(1) Miesto výkonu práce musí spĺňať požiadavky v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej záťaže pri práci uvedené v [prílohe č. 1] .

(2) Celková fyzická záťaž zamestnancov nesmie presiahnuť prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov uvedené v [prílohe č. 2] .

(3) Lokálna svalová záťaž nesmie presiahnuť prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov uvedené v [prílohe č. 3] .

(4) Pracovné polohy musia v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej záťaže pri práci spĺňať požiadavky z hľadiska fyziológie práce uvedené v [prílohe č. 4] .

(1) Na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia. 1)

(2) Technické opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a) ergonomické úpravy pracovísk,

b) zákaz alebo obmedzenie používania výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických postupov spôsobujúcich nadmernú fyzickú záťaž pri práci,

c) primerané mikroklimatické podmienky.

(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a) režim práce a odpočinku,

b) organizácia práce.

(4) Iné opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a) priebežné hodnotenie zdravotných rizík u zamestnancov pracujúcich v riziku nadmernej fyzickej záťaže,

b) posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon práce a vykonávanie cielených lekárskych preventívnych prehliadok.

(1) Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ 2) prostredníctvom odborných zdravotníckych pracovníkov a iných zdravotníckych pracovníkov kvalifikovaných na výkon práce v zdravotníctve, 3) ktorými sú

a) psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore psychológia práce a organizácie, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a toxikológia,

b) lekár so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo, alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby zdravia pri práci.

(2) Pred hodnotením psychickej pracovnej záťaže je potrebné zhromaždiť všetky dostupné informácie o pracovnej činnosti a pracovisku.

(3) Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a charakteristík subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž.

(4) Charakteristiky práce a pracovného prostredia hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej záťaže sú

a) nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,

b) vnútené pracovné tempo,

c) monotónnosť práce,

d) hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri prácach skupiny I a II, 4)

e) sociálne interakcie,

f) hmotná a organizačná zodpovednosť,

g) riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,

h) práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,

i) neštandardné pracovné prostredie, 5)

j) fyzický diskomfort.

(5) Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž sú

a) psychické preťaženie,

b) monotónia,

c) nešpecifické preťaženie,

d) neurotické tendencie,

e) psychická únava,

f) zníženie koncentrácie pozornosti, znížená bdelosť.

(6) Pojmy upravujúce psychickú pracovnú záťaž sú uvedené v [prílohe č. 5] .

(7) Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže tvorí súbor metód uvedený v [prílohe č. 6] .

(8) Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa prihliada aj na senzorickú záťaž pri práci, na zaradenie pracovnej činnosti do kategórie 3 alebo 4 vo faktoroch práce a pracovného prostredia podľa osobitného predpisu 6) a na ďalšie charakteristiky práce a pracovného prostredia, ktoré môžu zvyšovať psychickú pracovnú záťaž podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v [prílohe č. 6 časti A k tomuto nariadeniu vlády] .

(9) Zamestnávateľovi sa poskytujú len výsledky skupinového hodnotenia psychickej pracovnej záťaže podľa pracovnej činnosti alebo podľa profesie.

(10) V osobitných prípadoch vzhľadom na špecifické charakteristiky práce a pracovného prostredia, alebo keď sa predpokladá špecifická odozva na psychickú pracovnú záťaž, možno hodnotiť aj ďalšie charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž, neuvedené v odseku 5, s použitím metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

(1) Minimálnym kritériom na určenie psychickej pracovnej záťaže ako nadmernej 1) je

a) dosiahnutie tretieho stupňa podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v [prílohe č. 6 časti A k tomuto nariadeniu vlády] , alebo

b) dosiahnutie maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov vykonávajúcich hodnotenú pracovnú činnosť podľa jednej alebo kombinácie viacerých metód hodnotiacich subjektívnu odozvu zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž uvedených v [prílohe č. 6 časti B k tomuto nariadeniu] vlády alebo podľa špecifických metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

(2) Kritériá na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska rizika psychickej pracovnej záťaže upravuje osobitný predpis. 7)

(1) Na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži na účely ovplyvnenia jej intenzity a dĺžky trvania expozície zamestnancov psychickej pracovnej záťaži a jej časového rozloženia sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia. 8)

(2) Technické opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a) ergonomické úpravy pracovísk,

b) obmedzenie senzorickej záťaže,

c) kvalita pracovného prostredia.

(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a) organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov, napríklad pri veľmi monotónnych prácach striedanie rôznych činností, rotácia zamestnancov, odstraňovanie rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh,

b) režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného zaradenia prestávok.

(4) Iné opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a) systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov,

b) pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,

c) systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné predpoklady a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného miesta a charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich výcviku,

d) vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. 9)

(1) Senzorickú záťaž pri práci tvorí najmä zraková záťaž a sluchová záťaž v pracovnom prostredí.

(2) Zraková záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej odozvy zamestnancov na zrakovú záťaž pri práci. 2)

(3) Sluchová záťaž sa hodnotí nepriamo meraním expozície zamestnancov hluku v pracovnom prostredí a hodnotením psychickej pracovnej záťaže.

(4) Charakteristiky práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci sú

a) veľkosť kritického detailu,

b) náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu,

c) nároky na adaptáciu zraku,

d) nároky na akomodáciu a okohybné svaly,

e) osvetlenie.

(5) Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na zrakovú senzorickú záťaž pri práci sú

a) zraková únava,

b) zrakové ťažkosti.

(6) Pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci sa prihliada aj na psychickú pracovnú záťaž.

(7) Pojmy upravujúce senzorickú záťaž pri práci sú uvedené v [prílohe č. 7] .

(8) Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci tvorí súbor metód uvedený v [prílohe č. 8] .

(1) Na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia. 10)

(2) Technické opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a) ergonomické úpravy pracovísk,

b) kvalitné pracovné prostriedky vrátane zobrazovacích jednotiek,

c) primerané osvetlenie pri práci,

d) primeraná hladina hlukovej expozície pri práci.

(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a) režim práce a odpočinku,

b) racionálna organizácia práce.

(4) Iné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a) systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a zaškolenie,

b) primerané mikroklimatické podmienky,

c) používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.