Ústava Slovenskej republiky č. [460/1992 Zb.] v znení ústavného zákona č. [244/1998 Z. z.], ústavného zákona č. [9/1999 Z. z.], ústavného zákona č. [90/2001 Z. z.], ústavného zákona č. [140/2004 Z. z.], ústavného zákona č. [323/2004 Z. z.], ústavného zákona č. [463/2005 Z. z.], ústavného zákona č. [92/2006 Z. z.], ústavného zákona č. [210/2006 Z. z.], ústavného zákona č. [100/2010 Z. z.], ústavného zákona č. [356/2011 Z. z.], ústavného zákona č. [232/2012 Z. z.], ústavného zákona č. [161/2014 Z. z.], ústavného zákona č. [306/2014 Z. z.], ústavného zákona č. [427/2015 Z. z.], ústavného zákona č. [44/2017 Z. z.], ústavného zákona č. [71/2017 Z. z.], ústavného zákona č. [137/2017 Z. z.], nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. [40/2019 Z. z.], ústavného zákona č. [99/2019 Z. z.] a ústavného zákona č. [422/2020 Z. z.] sa dopĺňa takto:

V čl. 151a ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Verejný ochranca práv ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým verejným ochrancom práv.“.

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2023.