Trestný zákon správny chráni ľudovodemokratickú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy pracujúceho ľudu a jednotlivca a vychováva na dodržiavanie pravidiel socialistického spolužitia.
Podľa tohto zákona stíhajú sa ako priestupky len činy, ktoré nie sú trestné podľa trestného zákona súdneho.
(1) Trestné sú priestupky, ktoré boly spáchané na území Československej republiky.
(2) Trestné sú však aj priestupky spáchané v cudzine, ktorými československý občan porušil povinnosti, ktoré má mimo územia štátu.
(3) Trestnosť priestupku posudzuje sa podľa zákona, ktorý platil v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona posudzuje sa len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
(1) Ak sa nevyžaduje na spáchanie priestupku úmysel, je páchateľ trestne zodpovedný, ak nezachová opatrnosť, akú spoločnosť od neho požaduje.
(2) Ak sa vyžaduje na spáchanie priestupku úmysel, je páchateľ trestne zodpovedný, ak výsledok uvedený v zákone chcel spôsobiť alebo vedel, že ho môže spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým usrozumený.
Za právnickú osobu zodpovedajú trestne tie fyzické osoby, ktoré za ňu konaly alebo maly konať.
(1) Konanie spôsobilé privodiť výsledok uvedený v zákone a páchateľom zamýšľaný je pokusom, ak tento výsledok nenastane.
(2) Pokus je trestný ako priestupok sám.
(3) Pokus nie je trestný, ak upustil páchateľ dobrovoľne od spôsobenia výsledku uvedeného v zákone.
(1) Kto niekoho úmyselne, hoci aj bezvýsledne, navádza na priestupok, potresce sa, ako keby bol sám páchateľom.
(2) Kto niekomu úmyselne poskytne pomoc na spáchanie priestupku, alebo sa o to pokúsi, potresce sa, ako keby bol sám páchateľom. Pomocou je najmä poskytovanie prostriedkov, odstraňovanie prekážok, rada, utvrdzovanie v predsavzatí alebo sľub prispieť po priestupku. Ak nedôjde však ani k pokusu priestupku, ku ktorému pomoc smerovala, nie je pomocník trestný.
(3) Ustanovenie odseku 2 platí aj o tom, kto niekomu úmyselne uľahčí spáchanie priestupku tým, že nedá rozkaz alebo nevykoná dohľad, hoci je na to povinný.
(4) Návodca a pomocník nie sú trestne zodpovední, ak zabránia dobrovoľne spáchaniu priestupku.
(1) Priestupkom nie je čin, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace jemu alebo niekomu inému, ak nebola spôsobená podstatne väčšia škoda než tá, ktorá hrozila a ak nebezpečenstvo nebolo možno odvrátiť inak.
(2) Nejde o núdzu podľa odseku 1, ak ten, komu nebezpečenstvo hrozilo, bol povinný ho znášať.
Kto v čase spáchania priestupku nedovŕšil pätnásty rok, nie je trestne zodpovedný.
(1) Kto pre duševnú poruchu nemohol v čase spáchania priestupku rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za taký priestupok trestne zodpovedný.
(2) Porucha vedomia spôsobená požitím alkoholického nápoja alebo iného omamného prostriedku nevylučuje trestnú zodpovednosť za priestupok spáchaný v tomto stave.
(1) Hlavné tresty sú:
a) odňatie slobody,
b) verejné pokarhanie,
c) pokuta.
(2) Vedľajšie tresty sú:
a) prepadnutie majetku,
b) zákaz činnosti,
c) zákaz pobytu,
d) prepadnutie veci,
e) uverejnenie trestného výmeru.
(3) V osobitnej časti sa ustanovuje, ktoré hlavné tresty sa za jednotlivé priestupky ukladajú. Kedy možno okrem hlavného trestu uložiť vedľajší trest, ustanovujú [§§ 21 až 25] .
Pri výmere trestu sa prihliadne na stupeň nebezpečnosti priestupku pre spoločnosť, najmä z hľadiska spôsobu vykonania priestupku, jeho následkov, miery zavinenia, osoby páchateľa, možnosti jeho nápravy a okolností priťažujúcich i poľahčujúcich.
Ak má byť niekto potrestaný súčasne pre niekoľko priestupkov, uloží sa jediný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na čin z nich najprísnejšie trestný; na ostatné priestupky sa prihliadne ako na priťažujúce okolnosti. Ustanovenie o vedľajších trestoch sa použije aj vtedy, ak platí len o niektorom z priestupkov.
(1) Ak nevyžadujú záujmy pracujúceho ľudu, aby páchateľovi, ktorý inak vedie riadny život pracujúceho človeka, bol uložený trest, môže národný výbor rozhodnúť iba o vine a upustiť od potrestania.
(2) Národný výbor môže viazať upustenie od potrestania na podmienku, že páchateľ splní určité povinnosti, smerujúce k jeho náprave, poprípade, že nahradí škodu spôsobenú priestupkom. Ak nesplní páchateľ uloženú podmienku, vymeria mu národný výbor trest.
Trest odňatia slobody sa vykoná, pokiaľ sa v § 12 ods. 3 neustanovuje inak, v súdnej alebo správnej väznici.
Verejné pokarhanie sa vykoná tak, že trestný výmer, ktorým bol tento trest uložený, verejne sa vyvesí alebo aj inak vyhlási.
(1) Pri ukladaní pokuty prihliadne národný výbor v medziach trestnej sadzby aj na osobné a majetkové pomery páchateľa.
(2) Národný výbor môže vysloviť, že za nevymožiteľnú pokutu uloženú páchateľovi ručí aj majiteľ súkromného podniku alebo osoba zodpovedná za vedenie súkromného podniku, pri prevádzke ktorého bol priestupok spáchaný, ak zanedbaním povinnej starostlivosti páchateľovi umožnili alebo uľahčili spáchanie priestupku.
(3) Pokuty pripadajú štátu.
(1) Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty určí národný výbor náhradný trest odňatia slobody, ktorý však nesmie prevyšovať hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej na priestupok.
(2) Ak sa ukladá pokuta spolu s trestom odňatia slobody, nesmie náhradný trest spolu s trestom odňatia slobody prevyšovať hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej na priestupok.
(3) Ak sa ukladá pokuta spolu s trestom odňatia slobody, ktorý sa má vykonať v tábore nútenej práce, nesmie náhradný trest spolu s trestom odňatia slobody prevyšovať dva roky.
(1) Pri potrestaní pre závažný priestupok môže národný výbor vysloviť prepadnutie majetku páchateľa, ak páchateľ svojím priestupkom úmyselne prejavil zjavné nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku.
(2) Výrok o prepadnutí majetku postihuje buď celý majetok páchateľov, alebo tú jeho časť, ktorú určí národný výbor. Vlastníkom prepadnutého majetku stáva sa štát.
(3) Výrok o prepadnutí majetku nevzťahuje sa na predmety, ktoré páchateľ alebo osoby, o ktoré sa stará, potrebujú na uspokojenie základných životných potrieb.
(1) Ak spáchal páchateľ priestupok zneužívajúc výkon činnosti alebo povolania, možno vysloviť zákaz takej činnosti alebo takého povolania.
(2) Zákaz uvedený v odseku 1 sa určí až na tri roky; doba výkonu trestu odňatia slobody sa do tejto doby nezapočítava.
Zákaz pobytu.
Ak to vyžadujú záujmy pracujúceho ľudu, zakáže, poprípade určí národný výbor páchateľovi, ktorý spáchal závažný priestupok ohrozujúci budovateľské úsilie pracujúceho ľudu, pobyt v určitom mieste.
Ak to vyžaduje povaha veci, nariadi národný výbor uverejnenie trestného výmeru na trovy páchateľa. Národný výbor určí aj spôsob a podmienky tohto uverejnenia.
(1) Za prepadnutú možno vyhlásiť vec,
a) ktorá bola použitá na spáchanie priestupku,
b) ktorá bola na spáchanie priestupku určená,
c) ktorú páchateľ získal priestupkom alebo ako odmenu zaň,
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec získanú priestupkom, alebo
e) ktorú páchateľ nadobudol za vec získanú ako odmenu za spáchanie priestupku.
(2) Za prepadnutú možno vyhlásiť len vec náležiacu páchateľovi.
(3) Vlastníkom prepadnutej veci stáva sa štát.
(1) Ak nebola vec uvedená v [§ 25 ods. 1] vyhlásená za prepadnutú, môže národný výbor vysloviť, že sa vec zhabáva,
a) ak náleží páchateľovi, ktorého nemožno stíhať,
b) ak náleží páchateľovi, od potrestania ktorého sa upustilo, alebo
c) ak ohrožuje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo mravnosť.
(2) Vlastníkom zhabanej veci stáva sa štát.
(1) Pri trestaní osôb, ktoré v čase spáchania priestupku dovŕšily pätnásty rok a neprekročily osemnásty rok (mladiství), prihliadne národný výbor na osobitnú starostlivosť, ktorú ľudovodemokratická republika venuje mládeži.
(2) Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho pracujúceho občana, a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza.
(1) Národný výbor upustí od potrestania mladistvého ( [§ 16] ) vždy, ak možno očakávať, že to prispeje na jeho výchovu účinnejšie než potrestanie.
(2) Ak upustí národný výbor od potrestania mladistvého, dá mu vždy vhodné poučenie.
(1) Horné hranice trestných sadzieb sa u mladistvých snižujú na polovicu.
(2) Ako trest treba mladistvému uložiť zpravidla pokutu. Odňatie slobody treba uložiť len vtedy, ak nemožno očakávať, že by sa pokutou dosiahlo polepšenie mladistvého.
(3) Mladistvému nemožno za nevymožiteľnú pokutu uložiť náhradný trest odňatia slobody.
(4) Trest odňatia slobody sa u mladistvých vykonáva v samostatných ústavoch pre mladistvých alebo v osobitných oddeleniach súdnych väzníc.
(1) Trestnosť priestupku zaniká uplynutím jedného roku od jeho spáchania, pri priestupkoch proti finančnému hospodárstvu, uvedených v [§§ 61 až 70] , uplynutím dvoch rokov.
(2) Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje, ak urobí národný výbor, súd alebo prokurátor opatrenie smerujúce k stíhaniu páchateľa pre čin, o premlčanie ktorého ide. Prerušením premlčania začína sa nová premlčacia doba.
(1) Uložený trest nesmie sa vykonať, ak uplynuly dva roky odo dňa, keď trestný výmer nadobudol právoplatnosť. Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú sa páchateľ zdržuje v cudzine.
(2) Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak urobí národný výbor opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide. Prerušením premlčania začína sa nová premlčacia doba.
OSOBITNÁ ČASŤ.
(1) Platnosť, poprípade používateľnosť strácajú všetky ustanovenia z odboru trestného práva správneho a všetkých predpisov, ktoré upravujú vec, na ktorú sa vzťahuje tento zákon.
(2) Pokiaľ sa niektorý predpis odvoláva na ustanovenia predpisov zrušených podľa odseku 1, platí obdobné ustanovenie tohto zákona.
(1) Platnosť, poprípade používateľnosť strácajú:
1. všetky predpisy o vyhosťovaní, vypovedaní, zákaze alebo rozkaze pobytu výrokom správneho orgánu, najmä:
a) zákon č. 88/1871 r. z., o policajnom vyhosťovaní a hnaní postrkom, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, ako i predpisy vydané na jeho vykonanie, najmä predpisy hnanecké,
b) nariadenie ministra vnútra č. 9389/1885 B. M. (uh. m. vnútra) a hnanecké predpisy platné na Slovensku,
2. zákon č. 117/1927 Sb. a predpisy podľa neho vydané,
3. všetky predpisy o policajnom dohľade.
(2) Nedotknuté však zostávajú:
a) ustanovenia [§ 17 zákona č. 52/1949 Sb.] , o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom, pokiaľ upravujú vypovedanie a zákaz pobytu cudzincov,
b) predpisy o dohľade alebo o obmedzení pobytu z dôvodov verejnej starostlivosti o zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín, najmä pokiaľ ide o obmedzovanie prenosných nemocí.
(1) Platnosť, poprípade používateľnosť strácajú všetky predpisy o donucovacích pracovniach (pracovniach) a o prípustnosti dodania (o odkázaní) do donucovacej pracovne (pracovne), najmä
a) ustanovenia týkajúce sa donucovacích pracovní, obsiahnuté v zákone č. 90/1885 r. z., o donucovacích pracovniach a polepšovacích ústavoch, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
b) nariadenie č. 106/1885 r. z., ktorým sa vydávajú ustanovenia na vykonanie zákona o donucovacích pracovniach a polepšovacích ústavoch, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich.
(2) Zároveň strácajú platnosť ustanovenia zákona č. [247/1948 Sb.] , o táboroch nútenej práce.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. augusta 1950; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Trest zákazu činnosti navždy alebo na dobu prevyšujúcu tri roky, uložený za priestupok pred začiatkom účinnosti tohto zákona, sa mení s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku alebo trestného výmeru na trest zákazu činnosti na tri roky.