(1) Občania Československej socialistickej republiky môžu prekročiť štátne hranice Československej socialistickej republiky alebo sa zdržiavať v cudzine len s platným československým cestovným dokladom.
(2) Cestovný doklad obsahuje podstatné údaje o totožnosti občana a označenie, pre ktoré štáty, na koľko ciest a na akú dobu platí.
Cestovné doklady sa vyhotovujú v českom alebo slovenskom jazyku a v jednom, prípadne v dvoch cudzích jazykoch.
Cestovné doklady vydáva Ministerstvo vnútra, Ministerstvo zahraničných vecí a orgány nimi splnomocnené. Tieto orgány môžu platnosť cestovných dokladov aj rozšíriť alebo predĺžiť.
(1) Vydanie cestovného dokladu môže sa odoprieť občanom,
a) ktorých cesta do cudziny by nebola v súlade so štátnymi záujmami,
b) proti ktorým sa vedie trestné konanie,
c) ktorí boli odsúdení pre trestný čin, pokiaľ sa na nich nehľadí, ako by neboli odsúdení, alebo pokiaľ odsúdenie nebolo zahladené,
d) ktorí pri pobyte v cudzine svojím konaním poškodili dobré meno Československej socialistickej republiky.
(2) Vydaný cestovný doklad môže sa z dôvodov uvedených v odseku 1 odňať alebo jeho platnosť obmedziť. Cestovný doklad sa môže odňať aj vtedy, ak odpadol účel cesty, pre ktorý bol vydaný.
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na osoby bez štátnej príslušnosti zdržujúce sa trvale na území Československej socialistickej republiky.
Ustanovenia branného zákona o cestovaní do cudziny a vysťahovaní zostávajú nedotknuté.
Ministerstvo vnútra a Ministerstvo zahraničných vecí vydajú podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona, v ktorých ustanovia najmä druhy cestovných dokladov, dobu a územný rozsah ich platnosti a spôsob podávania žiadostí o ich vydanie.
Zrušujú sa:
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augustom 1965.