(1) Na výpočet energetickej hospodárnosti budovy sa používajú tieto hodnotenia energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „hodnotenie“):

a) projektové hodnotenie,

b) normalizované hodnotenie a

c) prevádzkové hodnotenie.

(2) Projektovým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vyrátaním podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov a uskutočňuje sa vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy podľa [§ 2 ods. 5 až 7 zákona] .

(3) Normalizovaným hodnotením je určovanie potreby energie v budove vyrátaním s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajšom a vnútornom prostredí budovy a o skutočnom vyhotovení stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy podľa [§ 2 ods. 5 až 7 zákona] .

(4) Prevádzkovým hodnotením je určovanie skutočnej spotreby energie v budove meraním podľa [§ 2 ods. 6 zákona] . Ak je pri prevádzkovom hodnotení obdobie spotreby energie kratšie ako tri roky, je potrebné uskutočniť korekcie a prvé dva roky po postavení budovy z hodnotenia vylúčiť.

(5) Vyrátané hodnoty sa zaokrúhľujú na celé číslo podľa pravidiel matematického zaokrúhľovania.

(6) Výsledkom hodnotenia je integrovaná energetická hospodárnosť celej budovy, ktorá je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy podľa [§ 3 ods. 7 zákona] .

(1) Na hodnotenie polohy a orientácie budovy a vplyvu vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie budovy podľa [§ 3 ods. 3 písm. b) zákona] sa použijú

a) údaje uvedené v [prílohe č. 1 tabuľke č. 1] na projektové hodnotenie a na normalizované hodnotenie a

b) údaje v mieste budovy na prevádzkové hodnotenie.

(2) Na hodnotenie vnútorného prostredia budovy podľa [§ 3 ods. 3 písm. c) zákona] sa použijú hodnoty teploty vzduchu podľa [prílohy č. 1 tabuľky č. 2] alebo priemerné hodnoty teploty vzduchu podľa [prílohy č.1 tabuľky č. 3] .

(3) Ak je predmetom hodnotenia budova, ktorá nadväzuje stykom stavebnej konštrukcie na inú budovu, napríklad dvojdom alebo dom v radovej zástavbe, hodnotenie vplyvu charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy podľa [§ 3 ods. 3 písm. a) zákona] závisí od toho, či budovy boli navrhnuté alebo dodatočne zmenené na nezávislé využívanie alebo na spoločnú prevádzku.

(1) Hodnotením sa pre každé miesto spotreby energie a pre každý energetický nosič v budove určuje dodaná energia. Súčet hodnôt dodanej energie potrebnej na splnenie všetkých energetických požiadaviek vo vnútornom priestore budovy, ktoré súvisia s normalizovaným užívaním budovy, je celková dodaná energia.

(2) Celková dodaná energia sa vyjadruje globálnym ukazovateľom, ktorý je vyjadrením energetickej hospodárnosti budovy podľa [§ 3 ods. 1 zákona] . Globálny ukazovateľ je výsledný číselný údaj spotreby energie v kWh/m 2 celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok.

(1) Primárna energia sa určí z dodanej energie podľa jednotlivých miest spotreby a energetických nosičov upravenej konverzným alebo transformačným procesom pomocou prepočítavacích faktorov podľa [prílohy č. 2] .

(2) Emisie oxidu uhličitého sa určia z dodanej energie podľa jednotlivých energetických nosičov a predpokladov potreby energie pre jednotlivé systémy s využitím príslušných prepočítavacích faktorov podľa [prílohy č. 2] .

(4) Ak je pri prevádzkovom hodnotení predmetom merania spotrebované palivo počas časového obdobia, tvorí ho súčin spotrebovaného palivovo-energetického zdroja a jeho výhrevnosti alebo spalného tepla pre kondenzačné kotly. Výhrevnosť a spalné teplo sú pre jednotlivé energetické nosiče uvedené v [prílohe č. 2] .

(1) Energetický certifikát obsahuje škálu hodnotenia pre jednotlivé kategórie budov a účel spotreby energie určenej číselným rozpätím energetických tried podľa [§ 3 ods. 7 zákona] . Škála hodnotenia pre jednotlivé kategórie budov je uvedená v [prílohe č. 3] .

(2) Budovu v každej kategórii treba zatriediť do energetickej triedy podľa [prílohy č. 3] . Budovy s účelom využitia, ktorý nie je v [§ 3 ods. 5 zákona] uvedený ako kategória budov, sa zatriedia podľa podobného účelu využívania so zohľadnením vnútorných podmienok a vnútornej prevádzky budovy.

(1) Referenčné hodnoty R na účely zatrieďovania budov do energetických tried pre každú kategóriu budov podľa [§ 3 ods. 5] a [7 zákona] a pre každé miesto spotreby energie zodpovedajú referenčným hodnotám Rr a Rs. Referenčná hodnota Rr je hraničná hodnota minimálnej požiadavky, ktorú majú spĺňať nové budovy v Slovenskej republike, a referenčná hodnota Rs je priemerná hodnota potreby energie pre každú kategóriu budov existujúceho fondu budov v Slovenskej republike a miesto spotreby energie. Pre významne obnovované budovy je referenčná hodnota Rr minimálnou požiadavkou, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné ( [§ 4 ods. 1 zákona] ). Pre ostatné budovy so zmiešaným účelom využívania sa referenčná hodnota určí vážením z hodnôt pre jednotlivé kategórie budov podľa celkovej podlahovej plochy a jednotlivých účelov využitia častí budovy.

(2) Referenčné hodnoty Rr a Rs na hodnotenie globálneho ukazovateľa sú súčtom referenčných hodnôt určených na jednotlivé účely spotreby energie, pričom Rr je hornou hranicou energetickej triedy B a Rs je hornou hranicou energetickej triedy D. Minimálne požiadavky tvoria hornú hranicu energetickej triedy B.

(3) V každej kategórii budov patrí budova do energetickej triedy podľa hodnoty dodanej energie pre jednotlivé miesta spotreby energie a podľa hodnoty celkovej dodanej energie ( [§ 3 ods. 2] ) takto:

a) ak je globálny ukazovateľ menší alebo rovný 0,5 Rr, budova patrí do energetickej triedy A,

b) ak je globálny ukazovateľ väčší ako 0,5 Rr, ale rovný alebo menší ako Rr, budova patrí do energetickej triedy B,

c) ak je globálny ukazovateľ väčší ako Rr, ale rovný alebo menší ako 0,5-násobok súčtu Rr a Rs, budova patrí do energetickej triedy C,

d) ak je globálny ukazovateľ väčší ako 0,5-násobok súčtu Rr a Rs, ale rovný alebo menší ako Rs, budova patrí do energetickej triedy D,

e) ak je globálny ukazovateľ väčší ako Rs, ale rovný alebo menší ako 1,25 Rs, budova patrí do energetickej triedy E,

f) ak je globálny ukazovateľ väčší ako 1,25 Rs, ale rovný alebo menší ako 1,5 Rs, budova patrí do energetickej triedy F,

g) ak je globálny ukazovateľ väčší ako 1,5 Rs, budova patrí do energetickej triedy G.

(4) Podľa globálneho ukazovateľa budova patrí do energetickej triedy A až G v každej kategórii budov. Horné hraničné hodnoty rozpätia jednotlivých energetických tried globálneho ukazovateľa sú súčtom horných hraničných hodnôt rozpätí určených pre jednotlivé miesta spotreby spôsobom podľa odseku 3. Pre ostatné budovy so zmiešaným účelom sú horné hraničné hodnoty súčtom horných hraničných hodnôt pre jednotlivé kategórie budov vážením podľa celkovej podlahovej plochy jednotlivých účelov zmiešaného vyžívania budovy.

(5) Ak sa v budove potreba energie na vetranie a na chladenie nehodnotí, hraničné hodnoty sa nezahŕňajú do súčtu na určenie hraničných hodnôt rozpätia jednotlivých energetických tried globálneho ukazovateľa.

(6) Rodinné domy vyhovujú minimálnej požiadavke na energetickú hospodárnosť, ak je vyrátaná hodnota primárnej energie menšia alebo rovná 160 kWh/m 2 celkovej podlahovej plochy ročne.

(7) Energetický certifikát budovy musí obsahovať aj návrh

a) opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií budovy a na zvýšenie účinnosti technického a energetického vybavenia budovy, a

b) organizačných opatrení v správe budovy, najmä na zlepšenie prevádzky a údržby budovy a jej technických a energetických zariadení.

(8) Navrhované opatrenia podľa odseku 7 musia byť nákladovo efektívnym zlepšením energetickej hospodárnosti budovy, ktoré má primeranú návratnosť vložených investícií alebo je nevyhnutné na splnenie základných požiadaviek na stavby. 1)

(9) Navrhované opatrenia podľa odseku 7 môžu byť rozdielne pre nové budovy a pre významne obnovené budovy vrátane ich rozšírenia o nadstavby, prístavby alebo vstavby.

(1) Na titulnej strane energetického certifikátu sa umiestňuje podpis osoby s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov a odtlačok pečiatky odborne spôsobilej osoby na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov. Ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac prevádzkovateľov živnosti podľa [§ 6 ods. 1 zákona] , musia byť v energetickom certifikáte uvedené všetky odborne spôsobilé osoby s vyznačením rozsahu ich účasti na energetickej certifikácii, ich podpisy a odtlačky ich pečiatok.

(2) Číslo energetického certifikátu prideľuje a eviduje ministerstvo alebo ním poverená osoba podľa [§ 9 ods. 3 zákona] na žiadosť osoby, ktorá podpisuje energetický certifikát; spôsob číslovania je uvedený v [prílohe č. 5] .

(3) Energetický certifikát budovy sa vyhotovuje v dvoch origináloch, z ktorých jeden patrí vlastníkovi budovy a druhý uchováva odborne spôsobilá osoba na tepelnú ochranu budov najmenej 10 rokov. Ostatné odborne spôsobilé osoby, ktoré sa podieľali na hodnotení energetickej hospodárnosti budovy, uchovávajú kópiu energetického certifikátu na čas jeho platnosti.

(4) Prílohou k energetickému certifikátu uchovávanému podľa odseku 3 je správa vyhotovená podľa [prílohy č. 4] . Jedno vyhotovenie správy odovzdá odborne spôsobilá osoba na tepelnú ochranu budov vlastníkovi budovy. Odborne spôsobilé osoby uchovávajú správu rovnako ako energetický certifikát a jej kópiu odovzdajú za svoje miesto spotreby odborne spôsobilej osobe na tepelnú ochranu.

(5) Odborne spôsobilá osoba na tepelnú ochranu budov pošle energetický certifikát elektronicky ministerstvu alebo ním poverenej osobe podľa [§ 9 ods. 3 zákona] do evidencie do 14 dní odo dňa odovzdania originálu energetického certifikátu vlastníkovi budovy.

(6) Vzor energetického certifikátu je uvedený v [prílohe č. 5] .

(1) Na vyhotovenie energetického štítku sa primerane použijú [§ 5 až 7] .

(2) Vzor energetického štítku je uvedený v [prílohe č. 6] .

(1) Energetické certifikáty vydané do 30. septembra 2009 platia na čas, na ktorý boli vydané.

(2) Odborne spôsobilé osoby na tepelnú ochranu budov pošlú energetické certifikáty vydané do 31. decembra 2009 elektronicky ministerstvu alebo ním poverenej osobe podľa [§ 9 ods. 3 zákona] do 28. februára 2010.

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. [625/2006 Z. z.] , ktorou sa vykonáva zákon č. [555/2005 Z. z.] o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2009 okrem [§ 7 ods. 2] a [5] , ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010.