(1) Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje na regulované povolania, pri ktorých dochádza ku koordinácii vzdelania a umožňuje automaticky uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike.

(2) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) uzná doklad o vzdelaní vydaný v členskom štáte na výkon príslušného zdravotníckeho povolania, ak doklad

a) je uvedený v [prílohe č. 4] ,

b) nie je uvedený v [prílohe č. 4] , ale je doplnený dokladom príslušného orgánu členského štátu, že sa považuje za doklad rovnocenný s dokladmi uvedenými v [prílohe č. 4] ,

c) nie je uvedený v [prílohe č. 4] , ale je doplnený dokladom o uznaní tohto dokladu o vzdelaní príslušným orgánom iného členského štátu, ako je členský štát, ktorý doklad o vzdelaní vydal, alebo

d) nie je uvedený v [prílohe č. 4] , ale žiadateľ splnil minimálne požiadavky na odbornú prípravu alebo odbornú činnosť uvedené v osobitnom predpise. 12)

(3) Pri uznávaní dokladu o vzdelaní na výkon príslušného zdravotníckeho povolania vydaného v treťom štáte sa postupuje podľa [§ 10] .

Doklad o vysokoškolskom vzdelaní tretieho stupňa nadobudnutý v členskom štáte na vysokej škole uznanej členským štátom uzná ministerstvo školstva automaticky.

Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje na regulované povolania, pri ktorých nedochádza ku koordinácii vzdelania a umožňuje po porovnaní obsahu a rozsahu vzdelania, ktoré sa vyžaduje na výkon regulovaného povolania, uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike.

(1) Ak sa na výkon regulovaného povolania vyžaduje vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, žiadateľ spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady, ak je držiteľom vysokoškolského diplomu podľa [§ 2 písm. h) prvého bodu] , ktorý potvrdzuje, že

a) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a

b) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike.

(2) Žiadateľ spĺňa kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania prvého stupňa na výkon regulovaného povolania aj vtedy, ak

a) vykonával regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania,

b) je držiteľom vysokoškolského diplomu podľa [§ 2 písm. h) prvého bodu] vydaného v štáte, ktorý obsah tohto absolvovaného vzdelávania nereguluje, a

c) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike, a potvrdzuje, že žiadateľ je pripravený na výkon príslušného regulovaného povolania.

(3) Odborná prax v trvaní dvoch rokov podľa odseku 2 písm. a) sa nevyžaduje od žiadateľa, ktorý absolvoval regulované vzdelávanie.

(1) Ak sa na výkon regulovaného povolania vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, žiadateľ spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady, ak je držiteľom vysokoškolského diplomu podľa [§ 2 písm. h) druhého bodu] , ktorý potvrdzuje, že

a) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a

b) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike.

(2) Žiadateľ spĺňa kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa na výkon regulovaného povolania aj vtedy, ak

a) vykonával regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania,

b) je držiteľom vysokoškolského diplomu podľa [§ 2 písm. h) druhého bodu] vydaného v štáte, ktorý obsah tohto absolvovaného vzdelávania nereguluje, a

c) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike, a potvrdzuje, že žiadateľ je pripravený na výkon príslušného regulovaného povolania.

(3) Odborná prax v trvaní dvoch rokov podľa odseku 2 písm. a) sa nevyžaduje od žiadateľa, ktorý absolvoval regulované vzdelávanie.

(1) Ak sa na výkon regulovaného povolania vyžaduje vyššie odborné vzdelanie, žiadateľ spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady, ak je držiteľom absolventského diplomu podľa [§ 2 písm. i)] , ktorý potvrdzuje, že

a) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a

b) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike.

(2) Žiadateľ spĺňa kvalifikačný predpoklad vyššieho odborného vzdelania na výkon regulovaného povolania aj vtedy, ak

a) vykonával regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania,

b) je držiteľom absolventského diplomu podľa [§ 2 písm. i)] vydaného v štáte, ktorý obsah tohto absolvovaného vzdelávania nereguluje, a

c) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike a potvrdzuje, že žiadateľ je pripravený na výkon príslušného regulovaného povolania.

(3) Žiadateľ spĺňa kvalifikačný predpoklad vyššieho odborného vzdelania na výkon regulovaného povolania aj vtedy, ak absolvoval jeden zo študijných odborov uvedených v [prílohe č. 3] .

(4) Odborná prax v trvaní dvoch rokov podľa odseku 2 písm. a) sa nevyžaduje od žiadateľa, ktorý absolvoval regulované vzdelávanie a od žiadateľa, ktorý absolvoval jeden zo študijných odborov uvedených v [prílohe č. 5] .

(1) Ak sa na výkon regulovaného povolania vyžaduje úplné stredné vzdelanie, žiadateľ spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady, ak je držiteľom vysvedčenia o maturitnej skúške podľa [§ 2 písm. j)] , ktoré potvrdzuje, že

a) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a

b) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike.

(2) Žiadateľ spĺňa kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania na výkon regulovaného povolania aj vtedy, ak

a) vykonával regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania,

b) je držiteľom vysvedčenia o maturitnej skúške podľa [§ 2 písm. j)] vydaného v štáte, ktorý obsah tohto absolvovaného vzdelávania nereguluje, a

c) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike a potvrdzuje, že žiadateľ je pripravený na výkon príslušného regulovaného povolania.

(3) Odborná prax v trvaní dvoch rokov podľa odseku 2 písm. a) sa nevyžaduje od žiadateľa, ktorý absolvoval regulované vzdelávanie.

(1) Ak sa na výkon regulovaného povolania vyžaduje stredné odborné vzdelanie, žiadateľ spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady, ak je držiteľom vysvedčenia o záverečnej skúške podľa [§ 2 písm. k)] , ktoré potvrdzuje, že

a) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a

b) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike.

(2) Žiadateľ spĺňa kvalifikačný predpoklad stredného odborného vzdelania na výkon regulovaného povolania aj vtedy, ak

a) vykonával regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania,

b) je držiteľom vysvedčenia o záverečnej skúške podľa [§ 2 písm. k)] vydaného v štáte, ktorý obsah tohto absolvovaného vzdelávania nereguluje, a

c) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike a potvrdzuje, že žiadateľ je pripravený na výkon príslušného regulovaného povolania.

(3) Odborná prax v trvaní dvoch rokov podľa odseku 2 písm. a) sa nevyžaduje od žiadateľa, ktorý absolvoval regulované vzdelávanie.

(1) Ak sa na výkon regulovaného povolania požaduje iná odborná kvalifikácia, žiadateľ spĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady, ak

a) je držiteľom osvedčenia o odbornej kvalifikácii požadovaného v inom členskom štáte na výkon tohto povolania na jeho území a ak také osvedčenie bolo vydané v členskom štáte, alebo

b) predloží iné doklady potvrdzujúce jeho kvalifikáciu vydané v iných členských štátoch.

(2) Doklady uvedené v odseku 1 musia obsahovať najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa rovnaké záruky, aké sú požadované podľa osobitných predpisov. 14)

(3) Ak sa na výkon regulovaného povolania požadujú iba doklady o základnom vzdelaní, žiadateľ spĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady vtedy, ak je držiteľom rovnakého dokladu o vzdelaní vydaného príslušným orgánom členského štátu.

Ak sa na výkon regulovaného povolania, funkcie alebo na účely platového zaradenia požaduje určitý stupeň dosiahnutého vzdelania bez ustanoveného odborného zamerania, 15) o uznaní stupňa dosiahnutého vzdelania rozhoduje ministerstvo školstva podľa [§ 23] .

(1) Ak príslušný orgán vyžaduje od žiadateľa výpis z registra trestov alebo doklad o tom, že nebol na jeho majetok vyhlásený konkurz alebo že mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo že nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, považujú sa za postačujúce doklady vydané príslušnými orgánmi v členskom štáte pôvodu alebo v domovskom členskom štáte žiadateľa, ktoré osvedčujú požadované skutočnosti.

(2) Ak príslušné orgány členských štátov nevydávajú doklady uvedené v odseku 1, tieto doklady sa nahrádzajú čestným vyhlásením alebo prísahou, ktoré žiadateľ urobil pred príslušným orgánom, alebo tam, kde to nie je možné, pred notárom alebo iným príslušným orgánom členského štátu pôvodu alebo domovského členského štátu žiadateľa. Ak je čestné vyhlásenie alebo prísaha v rozpore so svedomím alebo s náboženským vyznaním žiadateľa, príslušný orgán určí tejto osobe inú vhodnú a zodpovedajúcu náhradnú formu na osvedčenie vyžadovanej skutočnosti.

(3) Ak príslušný orgán vyžaduje od žiadateľa osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na prácu, tento orgán uzná za postačujúci doklad, ktorý osvedčuje telesné a duševné zdravie žiadateľa, vydaný v členskom štáte pôvodu alebo v domovskom členskom štáte. Ak členský štát pôvodu alebo domovský členský štát nemá ustanovené také požiadavky na osobu, ktorá chce vykonávať dané povolanie, príslušný orgán žiadateľovi uzná osvedčenie vydané príslušným orgánom v tomto štáte zodpovedajúce osvedčeniu, ktoré sa požaduje v Slovenskej republike.

(4) Ak príslušný orgán vyžaduje od žiadateľa doklad o jeho finančnom zabezpečení, uzná za rovnocenný s týmto dokladom doklad vydaný bankami členského štátu pôvodu alebo domovského členského štátu.

(5) Ak príslušný orgán vyžaduje od žiadateľa doklad o poistení zo zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, uzná za rovnocenný s týmtom dokladom doklad vydaný poisťovňami členského štátu pôvodu alebo domovského členského štátu žiadateľa.

(6) Doklady a osvedčenia uvedené v odsekoch 1 až 5 nesmú byť staršie ako tri mesiace odo dňa ich vydania.

(1) Doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu získanú v členskom štáte sa považuje za doklad rovnocenný s dokladom o odbornej kvalifikácii získanej v Slovenskej republike.

(2) Občania členských štátov, ktorým príslušný orgán uznal odbornú kvalifikáciu podľa tohto zákona, majú na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike rovnaké právo ako osoby, ktoré získali príslušnú odbornú kvalifikáciu v Slovenskej republike.

(3) Regulované povolanie vykonávané v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu sa považuje za rovnaké regulované povolanie v Slovenskej republike, ak sú príslušné činnosti porovnateľné.

(1) Ak v rámci všeobecného systému uznávania dokladov o vzdelaní príslušný orgán zistí, že žiadateľ spĺňa kvalifikačné predpoklady v štáte pôvodu, ale nespĺňa všetky kvalifikačné predpoklady, ktoré podmieňujú prístup k regulovanému povolaniu v Slovenskej republike, je oprávnený uložiť kompenzačný mechanizmus.

(2) Kompenzačný mechanizmus je opatrenie, ktorého účelom je doplnenie chýbajúceho vzdelania alebo odbornej prípravy, alebo odstránenie podstatných rozdielov vo vzdelaní alebo v odbornej príprave a vykonáva sa vo forme

a) adaptačného obdobia v dĺžke najviac tri roky, ak právne predpisy Slovenskej republiky upravujúce podmienky výkonu príslušného regulovaného povolania takéto adaptačné obdobie umožňujú, alebo

b) rozdielovej skúšky.

(3) Príslušný orgán je oprávnený uložiť kompenzačný mechanizmus, ak

a) vzdelanie alebo odborná príprava, ktoré žiadateľ preukazuje dokladom o vzdelaní, je najmenej o rok kratšia, ako je vzdelanie alebo odborná príprava vyžadovaná na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike,

b) obsah vzdelania alebo obsah odbornej prípravy, ktoré žiadateľ absolvoval, je podstatne rozdielny od obsahu vzdelania alebo obsahu odbornej prípravy vyžadovanej na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike alebo

c) sa na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike vyžaduje osobitná odborná príprava, ktorá sa v členskom štáte žiadateľa na výkon tohto povolania nevyžaduje a z uvedeného dôvodu nie je zahrnutá vo vzdelaní alebo v odbornej príprave žiadateľa, a

d) žiadateľ nepreukázal doplnenie alebo odstránenie rozdielov vo vzdelaní alebo v odbornej príprave podľa písmen a) až c), ktoré by získal odbornou praxou.

(4) Podstatnými rozdielmi na účely rozhodovania o uložení kompenzačného mechanizmu sa rozumejú taký obsah vzdelania alebo odbornej prípravy, v ktorom chýbajú vedomosti alebo zručnosti potrebné na výkon príslušného regulovaného povolania alebo značné rozdiely, pokiaľ ide o trvanie vzdelávania alebo odbornej prípravy.

(5) Kompenzačný mechanizmus je príslušný orgán oprávnený uložiť len vtedy, ak zistí, že ukončením adaptačného obdobia alebo úspešným absolvovaním rozdielovej skúšky žiadateľ získa také vedomosti alebo zručnosti, ktoré odstránia podstatné rozdiely vo vzdelaní alebo odbornej príprave žiadateľa podľa odseku 4.

(6) Pri uložení kompenzačného mechanizmu príslušný orgán zohľadňuje odbornú prax žiadateľa a posudzuje, či vedomosti alebo zručnosti, ktoré získal v priebehu svojej odbornej praxe, úplne alebo čiastočne preukazujú odstránenie podstatných rozdielov. Odbornú prax žiadateľ preukazuje predložením potvrdenia vydanom v štáte, v ktorom vykonával príslušné regulované povolanie.

(7) Na účely podľa odseku 5 uznaná vysoká škola alebo uznaná stredná škola, ktorá poskytuje obdobné vzdelávanie na území Slovenskej republiky, na požiadanie príslušného orgánu posúdi obsah a rozsah vzdelania alebo obsah a rozsah odbornej prípravy žiadateľa a vo svojom stanovisku uvedie

a) rozsah a obsah chýbajúcich vedomostí alebo zručností v obsahu vzdelania alebo v obsahu odbornej prípravy žiadateľa, ktoré je možné odstrániť uložením kompenzačného mechanizmu s uvedením

1. vedomostí a zručností, ktoré má žiadateľ preukázať v adaptačnom období a odporúčanú dĺžku adaptačného obdobia a

2. vedomostí a zručností, ktoré má žiadateľ preukázať rozdielovou skúškou a odporúčaný termín vykonania rozdielovej skúšky, alebo

b) rozsah a obsah chýbajúcich vedomostí a zručností v obsahu vzdelania alebo v obsahu odbornej prípravy žiadateľa s uvedením, že tieto chýbajúce vedomosti a zručnosti majú taký rozsah, ktorý nemožno odstrániť uložením kompenzačného mechanizmu.

(8) Žiadateľ je oprávnený vybrať si formu kompenzačného mechanizmu; nemožno od neho vyžadovať vykonanie oboch foriem zároveň.

(9) O uložení kompenzačného mechanizmu rozhoduje príslušný orgán v rámci konania podľa [§ 23 a 24] .

(1) Rozdielovú skúšku vykonávajú profesijné organizácie, stavovské komory, uznané vysoké školy alebo uznané stredné školy v spolupráci s príslušným orgánom.

(2) Príslušný orgán v rozhodnutí o uložení kompenzačného mechanizmu v časti týkajúcej sa rozdielovej skúšky určí zoznam predmetov alebo rozsah zručností, ktoré nie sú obsahom dokladu o vzdelaní žiadateľa alebo obsahom odbornej prípravy žiadateľa. Obsahom rozdielovej skúšky sú také predmety alebo rozsah zručností, ktoré sú zásadné na výkon príslušného regulovaného povolania. Podľa povahy príslušného regulovaného povolania môže rozdielová skúška pozostávať aj z preskúšania znalostí právnych predpisov Slovenskej republiky, etických pravidiel, či iných pravidiel ustanovených na výkon príslušného regulovaného povolania.

(3) Rozdielová skúška má písomnú časť, ústnu časť a praktickú časť.

(4) Priebeh rozdielovej skúšky a zloženie skúšobnej komisie upravujú vnútorné predpisy tej inštitúcie, ktorá rozdielovú skúšku vykonáva. O úspešnom absolvovaní rozdielovej skúšky sa vypracuje protokol o rozdielovej skúške.

(5) Počas adaptačného obdobia žiadateľ vykonáva príslušné regulované povolanie na území Slovenskej republiky v pracovnom pomere pod dohľadom fyzickej osoby, ktorá je odborne spôsobilá na výkon pracovných činností v príslušnom regulovanom povolaní. Ak treba, súčasťou adaptačného obdobia je aj vzdelávanie zamerané na získanie potrebných vedomostí a zručností, ktoré by žiadateľ mal preukázať podľa [§ 19 ods. 7 písm. a) prvého bodu] .

(6) Po ukončení adaptačného obdobia zamestnávateľ, u ktorého žiadateľ toto adaptačné obdobie absolvoval, vydá žiadateľovi písomné vyjadrenie o rozsahu vykonávaných činností úrovni nadobudnutých vedomostí a zručností alebo o vzdelávaní absolvovanom počas adaptačného obdobia.

(1) Spoločné platformy sú sústavou požiadaviek na odbornú kvalifikáciu, ktorými je možné kompenzovať podstatné rozdiely v trvaní alebo obsahu odbornej prípravy na regulované povolanie. Podstatné rozdiely sa definujú porovnaním trvania a obsahu odbornej prípravy najmenej v dvoch tretinách členských štátov vrátane členských štátov, v ktorých dané povolanie je regulované.

(2) Spoločné platformy môže Európskej komisii predložiť príslušný orgán, komora alebo iná profesijná organizácia. Ak príslušný orgán zistí, že požiadavky stanovené v odseku 1 neposkytujú záruky kompenzácie vzdelania, informuje o tom Európsku komisiu. V prípade spoločných platforiem pre regulované povolanie príslušný orgán kompenzačné mechanizmy neuplatní a vydá rozhodnutie podľa [§ 24] .

(1) Ak je v Slovenskej republike prístup k niektorej z odborných činností uvedených v [prílohe č. 6] alebo výkon týchto činností podmienený všeobecnými alebo odbornými vedomosťami, predchádzajúci výkon tejto činnosti je uznaný za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 4.

(2) Pre činnosti uvedené v [zozname I prílohy č. 6] sa príslušná činnosť musela vykonávať

a) počas šiestich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, alebo

b) počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ preukáže, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením z členského štátu, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo

c) počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením z členského štátu, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo

d) počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak žiadateľ môže preukázať, že vykonával príslušnú činnosť ako zamestnanec najmenej päť rokov, alebo

e) počas piatich po sebe nasledujúcich rokov vo vedúcej pozícii, z čoho najmenej tri roky mal technické povinnosti a zodpovednosť za najmenej jedno oddelenie spoločnosti, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením z členského štátu, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné.

(3) Pre činnosti uvedené v [zozname II prílohy č. 6] sa príslušná činnosť musela vykonávať

a) počas piatich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, alebo

b) počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ preukáže, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo

c) počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako osoba manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo

d) počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako osoba manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že vykonával príslušnú činnosť ako zamestnanec najmenej päť rokov, alebo

e) počas piatich po sebe nasledujúcich rokov ako zamestnanec, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo

f) počas šiestich po sebe nasledujúcich rokov ako zamestnanec, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné.

(4) Pre činnosti uvedené v [zozname III prílohy č. 6] sa príslušná činnosť musela predtým vykonávať

a) počas troch po sebe nasledujúcich rokov buď ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako osoba manažér, alebo

b) počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť, čo doloží osvedčením členského štátu, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo

c) počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že vykonával príslušnú činnosť ako zamestnanec najmenej tri roky, alebo

d) počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako zamestnanec, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné.

(5) Činnosť podľa odseku 1 písm. a) a d), odseku 2 písm. a) a d) a odseku 3 písm. a) a c) sa nesmela skončiť viac než 10 rokov predo dňom, keď príslušná osoba predložila príslušnému orgánu úplnú žiadosť podľa [§ 23] .

(1) Konanie o uznaní dokladu o vzdelaní a konanie o uznanie odbornej kvalifikácie sa začína odo dňa doručenia písomnej žiadosti. Písomná žiadosť obsahuje

a) meno a priezvisko žiadateľa,

b) adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,

c) názov regulovaného povolania, na účely ktorého žiadateľ žiada o uznanie odbornej kvalifikácie,

d) informáciu o tom, či bude žiadateľ žiadať o uznanie dokladu o špecializácii 16) a

e) podpis žiadateľa.

(2) Prílohou k žiadosti sú najmä

a) kópia dokladu totožnosti,

b) osvedčené kópie dokladov o vzdelaní, 16a)

c) výpis o absolvovaných predmetoch a vykonaných skúškach, ak sa vyžadujú,

d) osvedčenie o charaktere a dĺžke praxe vydané príslušným orgánom štátu pôvodu, ak sa vyžaduje,

e) pri dokladoch o vzdelaní získaných v tretích štátoch overenie pravosti podpisov a odtlačku pečiatky školy na origináloch dokladov o vzdelaní orgánom štátu pôvodu príslušným na jeho overenie, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak,

f) doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu, 16b)

g) iné doklady podľa [§ 17] .

(3) Žiadateľ je povinný predložiť osvedčený preklad dokladov do štátneho jazyka Slovenskej republiky 17) (ďalej len „štátny jazyk“).

(4) Príslušný orgán posúdi žiadosť do 30 dní. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti, príslušný orgán konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie chýbajúcich dokladov alebo odstránenie nedostatkov žiadosti v lehote do 30 dní od doručenia výzvy.

(5) Pri rozhodovaní o uznaní odbornej kvalifikácie sa príslušný orgán Slovenskej republiky riadi verejným záujmom a záujmami fyzických osôb a právnických osôb, ktoré by mohli byť porušené výkonom regulovaného povolania osobami s nedostatočnou odbornou kvalifikáciou a ktoré sú chránené osobitnými predpismi upravujúcimi podmienky výkonu regulovaného povolania. Týmito chránenými záujmami sú najmä ochrana bezpečnosti štátu, verejného poriadku a verejného zdravia.

(1) Príslušným orgánom na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní je ministerstvo školstva, ak osobitný predpis 17a) neustanovuje inak. Ministerstvo školstva rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní do dvoch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti podľa [§ 23] .

(2) Po uznaní dokladu o vzdelaní príslušný orgán rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie. Rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie sa vydáva do troch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti podľa [§ 23] , pričom táto lehota zahŕňa aj lehotu, v ktorej sa rozhodovalo o uznaní dokladu o vzdelaní.

(3) Príslušným orgánom na rozhodovanie o uznaní odbornej kvalifikácie je

a) ministerstvo školstva pre regulované povolania pedagogických zamestnancov a vysokoškolských učiteľov,

b) príslušný orgán podľa osobitného predpisu 18) pre ostatné regulované povolania.

(4) Príslušný orgán podľa odsekov 1 a 3 rozhodne o

a) uznaní dokladu o vzdelaní alebo uznaní odbornej kvalifikácie,

b) zamietnutí žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní alebo zamietnutí žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie,

c) uložení kompenzačného mechanizmu.

(5) Ak sú splnené podmienky na uznanie dokladu o vzdelaní, príslušný orgán rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní žiadateľa za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike. Ak sú splnené podmienky na uznanie odbornej kvalifikácie na výkon príslušného regulovaného povolania, príslušný orgán rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie žiadateľa na výkon príslušného regulovaného povolania.

(6) Príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní, ak po preskúmaní nemožno uznať doklad o vzdelaní žiadateľa za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike. Ak nie sú splnené podmienky na uznanie odbornej kvalifikácie žiadateľa, príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie.

(7) Ak v priebehu rozhodovania príslušný orgán zistí, že sú splnené podmienky podľa [§ 19] , môže rozhodnúť o uložení kompenzačného mechanizmu. V tomto rozhodnutí zároveň uvedie všetky náležitosti uskutočnenia príslušného kompenzačného mechanizmu.

(8) Ak žiadateľ preukáže splnenie kompenzačného mechanizmu predložením protokolu o rozdielovej skúške podľa [§ 20 ods. 4] alebo predložením písomného vyjadrenia podľa [§ 20 ods. 6] , príslušný orgán vydá do 30 dní odo dňa ich doručenia rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie.

(9) Na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní a na rozhodovanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 19) ak v odsekoch 1 až 8 a [§ 23] nie je ustanovené inak.

(1) Žiadateľ s medzinárodnou ochranou, ktorý z dôvodov, pre ktoré mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana, nemôže predložiť doklad o vzdelaní potvrdzujúci, že absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu, podá ministerstvu školstva písomnú žiadosť o posúdenie a overenie dosiahnutého vzdelania (ďalej len „žiadosť o overenie vzdelania“).

(2) Žiadosť o overenie vzdelania obsahuje

a) meno a priezvisko žiadateľa s medzinárodnou ochranou,

b) osvedčenú kópiu dokladu o pobyte žiadateľa s medzinárodnou ochranou vydaného podľa osobitného predpisu, 19a)

c) informáciu o úrovni, rozsahu a obsahu vzdelávania, ktoré žiadateľ s medzinárodnou ochranou absolvoval v štáte pôvodu, a o ďalších skutočnostiach súvisiacich s jeho vzdelávaním,

d) podpis žiadateľa s medzinárodnou ochranou.

(3) Ministerstvo školstva posúdi žiadosť o overenie vzdelania do 30 dní od jej doručenia.

(4) Ministerstvo školstva žiadosť o overenie vzdelania zamietne, ak zistí, že žiadateľ s medzinárodnou ochranou uviedol v žiadosti o overenie vzdelania nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, alebo ak zistí, že žiadateľ s medzinárodnou ochranou v čase konania o udelenie azylu podľa osobitného predpisu 6a) doklad o vzdelaní mal.

(5) Ak ministerstvo školstva nezamietne žiadosť o overenie vzdelania podľa odseku 4, podľa úrovne vzdelávania uvedenej žiadateľom s medzinárodnou ochranou určí uznanú vysokú školu alebo uznanú strednú školu, ktorá overí, na akej úrovni obsah a rozsah uvedeného vzdelávania zodpovedá obsahu a rozsahu porovnateľného vzdelávania v Slovenskej republike.

(6) O skutočnostiach podľa odseku 4 alebo odseku 5 ministerstvo školstva písomne informuje žiadateľa s medzinárodnou ochranou v lehote podľa odseku 3.

(7) Príslušnou uznanou vysokou školou podľa odseku 5 je vysoká škola v Slovenskej republike, ktorá poskytuje vysokoškolské vzdelanie v akreditovanom študijnom programe, ktorého sa overenie dosiahnutého vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou týka. Príslušnou uznanou strednou školou podľa odseku 5 je stredná škola v Slovenskej republike, ktorá poskytuje stredné vzdelanie vo vzdelávacom programe odboru vzdelávania, ktorého sa overenie vzdelania týka. Ak je na overenie vzdelania príslušných viacero uznaných vysokých škôl alebo viacero uznaných stredných škôl, ministerstvo školstva určí príslušnosť podľa miesta pobytu žiadateľa s medzinárodnou ochranou uvedeného v doklade o pobyte podľa osobitného predpisu. 19a)

(8) Overenie dosiahnutého vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou sa uskutočňuje formou skúšky prebiehajúcej v štátnom jazyku pred trojčlennou komisiou, ktorej predsedá štatutárny orgán príslušnej uznanej vysokej školy alebo príslušnej uznanej strednej školy alebo ním poverený zástupca. Ďalší dvaja členovia komisie sú odborne spôsobilí zamestnanci uznanej vysokej školy alebo uznanej strednej školy.

(9) Skúška má písomnú časť, ústnu časť, a ak to overenie dosiahnutého vzdelania vyžaduje, aj praktickú časť. Žiadateľ s medzinárodnou ochranou touto skúškou preukazuje, že má vedomosti a zručnosti porovnateľné s vedomosťami a zručnosťami získanými absolvovaním porovnateľného vzdelávania v Slovenskej republike.

(10) O úspešnom absolvovaní skúšky komisia vypracuje protokol o skúške, ktorý obsahuje zhodnotenie preukázanej úrovne vzdelávania žiadateľa s medzinárodnou ochranou a informáciu o možnosti pokračovať vo vzdelávaní na získanie príslušného stupňa vzdelania podľa osobitného predpisu. 19b) Protokol o skúške neoprávňuje jeho držiteľa na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike.

(11) Na postup pri posudzovaní a overení dosiahnutého vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou podľa odsekov 1 až 10 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 19)

(12) Pri plnení úloh podľa odsekov 3 a 4 ministerstvo školstva spolupracuje s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

(1) Občanom členských štátov, ktorí chcú vykonávať regulované povolanie v inom členskom štáte a ktorí začali štúdium na území Slovenskej republiky pred 1. májom 2004 alebo získali vzdelanie na území Slovenskej republiky, ako aj na území Slovenskej republiky a Českej republiky ako súčasti iných štátnych útvarov pred 1. januárom 1993, vydá príslušný orgán podľa [§ 2 písm. d)] na ich žiadosť 19)

a) potvrdenie o tom, či je príslušné povolanie v Slovenskej republike regulované povolanie vrátane informácie o všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý upravuje výkon príslušného povolania v Slovenskej republike, a či občan spĺňa kvalifikačné predpoklady na jeho výkon,

b) potvrdenie o dĺžke, obsahu a stupni dosiahnutého vzdelania na území Slovenskej republiky.

(2) K žiadosti žiadateľ prikladá príslušnému orgánu najmä tieto doklady:

a) originál alebo úradne osvedčenú kópiu dokladov o vzdelaní, ktoré boli vydané v Slovenskej republike, ako aj na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky ako súčasti iných štátnych útvarov pred 1. januárom 1993,

b) potvrdenie o praxi nadobudnutej v Slovenskej republike, ako aj na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky ako súčasti iných štátnych útvarov pred 1. januárom 1993, ktoré obsahuje informáciu o dĺžke, obsahu a forme výkonu tohto povolania, ako aj informáciu o tom, v akom postavení žiadateľ príslušnú činnosť vykonával,

c) kópiu dokladu totožnosti a

d) iné doklady podľa [§ 17] .

(1) Žiadateľ, ktorý splnil podmienky na vykonávanie regulovaného povolania v Slovenskej republike, používa profesijný titul alebo označenie povolania podľa osobitného predpisu, 18) ktoré zodpovedá tomuto povolaniu v Slovenskej republike.

(2) Žiadateľ, ktorý splnil podmienky na vykonávanie regulovaného povolania v Slovenskej republike, používa svoj akademický titul a jeho skratku, ktorý mu bol priznaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu pôvodu, a to v jazyku tohto štátu. Príslušný orgán môže požadovať, aby si za svojím akademickým titulom uvádzal názov a miesto inštitúcie alebo skúšobnej komisie, ktorá tento akademický titul priznala.

(3) Ak je v Slovenskej republike povolanie regulované komorou alebo inou organizáciou, žiadateľ používa profesijný titul alebo označenie povolania priznávané touto komorou alebo inou organizáciou iba na základe registrácie alebo členstva. Ak komora alebo iná organizácia podmieňuje členstvo splnením kvalifikačných predpokladov určených zákonom, môže ich požadovať od žiadateľa, ktorý je držiteľom dokladov o vzdelaní podľa tohto zákona, iba v súlade s týmto zákonom.

(4) Poskytovateľ služieb pri poskytovaní služby používa profesijný titul členského štátu pôvodu; ak profesijný titul v členskom štáte pôvodu neexistuje, uvádza sa nadobudnutá odborná kvalifikácia.

(5) Po preskúmaní odbornej kvalifikácie podľa [§ 6 ods. 1 až 6] poskytovateľ služieb pri poskytovaní služby používa profesijný titul alebo označenie povolania, ktoré zodpovedá tomuto povolaniu v Slovenskej republike.

(1) Žiadateľ je povinný ovládať štátny jazyk v rozsahu potrebnom na výkon predmetného regulovaného povolania.

(2) Ovládanie štátneho jazyka môže byť overené trojčlennou komisiou v odôvodnených prípadoch, ktorú vymenúva príslušný orgán. Predseda komisie je absolventom študijného odboru alebo študijného programu so zameraním na slovenský jazyk na vysokej škole. Ďalší dvaja členovia komisie sú odborníci z predmetného regulovaného povolania.

(3) Ovládanie štátneho jazyka žiadateľom podľa odseku 1 sa overuje

a) rozhovorom, v ktorom sa kladú žiadateľovi otázky týkajúce sa jeho osoby a jemu blízkych osôb, otázky všeobecného charakteru a otázky týkajúce sa výkonu jeho regulovaného povolania,

b) hlasným prečítaním náhodne vybraného článku z tlače alebo z odborného časopisu v štátnom jazyku obsahujúceho aspoň 1 000 slov, ktorý sa žiadateľovi odovzdá bezprostredne predtým, než ho prečíta,

c) rozhovorom o obsahu prečítaného článku podľa písmena b) a

d) vyznačením správnych odpovedí v teste, ktorý obsahuje najmenej 25 a najviac 50 otázok týkajúcich sa základnej slovnej zásoby štátneho jazyka a slovnej zásoby štátneho jazyka potrebnej na výkon jeho regulovaného povolania v časovom limite najmenej 80 minút a najviac 120 minút.

(4) Na rozhodovanie komisie je potrebná účasť všetkých členov komisie. Uznesenie komisie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasujú najmenej dvaja členovia komisie.

(5) O priebehu a výsledku overovania ovládania štátneho jazyka žiadateľom sa vyhotovuje zápisnica v deň overovania ovládania štátneho jazyka. Zápisnicu podpisujú všetci členovia komisie. Zápisnica obsahuje

a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia žiadateľa a adresu jeho pobytu,

b) meno, priezvisko a funkciu každého člena komisie,

c) hodnotenie každého člena komisie, či žiadateľ preukázal alebo nepreukázal ovládanie štátneho jazyka a odôvodnenie tohto hodnotenia na základe výsledkov žiadateľa podľa odseku 3 písm. a) až d),

d) prijaté uznesenie komisie na základe hodnotenia podľa písmena c),

e) miesto, dátum a podpisy členov komisie.

(6) Na základe uznesenia komisie vydá príslušný orgán žiadateľovi rozhodnutie o ovládaní štátneho jazyka na výkon predmetného regulovaného povolania.

(7) Ovládanie štátneho jazyka sa overuje podľa odsekov 2 až 6, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(1) Príslušné orgány poskytujú, požadujú alebo prijímajú informácie v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov na účely poskytnutia, zistenia a overovania skutočností rozhodných na vydanie rozhodnutí podľa [§ 6] , [16] , a [24] alebo v záujme koordinácie spoločného postupu členských štátov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií.

(2) Predmetom administratívnej spolupráce sú najmä informácie

a) o spoločnom postupe príslušných orgánov členských štátov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií,

b) či poskytovateľ služieb splnil všetky podmienky ustanovené právnymi predpismi členského štátu pôvodu na výkon povolania,

c) slúžiace na overenie pravosti dokladu o odbornej kvalifikácii a dokladov podľa [§ 17] ,

d) či sú vzdelanie a odborná príprava regulovaným vzdelávaním,

e) či je predmetná činnosť v členskom štáte pôvodu regulovanou odbornou činnosťou,

f) či bol žiadateľ právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v súvislosti s výkonom povolania a

g) o ďalších skutočnostiach rozhodných na vydanie rozhodnutia.

(3) V prípade odôvodnených pochybností, ak doklad o vzdelaní vydal príslušný orgán členského štátu a jeho súčasťou je odborná príprava celá alebo čiastočne absolvovaná v zariadení zriadenom na území členského štátu podľa právnych predpisov tohto členského štátu, príslušný orgán v Slovenskej republike preverí u príslušného orgánu daného členského štátu, v ktorom sa doklad vydal, či

a) bol kurz odbornej prípravy absolvovaný v zariadení, ktoré poskytlo odbornú prípravu, uznanom príslušným orgánom zariadením v členskom štáte pôvodu,

b) doklad o vzdelaní zodpovedá dokladu, ktorý by sa vydal, ak by sa tento kurz v celom rozsahu absolvoval v členskom štáte pôvodu,

c) tento doklad o odbornej kvalifikácii dáva na území iného členského štátu tie isté profesijné práva ako v štáte, v ktorom sa doklad vydal.

(4) Príslušný orgán môže od príslušného orgánu iného členského štátu požadovať informácie, ak vyčerpal vlastné prostriedky informácií, ktoré mohol v danom prípade využiť.

(5) Ak príslušný orgán iného členského štátu neposkytne požadovanú informáciu včas, aby bolo možné vydať rozhodnutie v lehote podľa [§ 6] , [16] alebo [24] , príslušný orgán rozhodne na základe dostupných podkladov a informácií.

Príslušné orgány predkladajú ministerstvu školstva každoročne k 31. decembru kalendárneho roka správu o rozhodnutiach vo veci uznávania odborných kvalifikácií občanov členských štátov na účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike. Správu predkladajú pre potreby vypracovania pravidelných správ Slovenskej republiky pre Európsku komisiu o uznávaní odborných kvalifikácií občanov členských štátov.