa príslušná technická norma.
(5) Miesta dlhodobého pobytu ľudí vo vnútornom prostredí musia byť chránené pred pôsobením priameho slnečného svetla v prípadoch, kde by mohlo dôjsť k oslneniu alebo k inému narušeniu zrakovej pohody.
(6) Konštrukcia osvetľovacích otvorov, druh a farba ich výplne, ako aj sklon roviny zasklenia musia byť riešené tak, aby nedochádzalo k znižovaniu zrakovej pohody. Pri dlhodobom pobyte ľudí sa požaduje zasklenie s činiteľom priestupu svetla v smere normály najmenej 0,6. Pri náročných zrakových činnostiach sa použije zasklenie s indexom podania farieb najmenej 95.
(7) Požiadavky na umelé osvetlenie sa zabezpečujú podľa [prílohy č. 3] .
(8) Vo vnútornom prostredí s nedostatočným denným osvetlením možno riešiť osvetlenie ako združené, ak sú splnené požiadavky uvedené v odseku 9 a v [prílohe č. 3] .
(9) Združené osvetlenie ako osvetlenie pre dlhodobý pobyt osôb môže byť realizované len výnimočne, ak sa preukáže, že po technickej stránke nemôže byť zabezpečené dostačujúce denné osvetlenie podľa odseku 1.
(10) Priestory bez denného svetla určené na dlhodobý pobyt možno zriaďovať len výnimočne po posúdení orgánom verejného zdravotníctva, 3) v osobitne odôvodnených prípadoch z technologických, bezpečnostných, alebo iných oprávnených dôvodov. Požiadavky na vnútorné prostredie budov bez denného svetla sú uvedené v [prílohe č. 3] .
(11) Umelé osvetlenie vnútorných priestorov sa objektivizuje meraním. Denné osvetlenie vnútorných priestorov sa objektivizuje meraním, ak nie je možné použiť vypočítané údaje. V protokole z merania sa uvádza hodnota rozšírenej neistoty merania. Požiadavka na osvetlenie je splnená, ak nameraná hodnota znížená o hodnotu neistoty merania nie je nižšia než požadovaná hodnota.
(1) Budovy musia byť umiestnené do územia tak, aby bolo zabezpečené preslnenie
a) bytov,
b) obytných miestností v detských domovoch, v domovoch dôchodcov a podobných zariadení slúžiacich na dlhodobý pobyt,
c) miestností určených na denný pobyt detí v predškolských zariadeniach.
(2) Preslnenie bytov sa určuje podľa osobitného predpisu. 4)
(3) Preslnenie denných miestností v predškolských zariadeniach sa určuje rovnakým spôsobom ako preslnenie obytných miestností bytov, pričom požadovaný čas preslnenia sa zabezpečuje do 15.00 hodiny.
(4) Zatienenie novými stavbami v okolí nesmie znižovať veľkosť preslnenej vonkajšej plochy predškolského zariadenia určenej na pobyt detí na menej ako 50 % jej celkovej rozlohy.
(1) Pri prevádzke a používaní prístrojov a zariadení so zdrojmi laserového, ultrafialového, infračerveného alebo iného optického žiarenia vo vnútornom prostredí budovy musia byť zabezpečené také technické a organizačné opatrenia, ktoré vylúčia alebo obmedzia na prípustnú mieru ich škodlivé účinky na zdravie ľudí.
(2) Na ochranu zdravia pred účinkami optického žiarenia sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5)
(1) Limitné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov sa ustanovujú ako limitné hodnoty vybraných chemických, mikrobiologických a biologických znečisťujúcich látok a tuhých častíc.
(2) Limitné hodnoty chemických látok a tuhých častíc vo vnútornom ovzduší budov sú uvedené v [prílohe č. 4 tabuľke č. 6] .
(3) Limitné hodnoty mikrobiologických a biologických ukazovateľov kvality vnútorného ovzdušia budov sú uvedené v [prílohe č. 4 tabuľke č. 7] .
(4) Požiadavky na kvalitu vnútorného ovzdušia budov sú splnené, ak stredná hodnota jednohodinovej, osemhodinovej alebo 24-hodinovej koncentrácie zisťovanej látky v meranom intervale za štandardných podmienok neprekročí limitné koncentrácie, ktoré sú uvedené v [prílohe č. 4] . Meraným intervalom sa postihuje potenciálna expozícia a variabilita koncentrácií zisťovanej látky so zohľadnením všetkých zdrojov znečistenia vnútorného ovzdušia budov.
(5) Nepripúšťa sa viditeľný rast plesní na vnútorných povrchoch stien a predmetov vo vnútornom prostredí budov.
(6) Odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia v pobytových priestoroch ustanovuje osobitný predpis. 6)
(1) Obytná plocha bytu nižšieho štandardu musí byť najmenej 12 m 2 na užívateľa a 6 m 2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s ním žije v domácnosti. Úžitková plocha bytu nižšieho štandardu musí byť najmenej 18 m 2 na užívateľa a 0,5 m 2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s ním žije v domácnosti.
(2) Minimálne požiadavky na vybavenie bytu nižšieho štandardu sú
a) napojenie na prívod pitnej vody s technickou možnosťou inštalovania zariadenia na varenie, prípravu teplej vody, s možnosťou inštalovania zariadenia na osobnú hygienu,
b) odvedenie odpadových vôd s technickou možnosťou inštalovania splachovacieho záchoda,
c) technická možnosť inštalovania vykurovacích telies na lokálne vykurovanie obytných miestností.
(3) Súčasťou domového vybavenia budov s bytmi nižšieho štandardu, ktoré sú lokálne vykurované tuhým palivom, musia byť priestory na uskladnenie paliva.
(1) Ubytovacie zariadenie musí byť napojené na prívod studenej pitnej vody a teplej vody.
(2) Požiadavky na plochu izby ubytovacieho zariadenia (ďalej len „izba“), svetlú výšku izby, počet izieb v ubytovacích bunkách, počet ubytovaných a základné vybavenie izby sú uvedené v [prílohe č. 5 tabuľke č. 8] .
(3) Do plochy izby sa nezapočítava plocha vstavaných skríň.
(4) Izbu možno vybaviť poschodovými posteľami len výnimočne, v ubytovacích zariadeniach s časovo obmedzeným ubytovaním nižšieho štandardu a ak svetlá výška izby je najmenej 260 cm. V takých prípadoch musí byť horné lôžko vybavené zábranou, nepriepustnou podložkou pod matracom a prístup k hornému lôžku musí byť zabezpečený rebríkom.
(1) V ubytovacích zariadeniach musí byť zriadená
a) osobitná miestnosť alebo samostatná kabína v umyvárni na vypranie osobnej bielizne a odevov a primerane aj priestorov na sušenie a žehlenie osobnej bielizne a odevov,
b) sklad inventára a oddelený sklad na čistú bielizeň a špinavú bielizeň s možnosťou vetrania,
c) priestor s možnosťou vetrania na čistenie odevov a obuvi,
d) miestnosť s možnosťou vetrania na ukladanie pracovných pomôcok na upratovanie vybavená výlevkou.
(2) V ubytovacích zariadeniach pre viac ako 50 osôb musia byť zriadené najmenej dve spoločenské miestnosti.
(3) Požiadavky na plochu a vybavenie spoločných priestorov ubytovacích zariadení sú uvedené v [prílohe č. 5 tabuľke č. 9] .
(1) V ubytovacích zariadeniach musia byť zriadené zariadenia na osobnú hygienu, ktorými sú umyvárne a záchody so samostatným vchodom z predsiene ubytovacej bunky alebo spoločné umyvárne a spoločné záchody pre viac ubytovacích miestností oddelené pre mužov a ženy so samostatným vchodom z chodby ubytovacieho zariadenia. Spoločné umyvárne musia byť riešené tak, aby neboli spojené priechodom so spoločnými záchodmi. Vchod do spoločných záchodov a spoločných umyvární musí byť riešený tak, aby zabraňoval priamemu pohľadu do týchto priestorov.
(2) Umývadlá musia byť vybavené zmiešavacou batériou s prívodom teplej vody a studenej vody, poličkou na odkladanie toaletných potrieb a zrkadlom.
(3) Ručné sprchy musia byť umiestnené v uzatvorených kabínach a polouzavretých kabínach. Sprchovacie kabíny musia byť vybavené poličkami na odkladanie mydla a na vhodnom mieste aj vešiakmi na zavesenie odevu a uteráka.
(4) Požiadavky na vybavenie zariadení na osobnú hygienu podľa druhu ubytovacích zariadení a počtu ubytovaných sú uvedené v [prílohe č. 5 tabuľke č. 10] .
(1) Ak súčasťou ubytovacieho zariadenia je zariadenie spoločného stravovania alebo jeho časť, musí byť pre ubytovacie zariadenie zriadený samostatný vchod riešený tak, aby ubytovacie priestory neboli obťažované pachmi a výparmi.
(2) Ak je v ubytovacom zariadení vyčlenená miestnosť na izoláciu chorých, musí byť umiestnená na najnižšom podlaží a musí byť vybavená zariadením na osobnú hygienu.
(1) Steny predsiení ubytovacích buniek, chodieb, schodísk, zariadení na osobnú hygienu, kuchyniek a spoločných priestorov podľa [§ 3 ods. 1] musia mať na miestach, na ktorých môže dôjsť k ich znečisteniu, umývateľný povrch. Ostatná plocha stien a steny iných miestností musia byť vymaľované. Maľovanie a základná oprava všetkých umývateľných povrchov sa musí vykonávať najmenej raz za dva roky.
(2) Podlahy miestností v ubytovacích zariadeniach musia byť zabezpečené tak, aby boli ľahko čistiteľné, hladké, bez škár a nešmykľavé a podlahy v spoločných umyvárňach a sprchovacích kabínach aj vyspádované k odpadovej mriežke. Na podlahy v sprchovacích kabínach možno použiť len rohože z plastických hmôt.
(1) Všetky priestory ubytovacieho zariadenia musia byť denne upratované, zariadenia na osobnú hygienu denne umývané a dezinfikované. Rohože pod sprchami musia byť najmenej raz za týždeň vydrhnuté kefou a dezinfikované. Najmenej raz za štvrťrok musí byť vykonané upratovanie spojené s umytím okien, dverí, svietidiel, vykurovacích telies a s vyprášením matracov a prikrývok.
(2) Posteľná bielizeň sa musí vymieňať podľa potreby, najmenej však raz za 14 dní, a vždy pri zmene ubytovaného. Poškodená a opotrebovaná posteľná bielizeň musí byť vyradená z používania.
(3) V ubytovacom zariadení musí byť umiestnená na vhodnom a dostupnom mieste lekárnička prvej pomoci, ktorej vybavenie sa musí priebežne dopĺňať.
(4) V ubytovacom zariadení musí byť vykonané ničenie živočíšnych škodcov.
(1) Prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia musí obsahovať
a) identifikačné údaje prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia,
b) druh a spôsob poskytovania ubytovacích služieb,
c) podmienky prevádzky, zásady bezpečnosti a ochrany zdravia ubytovaných a zamestnancov ubytovacieho zariadenia,
d) spôsob skladovania a manipulácie s posteľnou bielizňou a frekvenciu jej výmeny,
e) spôsob a frekvenciu bežného upratovania a celkového upratovania ubytovacieho zariadenia,
f) postup pri dezinfekcii a jej frekvenciu v zariadeniach na osobnú hygienu,
g) postup pri zabezpečení ničenia živočíšnych škodcov,
h) spôsob odstraňovania tuhého odpadu, frekvenciu vyprázdňovania odpadových nádob, ich čistenia a dezinfekcie.
(2) Prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia musí byť sprístupnený na vhodnom a viditeľnom mieste.
Ustanovenia tohto nariadenia vlády okrem [§ 9] sa vzťahujú aj na poskytovanie bývania v zariadeniach sociálnych služieb. 7)
Prevádzkovateľ zariadenia prevádzkovaného pred 1. júnom 2006, ktoré nespĺňa požiadavky uvedené v [§ 3 až 7] a v [§ 9 až 16] , je povinný splniť tieto požiadavky najneskôr do 1. júna 2008.
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.