Bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len „poškodenie na zdraví“) sa odškodňujú jednorazove.
(1) Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
(2) Odškodnenie za bolesť nepatrí:
a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu,
b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť,
c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.
(3) Odškodnením za bolesť sa neodškodňujú straty na zárobku.
(1) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených k tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať.
(2) Ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať.
(1) Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
(2) Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí:
a) za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok,
b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.
(3) Odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku.
(1) Pri hodnotení následkov, ktoré nie sú v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za následky, s ktorými ich možno najskôr porovnávať podľa ich povahy a rozsahu.
(2) Ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu ( [§ 6 ods. 2] ), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
(3) Pri chorobách z povolania možno s ohľadom na zvlášť ťažké následky a komplikácie prekročiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového rozmedzia). Pri týchto chorobách možno aj znížiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo dolnú hranicu bodového rozmedzia), ak poškodený mal bez ohľadu na poškodenie na zdraví v čase vzniku jeho následkov podstatne obmedzené predpoklady pre spoločenské uplatnenie. Odchýlka môže byť najviac 20 % ustanovenej sadzby.
(1) Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
(2) Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa [§ 10] .
(1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
(2) Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.
(3) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
O vydanie lekárskeho posudku môže požiadať 1a) poškodený a právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá.
(1) Posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.
(2) Posudok podáva ošetrujúci lekár. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zdravotníckych zariadení, podáva posudok ošetrujúci lekár toho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa poškodený liečil naposledy.
(3) Na podanie posudku podľa odseku 2 sú príslušní aj ošetrujúci lekári zdravotníckych zariadení ozbrojených síl a ozbrojených zborov, Zboru väzenskej a justičnej stráže a železničných zdravotníckych zariadení, ak sa v nich poškodený liečil.
(4) Ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie zdravia pri práci, 1) podáva posudok výlučne oddelenie (klinika) pracovného lekárstva nemocnice s poliklinikou príslušné podľa sídla pracoviska poškodeného; ak ide o také poškodenie na zdraví v odbore vojenskej správy, podáva posudok vojenská nemocnica.
(5) Zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa poškodený liečil, sú povinné posudzujúcemu lekárovi dodať potrebnú zdravotnícku dokumentáciu a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia.
(1) Ak následky poškodenia na zdraví, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní posudzujúci lekár poškodeného na vhodnosť takého zákroku. V posudku lekár uvedie, akému základnému počtu bodov by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonaní odporúčaného zákroku.
(2) Posudok podľa odseku 1 možno vydať iba vtedy, ak ho potvrdilo odborné oddelenie zdravotníckeho zariadenia. Také potvrdenie treba aj v prípadoch, ktoré sú uvedené v zásadách ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.
(1) Posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí podľa rozhodnutia lekára buď jedno vyhotovenie posudku alebo oznámenie o jeho vydaní a o výške bodového hodnotenia, a to i v prípadoch, keď o posudok požiadal iný oprávnený ( [§ 8] ). Ďalší odpis sa pripojí k zdravotníckej dokumentácii.
(2) Z posudku musí byť okrem iného aj zrejmé, ako lekár dospel k záveru svojho hodnotenia.
Posudok možno preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní pri výkone zdravotníckych služieb. 2)
Vyžadovanie posudkov podľa predpisov o znalcoch nie je touto vyhláškou dotknuté.
Bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov.
Zrušujú sa:
ustanovenia § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia [Občianskeho zákonníka.]
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1965.
Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré boli spôsobené a zistené pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, sa posudzuje podľa doterajších predpisov.