(1) Výkonom zamestnania je výkon práce, ktorý vyplýva z obsahu pracovného záväzku pracovníka. Výkonom zamestnania je aj iná činnosť konaná pre podnik, najmä činnosť vykonávaná na príkaz podniku, na podnet spoločenskej organizácie v závode, na podnet spolupracovníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná z vlastnej iniciatívy, pokiaľ pre ňu pracovník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ju nekoná proti výslovnému zákazu podniku. Výkonom zamestnania na pracovnej ceste je taká činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo ktorá svojím druhom a zameraním súvisí s predmetom a účelom pracovnej cesty alebo sa koná v prospech podniku. Pracovnou cestou je cesta konaná na príkaz podniku z miesta pravidelného pracoviska pracovníka alebo jeho bydliska do miesta, ktoré nie je pravidelným pracoviskom, a späť.
(2) V priamej súvislosti s výkonom zamestnania je príprava na výkon práce a všetky úkony potrebné pre výkon práce alebo obvyklé v priebehu práce (napríklad desiata), ako aj nutné úkony po skončení práce, napríklad umývanie v umyvárni, obliekanie v šatni, cesta do miesta hromadného závodného stravovania v priestoroch podniku a stravovanie v ňom. Ak je toto miesto mimo priestoru podniku, platí to obdobne, pokiaľ ide o stravovanie v rámci pracovníkovho pracovného času. V priamej súvislosti s výkonom zamestnania však nie je cesta z bydliska k miestu vstupu do podniku a späť, v poľnohospodárskych závodoch cesta z bydliska na určené pracovisko alebo určené zhromaždište.
(3) V priamej súvislosti s výkonom zamestnania je aj výkon činnosti, ktorá napomáha plnenie politických, hospodárskych a sociálnych úloh podniku, napríklad výkon funkcie člena orgánu základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Za týchto podmienok je v priamej súvislosti s výkonom zamestnania aj školenie organizované vedením podniku alebo spoločenskou organizáciou v podniku, prípadne nadriadeným orgánom podniku, alebo školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie v podniku, organizované vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie politickej a odbornej pripravenosti pracovníkov, ako aj cesta na také školenie a späť.
(1) Pri výpočte náhrady ušlého zárobku podľa ďalších ustanovení tejto vyhlášky sa vychádza z čistého zárobku, ktorý poškodený dosahoval pred pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (ďalej len „pôvodný zárobok“). Pôvodný zárobok sa vypočíta tak, že sa z hrubého zárobku zúčtovaného za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred úrazom zistí priemerný hrubý mesačný zárobok a odčíta sa od neho daň zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre pracovníka v mzdovom období, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (ďalej len „pracovný úraz“). Na jednorazové odmeny sa pritom neberie zreteľ. Pokiaľ je pôvodný zárobok základom pre výpočet náhrady ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, u pracovníkov konajúcich v čase pracovného úrazu práce zaradené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie neberie sa zreteľ na sumu presahujúcu 2200 Kčs mesačne, u pracovníkov konajúcich práce zaradené do II. pracovnej kategórie na sumu presahujúcu 1800 Kčs mesačne a u pracovníkov konajúcich práce zaradené do III. pracovnej kategórie na sumu presahujúcu 1600 Kčs mesačne.
(2) Ak pracovný pomer poškodeného v deň pracovného úrazu netrval celé uvedené obdobie, pôvodný zárobok sa vypočíta z hrubého zárobku zúčtovaného v období odo dňa vzniku pracovného pomeru do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom bol pracovník uznaný neschopným na prácu z dôvodu pracovného úrazu. Ak zamestnanie netrvalo ešte celý kalendárny mesiac, za základ výpočtu pôvodného zárobku sa berie priemerný hrubý zárobok, ktorý dosiahli v čase 3 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom.
(3) Ak v období uvedenom v predchádzajúcich odsekoch došlo k trvalej zmene základnej mzdy pracovníka, pri výpočte pôvodného zárobku berie sa zreteľ len na obdobie po tejto zmene; pritom sa obdobne použije ustanovenie odseku 2.
(4) U pracovníka, ktorý časť obdobia uvedeného v predchádzajúcich odsekoch nepracoval preto, že bol na dovolenke alebo pre dôležité prekážky v práci, pri výpočte pôvodného zárobku sa neberie zreteľ na obdobie, v ktorom z uvedených príčin nepracoval, ani na náhrady mzdy, ktoré mu boli za uvedené obdobie vyplatené.
(5) Ak bol pracovník v čase pracovného úrazu so súhlasom podniku, v ktorom má svoje hlavné zamestnanie, aspoň 6 mesiacov vo vedľajšom zamestnaní alebo po toto obdobie pracoval v jednotnom roľníckom družstve, do pôvodného zárobku sa zahrňuje aj priemerný čistý zárobok z takej činnosti.
(6) Ak pracovník utrpel pracovný úraz vo vedľajšej činnosti, do pôvodného zárobku sa zahrnuje aj priemerný čistý zárobok z hlavného zamestnania.
Pri výpočte náhrady ušlého zárobku po čas pracovnej neschopnosti poškodeného vychádza sa z rozdielu medzi pôvodným zárobkom a nemocenským, ktoré mu podľa zákona patrí.
(1) Povinnosť podniku postarať sa o umiestenie poškodeného trvá dovtedy, kým pracovníkovi nebol priznaný invalidný alebo starobný dôchodok.
(2) Povinnosť postarať sa o umiestenie poškodeného má podnik aj v prípade, keď poškodenému bol odňatý invalidný dôchodok, ktorý poberal následkom pracovného úrazu, alebo bol tento dôchodok pozmenený na čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze. Túto povinnosť má aj voči poberateľovi starobného dôchodku, ktorý utrpel pracovný úraz po priznaní starobného dôchodku, najdlhšie však do 70 rokov jeho veku.
(3) Ak poškodený po zhoršení svojho zdravotného stavu následkom pracovného úrazu nemôže naďalej zastávať miesto, ktoré mu podnik zodpovedajúci za toto ublíženie na zdraví obstaral, je tento podnik povinný obstarať mu iné miesto zodpovedajúce podmienkam uvedeným v [§ 6 zákona] .
(1) Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ( [§ 7 zákona] ) tvorí rozdiel medzi pôvodným zárobkom pracovníka a jeho čistým zárobkom po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu (ďalej len „zárobok po pracovnom úraze“), s pripočítaním prípadného čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze. Náhrada spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným čiastočným invalidným dôchodkom pri pracovnom úraze však nesmie robiť viac, než by robil invalidný dôchodok pracovníka v najvyššej výmere podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zaopatrení), určený ku dňu pracovného úrazu; toto obmedzenie neplatí, ak pôvodný zárobok je aspoň o 10 % vyšší než invalidný dôchodok v najvyššej výmere. *) Na zníženie dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa neberie zreteľ.
(2) Ak bol pracovník pre ohrozenie chorobou z povolania preradený na inú prácu a choroba z povolania bola zistená až po tomto preradení, rozhodujúcim dňom pre určenie náhrady podľa odseku 1 je deň tohto preradenia, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.
(3) Odo dňa, keď bol poškodenému po pracovnom úraze priznaný starobný alebo invalidný dôchodok, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej priemerne vyplatenej náhrade ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred týmto dňom a ak bola vyplácaná len kratší čas, za tento čas; náhrada však neprislúcha, ak priemerný ročný zárobok, ktorý je podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zaopatrení) základom pre určenie výšky starobného alebo invalidného dôchodku, je rovnaký alebo vyšší než hrubý zárobok, ktorý bol základom pre výpočet pôvodného zárobku poškodeného pracovníka ( [§ 2] ). **)
(4) Ak podnik sám nemôže zistiť priemerný ročný zárobok pracovníka podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, požiada o jeho oznámenie Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.
(1) Zárobok poškodeného po pracovnom úraze sa určí priemernou sumou zistenou z čistej mzdy poškodeného za 3 kalendárne mesiace po skončení pracovnej neschopnosti pre úraz; pritom sa neberie zreteľ na jednorazové odmeny. Ak neskoršie dôjde k zmene zárobku poškodeného, určí sa na návrh podniku alebo poškodeného zárobok po pracovnom úraze znova, ak priemerná suma za posledné 3 kalendárne mesiace sa od predchádzajúcej líši aspoň o 5 %.
(2) Ak podnik, ktorý je povinný náhradu poskytovať, preukáže, že poškodený svojou vinou dosahuje v zamestnaní nižší zárobok, než aký dosahujú priemerne pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom, vychádza sa pri výpočte náhrady ušlého zárobku zo zárobku, ktorý títo pracovníci priemerne dosahujú.
(3) Ak sa poškodenému zníži jeho zárobok po pracovnom úraze z príčin, ktoré nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu (napríklad pri pracovnej neschopnosti z inej príčiny, pri zmene miesta z rodinných príčin, pri zmene mzdových podmienok), pri výpočte náhrady ušlého zárobku sa neberie zreteľ na toto zníženie a vychádza sa z čistého zárobku, ktorý poškodený dosahoval v posledných 3 kalendárnych mesiacoch pred touto zmenou.
Invalidný dôchodok podľa [§ 8 zákona] vymeria orgán sociálneho zabezpečenia na základe dokladu o zodpovednosti podniku za pracovný úraz, ktorým je vyhlásenie podniku o uznaní tejto zodpovednosti, dohoda medzi podnikom a poškodeným alebo právoplatné rozhodnutie rozhodcovského orgánu alebo súdu.
(1) Ak pôvodný zárobok pracovníka, ktorý sa stal po pracovnom úraze invalidným, je aspoň o 10 % vyšší než invalidný dôchodok v najvyššej výmere, patrí pracovníkovi od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz, náhrada vo výške rozdielu medzi pôvodným zárobkom a invalidným dôchodkom v najvyššej výmere; na prípadné zníženie tohto dôchodku sa neberie zreteľ. *)
(2) Ak sa pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným po pracovnom úraze, ktorý utrpel do 5 rokov po skončení výchovy na povolanie v učebnom pomere alebo po absolvovaní všeobecnovzdelávacej, odbornej alebo vysokej školy, prislúcha mu od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz, náhrada. Náhrada tvorí rozdiel medzi invalidným dôchodkom pracovníka v najvyššej výmere, prípadne medzi zárobkom poškodeného po pracovnom úraze s pripočítaním prípadného čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze a medzi priemerným čistým zárobkom obmedzeným podľa [§ 2 ods. 1] , ktorý v období 3 mesiacov pred pracovným úrazom dosiahli pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom.
Pracovníkovi, ktorý pracovný úraz utrpel v sezónnom zamestnaní alebo v zamestnaní dohodnutom na čas prechodnej potreby, patrí po skončení jeho pracovnej neschopnosti odo dňa, keď mal jeho pracovný pomer skončiť, náhrada ušlého zárobku len do sumy zodpovedajúcej invalidnému dôchodku v najvyššej výmere; toto obmedzenie však neplatí, ak podľa okolností možno oprávnene predpokladať, že by poškodený bol aj naďalej trvale zamestnaný.
(1) Ak pracujúci poberateľ starobného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý nespôsobí jeho invaliditu, berie sa za základ pre určenie výšky náhrady len jeho zárobok po priznaní starobného dôchodku.
(2) Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ( [§ 5] ) sa v tomto prípade poskytuje, pokiaľ poškodený sám neprestal byť zamestnaný z príčin, ktoré nesúvisia s jeho pracovným úrazom, inak najdlhšie do 70 rokov jeho veku.
Náhradu ušlého zárobku po pracovnom úraze vypláca podnik pravidelne raz mesačne.
(1) Náklady spojené s pohrebom sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, smútočné oznámenia, jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie, ďalej cestovné výdavky, náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a úpravy hrobu. Nahrádzajú sa len náklady primerané; náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky nesmie presiahnuť sumu 5 000 Kčs.
(2) Podnik hradí náklady tomu, kto ich vynaložil. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa však nahrádzajú len najbližším príslušníkom rodiny a domácnosti zomretého.
Jednorazové odškodnenie pozostalým, ktorí majú nárok na dôchodky pozostalých ( [§ 10 ods. 3 zákona] ), poskytne podnik na základe dokladov o priznaní dôchodkov pozostalých.
(1) Ak pracovník následkom pracovného úrazu zomrel, patrí osobám, pokiaľ nemajú nárok na dôchodky pozostalých, náhrada toho, čo im ušlo, ak boli na zárobok zomretého odkázané svojou výživou a ich výživu nemožno dostatočne zabezpečiť; preto náhrada neprislúcha osobám, ktoré si môžu zabezpečiť svoju výživu samy zo svojho pracovného príjmu.
(2) Ak výživu pozostalých môžu zabezpečiť aj osoby, ktoré majú voči nim zákonnú vyživovaciu povinnosť, poskytne sa náhrada len do výšky zodpovedajúcej sume, ktorú by zomretý bol povinný poskytovať pozostalým.
(3) Výška náhrady sa určí podľa počtu oprávnených osôb a podľa stupňa ich potrebnosti tak, aby náhrada, ktorú podnik všetkým oprávneným poskytne, nerobila celkom viac než 1600 Kčs mesačne.
Pre náhradu škody ostatným osobám, ktoré majú na ňu podľa zákona nárok, platia odchýlky uvedené v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky.
(1) Pri výpočte náhrady ušlého zárobku člena jednotného roľníckeho družstva a osôb, ktoré v družstve trvale pracujú a nie sú k družstvu v pracovnom pomere ani jeho členmi, ako napr. rodinní príslušníci člena družstva a pod. (ďalej len „člen družstva“), vychádza sa pri určovaní jeho pôvodného zárobku i jeho zárobku po pracovnom úraze z ročného príjmu člena družstva; pri výpočte náhrady po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa neberie zreteľ na sumu ročného príjmu presahujúcu 19 200 Kčs.
(2) Pôvodný zárobok u členov jednotných roľníckych družstiev s peňažným odmeňovaním sa určí primerane podľa [§ 2] . Základom pre určenie pôvodného zárobku u členov ostatných JRD je počet pracovných jednotiek, ktoré člen družstva odpracoval v kalendárnom roku pred pracovným úrazom; ak z vážnych príčin nepracoval za časť tohto obdobia, základom je počet pracovných jednotiek, ktoré by bol odpracoval so zreteľom na svoje osobné schopnosti a pracovné možnosti družstva. Odmena za pracovnú jednotku sa určí každý rok vo výške zodpovedajúcej výške odmeny za pracovné jednotky ostatných členov družstva. Náhrada ušlého zárobku sa vypláca do výročnej členskej schôdze družstva preddavkove, vyúčtovanie sa urobí súčasne s vyúčtovaním odmien ostatným členom družstva.
(3) Pri poskytovaní náhrady pozostalým členom družstva sa berie zreteľ najprv na pozostalé deti a manželku (družku) a potom na ostatné osoby odkázané svojou výživou na zomretého. Výška náhrady sa určí podľa počtu oprávnených osôb tak, aby náhrada, ktorú jednotné roľnícke družstvo poskytne všetkým oprávneným, nerobila celkom viac než 1 600 Kčs mesačne.
(4) Úraz, ktorý sa prihodil družstevníkovi pri individuálnom obhospodarovaní záhumienku alebo v priamej súvislosti s ním, nie je pracovným úrazom podľa zákona.
(1) Učňom za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výchove na povolanie alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá podnik, ktorý výchovu učňov uskutočňoval v čase pracovného úrazu. Ak vzniklo ublíženie na zdraví v učňovskej škole riadenej a spravovanej národným výborom, zodpovedá za škodu tento národný výbor.
(2) Učeň, ktorý je v prípravnom období pre pracovný úraz neschopný na prácu, má nárok na náhradu ušlého zárobku vo výške rozdielu medzi odmenou, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov (včítane hodnoty ubytovania a stravovania poskytnutého celkom alebo sčasti bezplatne), a medzi nemocenským.
(3) Učeň, ktorý je v období odborného rozvoja pre pracovný úraz neschopný na prácu, a preto nemôže v rámci odborného výcviku konať produktívnu prácu, má nárok na náhradu ušlého zárobku vo výške rozdielu medzi priemerným čistým mesačným zárobkom, ktorý pri výkone produktívnych prác dosahujú v podniku ostatní učni toho istého učebného odboru, a medzi nemocenským.
(4) Odo dňa, keď sa mala skončiť výchova na povolanie v učebnom pomere, vykoná sa nový výpočet náhrady ušlého zárobku uvedeného v odsekoch 2 a 3. Pôvodným zárobkom je priemerný čistý zárobok, ktorý dosiahli za čas 3 kalendárnych mesiacov predo dňom, keď sa mala skončiť výchova učňa na povolanie, pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, pre ktorú bol učeň vychovávaný.
(5) Učeň, ktorý následkom pracovného úrazu poberá invalidný dôchodok pri pracovnom úraze alebo čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze, má odo dňa, keď sa skončila jeho výchova na povolanie v učebnom pomere, nárok na náhradu od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Náhrada sa poskytuje do výšky pôvodného zárobku určeného podľa odseku 4. Pritom sa však neberie zreteľ na zárobok presahujúci sumy uvedené v [§ 2 ods. 1] .
(1) Študentom a žiakom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri vyučovaní, pri práci v školskej dielni alebo na školskom pozemku alebo v priamej súvislosti s tým, príslušný národný výbor alebo vysoká škola.
(2) Študentom a žiakom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa prihodil pri práci vo výrobe alebo pri prevádzkovej praxi v podniku alebo v priamej súvislosti s tým, podnik, v ktorom boli činní v čase pracovného úrazu.
(3) Odo dňa, keď sa malo skončiť štúdium alebo školská dochádzka poškodeného žiaka alebo študenta, má poškodený nárok na náhradu ušlého zárobku. Nárok na náhradu má v prípade, že sa stal následkom pracovného úrazu invalidným alebo čiastočne invalidným. Pôvodný zárobok je priemerný čistý zárobok, ktorý dosahujú kvalifikovaní pracovníci v povolaní, pre ktoré sa študent alebo žiak pripravoval. U žiakov základných deväťročných škôl a stredných všeobecnovzdelávacích škôl sa berie zreteľ na výsledky štúdia, na duševné a telesné možnosti žiaka pred pracovným úrazom; uváži sa, v akom povolaní by sa žiak mohol uplatniť po skončení školskej dochádzky, a vyjde sa z čistého zárobku, ktorý priemerne dosahujú pracovníci tohto povolania. Pôvodný zárobok, pokiaľ je základom pre výpočet náhrady ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žiaka alebo študenta alebo pri invalidite, nesmie presahovať sumu 1 600 Kčs mesačne.
Učiteľom, ktorí vykonávajú pri organizovanom zvyšovaní svojej kvalifikácie v podnikoch výrobnú prax alebo sa zúčastňujú na výkone odbornej práce v podniku, zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom tento podnik.
Členom výrobných družstiev zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s tým, družstvo, členmi ktorého sú.
(1) Príslušníkom Československej ľudovej armády zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ňou, Ministerstvo národnej obrany, príslušníkom vojsk Ministerstva vnútra a bezpečnostných sborov Ministerstva vnútra zodpovedá Ministerstvo vnútra.
(2) Základom výpočtu pôvodného zárobku osôb povolaných do služby v ozbrojených silách, u ktorých pracovný pomer alebo členský pomer k družstvu trvá alebo sa výnimočne skončil v ochrannej lehote, je priemerný čistý zárobok, ktorý dosiahli pracovníci konajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu ako poškodený pracovník, a to za čas 3 kalendárnych mesiacov predo dňom pracovného úrazu.
(3) Pri výpočte náhrady ušlého zárobku u osôb, ktoré boli povolané do služby v ozbrojených silách po skončení učebného pomeru, postupuje sa obdobne ako u učňov, a u osôb, ktoré boli povolané do služby v ozbrojených silách po skončení štúdia, ako u študentov. Týmto osobám patrí pri invalidite aj náhrada poskytovaná učňom a študentom ( [§ 17 ods. 5] , [§ 18 ods. 3] ).
(1) Občanom plniacim verejné funkcie pre národné výbory zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, príslušný národný výbor, funkcionárom spoločenskej organizácie, pokiaľ nepôjde o prípad [§ 1 ods. 3] , táto organizácia, sudcom miestnych ľudových súdov zriadených na pracovisku príslušný podnik, sudcom ostatných miestnych ľudových súdov miestny národný výbor, ostatným sudcom príslušný súd a členom advokátskej poradne advokátska poradňa, členmi ktorej sú.
(2) U občanov, ktorí plnia verejnú funkciu a nie sú z tejto ani z inej príčiny účastníkmi dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), je priemerným ročným zárobkom pre určenie dôchodku suma 9600 Kčs.
(1) Brigádnikom je pracovník, ktorý dobrovoľne, v rámci organizovanej akcie vypomáha pri plnení dôležitých úloh vo všeobecnom záujme, pričom nejde o jeho obvyklé zamestnanie. Brigádnikom je tiež pracovník, ktorý dočasne pomáha v jednotnom roľníckom družstve s jeho vedomím.
(2) Brigádnikom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone brigády alebo v priamej súvislosti s ňou, organizácia, pre ktorú brigádnik v čase pracovného úrazu pracoval. Dobrovoľná výpomoc (brigáda) organizovaná podnikom, závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia alebo orgánom inej spoločenskej organizácie v podniku v rámci patronátnej činnosti sa však považuje za výkon zamestnania; za škodu v tomto prípade zodpovedá podnik.
(1) Nárok na náhradu škody podľa zákona majú všetci pracovníci, ktorí sú činní pre socialistické organizácie v pomere, ktorý má obsah pracovného pomeru, avšak nie je takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik pracovného pomeru (napríklad chýba súhlas závodného výboru). Za škodu im v týchto prípadoch zodpovedá socialistická organizácia, pre ktorú boli v čase pracovného úrazu činní.
(2) Nárok na náhradu škody podľa zákona majú tiež príslušníci verejných alebo závodných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany, ktorí utrpia úraz pri výkone požiarnickej služby, ako aj osoby, ktoré na výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, príp. s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu alebo pri cvičení jednotky protipožiarnej ochrany a utrpia pritom úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany zodpovedá v týchto prípadoch podnik, v ktorom je jednotka zriadená, príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany príslušný miestny národný výbor.
(3) Nárok na náhradu škody podľa zákona majú ďalej aj dobrovoľní príslušníci civilnej obrany, zdravotníci ČSČK, darcovia krvi, členovia Horskej služby, účastníci prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pomocníci Verejnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže, dobrovoľní spolupracovníci starostlivostnej služby sociálneho zabezpečenia, ak utrpeli úraz pri plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie alebo činnosti. Za škodu im zodpovedá socialistická organizácia, pre ktorú boli v čase pracovného úrazu činní.
(1) Jednorazové úrazové odškodnenie sa poskytuje pracovníkovi pri pracovnom úraze jednak za vytrpenú bolesť (ďalej len „bolestné“), jednak za sťaženie spoločenského uplatnenia.
(2) Lekár posúdi, či sú tu z hľadiska anatomických alebo funkčných zmien v organizme poškodeného predpoklady pre poskytnutie jednorazového úrazového odškodnenia, a ohodnotí jednotlivé jeho zložky počtom bodov podľa tabuliek pripojených k tejto vyhláške. Ak nie je v tabuľkách uvedené posudzované zranenie alebo jeho následky, použije lekár sadzby na zranenie (následky), s ktorými ich možno v posudzovaných smeroch najskôr porovnávať.
(3) Jednorazovým úrazovým odškodnením sa nehodnotia ujmy na zárobku ani na zárobkovej schopnosti.
(1) Bolestné prislúcha, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné zmeny, ktoré boli vyvolané úrazom a spôsobujú bolesť pri úraze, pri jeho liečení alebo pri odstraňovaní jeho následkov. Bolestné musí byť primerané povahe zranenia alebo pri chorobách z povolania povahe poškodenia (ďalej len „zranenie“) a priebehu jeho liečenia.
(2) Bolestným sa nehodnotia:
a) jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré vznikajú úrazom a sú prechodnej povahy; hodnotia sa však útrapy, ktoré majú príčiny v organickej poruche nervového ústrojenstva,
b) zmeny v organizme, ktoré sú natoľko krátkodobé, že ich nemožno liečiť, prípadne ani objektívne zistiť,
c) bolesť budúca (následná) a bolesť vznikajúca zo zmien už trvalých.
Ak po skončenom liečení došlo k operácii, ktorá má svoju príčinu v pôvodnom zranení, prislúcha za túto operáciu nové bolestné ako za zranenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať. Najvyššie sumy určené v [§ 31] nesmú sa však ani z tohto dôvodu prekročiť.
(1) Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné trvalé zmeny (anatomické alebo funkčné), ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre bežné životné úkony poškodeného a pre uspokojenie jeho obvyklých spoločenských potrieb. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe trvalých následkov, a to v rozsahu, v akom obmedzuje pracovníkove možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
(2) Náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nehodnotia:
a) poškodenia prechodnej povahy, ktoré vedú len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia,
b) menšie jazvy, drobné kozmetické chyby a chorobné zmeny ľahšej povahy, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.
(1) Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotí lekár základným počtom bodov.
(2) Ak následky úrazu, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zlepšiť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní lekár poškodeného na vhodnosť tohto lekárskeho zákroku. Môže tak urobiť, len ak je vhodnosť lekárskeho zákroku potvrdená odborným oddelením príslušného lekárskeho odboru. V tomto prípade uvedie tiež lekár v posudku, akému základnému počtu bodov by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonanom zákroku.
(1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa primerane zvýši až do dvojnásobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom, a to podľa predpokladov, ktoré poškodený mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú pre následky úrazu obmedzené alebo stratené.
(2) Predpokladmi podľa odseku 1 sa rozumejú najmä ujma na možnostiach voľby povolania alebo ďalšieho sebavzdelávania, ujma na uplatnení v živote politickom, kultúrnom, športovom a rodinnom; pritom sa berie zreteľ na to, či ide o muža alebo ženu a v akom veku bol pracovník postihnutý úrazom.
(3) Pri prerokúvaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je podnik povinný zistiť, či sú splnené predpoklady uvedené v odseku 2, a po prerokovaní so závodným (miestnym) výborom základnej organizácie ROH (ďalej len „závodný výbor“) určí, aké zvýšenie základného počtu bodov považuje za primerané; pritom berie zreteľ aj na prípadné upozornenie lekára podľa [§ 29 ods. 2] .
Jednorazové úrazové odškodnenie sa hodnotí peňažnou sumou 10 Kčs za jeden bod. Celková výška jednorazového úrazového odškodnenia poskytnutého poškodenému z jedného úrazu nesmie presiahnuť 40 000 Kčs; z toho čiastka poskytovaná ako bolestné nesmie presiahnuť sumu 12 000 Kčs, a to ani v prípadoch uvedených v [§ 27] . V prípadoch celkom výnimočných, hodných mimoriadneho zreteľa, môže rozhodcovský orgán alebo súd jednorazové úrazové odškodnenie primerane zvýšiť, a to aj nad uvedené najvyššie výmery odškodnenia.
(1) O lekárske posúdenie výšky jednorazového úrazového odškodnenia môže žiadať podnik, poškodený alebo závodný výbor; posudok vydaný k takej žiadosti je bezplatný.
(2) Jednorazové úrazové odškodnenie posudzujú lekári ústavov národného zdravia (príslušný dielenský alebo obvodný lekár), prípadne iných zdravotníckych zariadení (ústavov železničného zdravotníctva, zariadení ministerstiev vnútra a národnej obrany), v ktorých sa poškodený liečil; v závažných prípadoch uvedených v tabuľkách musí byť posudok potvrdený odborným oddelením zdravotníckeho zariadenia.
(3) Ak sa poškodený lieči v nemocnici alebo v inom lôžkovom zariadení ešte v čase, keď došla žiadosť o posudok, alebo ak sa liečil len v takom zariadení, podáva posudok lekár nemocnice alebo iného lôžkového zariadenia. Pri chorobách z povolania posudzuje jednorazové úrazové odškodnenie výhradne lekár oddelenia, prípadne kliniky chorôb z povolania príslušného ústavu národného zdravia.
(4) Zdravotnícke zariadenia, ktoré mali podiel na liečení zraneného, sú povinné dodať posudzujúcemu orgánu potrebnú zdravotnícku dokumentáciu a poskytnúť potrebné vysvetlenia.
Posudok sa vydáva písomne. V posudku sa uvedie okrem osobných údajov o poškodenom tiež podrobne to, ako sa došlo k záveru hodnotenia. Odpis posudku sa pripojí k zdravotníckej dokumentácii.
Súčinnosť závodných výborov pri vykonávaní zákona uskutočňujú u členov výrobných družstiev komisie starostlivosti o pracujúcich, u členov jednotných roľníckych družstiev komisie pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prípadne sociálne komisie.
(1) Ustanovenia tejto vyhlášky platia aj o nárokoch na náhradu škody vzniknutých v období od 1. januára 1957 do 31. januára 1962, pokiaľ pred 1. februárom 1962 o nich právoplatne nerozhodol súd alebo rozhodcovský orgán alebo pokiaľ nedošlo k dohode.
(2) Nedotknuté zostávajú predpisy, podľa ktorých Štátna poisťovňa dáva posudzovať náhradu škôd pri ublížení na zdraví alebo usmrtení iným orgánom, než ktoré sú uvedené v [§ 32] . *)
(1) Zárobkom po pracovnom úraze sa v prípadoch uvedených v [§ 31 ods. 2 zákona] rozumie priemerný mesačný čistý zárobok pracovníka bez prídavkov na deti, vypočítaný zo zárobku za kalendárny rok 1961. Ak sa však pracovná neschopnosť pre pracovný úraz skončila v priebehu roku 1961, priemerný čistý mesačný zárobok sa vypočíta len zo zárobku pracovníka odo dňa skončenia pracovnej neschopnosti pre úraz do konca roku 1961.
(2) Podľa priemerného mesačného čistého zárobku zisteného spôsobom uvedeným v odseku 1 budú sa pracovníkovi vyplácať dávky na úhradu v budúcnosti uchádzajúceho zárobku až do 31. januára 1963. V januári 1963 a v januári každého ďalšieho kalendárneho roku bude sa robiť nový prepočet týchto dávok, a to vždy na základe priemerného mesačného čistého zárobku vypočítaného zo zárobku za predchádzajúci kalendárny rok.
Zrušujú sa smernice Ústrednej rady odborov č. 11/1957 Ú. l. (Ú. v.) pre prerokúvanie pracovných úrazov a nárokov na ich odškodnenie a vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 208/1958 Ú. l. (Ú. v.) o posudzovaní odôvodnenosti a primeranosti bolestného. **)
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februárom 1962.