(1) Za zamestnancov, ktorí konajú práce zdraviu škodlivé alebo obzvlášť obťažné ( [§ 6 zákona] ), sa považujú zamestnanci
a) pracujúci s otvorenými žiaričmi na pracoviskách II. a III. kategórie podľa ČSN, včítane práce pri reaktoroch a v oblasti primárneho okruhu, pri prístrojoch na prečerpávanie radónu a v zdravotníctve pri liečebnom zavádzaní uzavretých žiaričov a ďalej pracujúci pri úprave rádioaktívnych surovín, pokiaľ na týchto pracoviskách dávky ionizujúceho žiarenia sú obzvlášť vysoké;
b) v zariadeniach pre liečenie tuberkulózy, ktorí vykonávajú röntgenovú diagnostiku po viacej než 3 hodiny denne v mesačnom priemere;
c) ktorí trvale pracujú v laboratóriách s vysokovirulentným materiálom;
d) ktorí trvale pracujú v tuberkulóznych liečebniach a tuberkulóznych lôžkových i ambulantných oddeleniach ústavov národného zdravia, v ktorých sa ošetrujú nemocní s nákazlivou formou TBC, a v Bangových izolátoch;
e) pracujúci pod vplyvom RTG žiarenia a s ostatnými uzavretými žiaričmi, pracujúci v zdravotníckych zariadeniach pri práci s radónom a pracujúci na pracoviskách pre ťažbu rádioaktívnych surovín, pokiaľ v týchto prípadoch nemožno zabrániť prekročeniu 1/5 najvyššie prípustnej dávky žiarenia a zamestnanci na týchto pracoviskách pracujú nepretržite po dobu dlhšiu ako 3 roky;
f) ktorí trvale pracujú v infekčných zložkách zdravotníckych a veterinárnych zariadení, v laboratóriách a na pracoviskách slúžiacich prevažne na vyšetrenie alebo spracovanie infekčných materiálov;
g) pracujúci pri priamom ošetrovaní alebo obsluhe duševne chorých;
h) vyslaní na dlhodobý výkon prác do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí, pokiaľ v týchto oblastiach pracujú nepretržite po dobu dlhšiu ako jeden rok.
(2) Zoznamy druhov prác, prípadne pracovísk podľa odseku 1 písm. a) a e) vydá kompetentný ústredný úrad v dohode s Ministerstvom zdravotníctva a Ústrednou radou odborov a zoznamy druhov prác, prípadne pracovísk podľa písm. c) a f) Ministerstvo zdravotníctva v dohode s Ústrednou radou odborov.
(1) Zamestnancom uvedeným v [§ 1 ods. 1] sa dovolenka podľa [§ 2 ods. 1 až 3] a [§ 5 ods. 1 zákona] predlžuje o jeden kalendárny týždeň.
(2) Zamestnancom, ktorí sú pri prácach uvedených v [§ 1 ods. 1] zamestnaní len časť kalendárneho roku, prislúcha za každých 25 takto odpracovaných dní pomerná časť dodatkovej dovolenky, a to aj vtedy, ak im nevznikol nárok na riadnu dovolenku.
(3) Aby dodatková dovolenka splnila svoj účel, musí sa zamestnancom vždy prednostne poskytnúť ( [§ 13 ods. 5 zákona] ) a nesmie sa krátiť ( [§ 8 ods. 3 zákona] ).
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1960; vykonajú ho všetci členovia vlády.