(1) Zisťovaním výskytu povrchovej vody a podzemnej vody sa identifikujú miesta ich výskytu.

(2) Zisťovanie výskytu, množstva a kvality povrchovej vody a podzemnej vody sa vykonáva

a) hydrogeologickým prieskumom, 1)

b) účelovým prieskumom,

c) monitorovaním stavu vody.

(3) Účelovým prieskumom sa vykonávajú činnosti spojené s intenzívnym, časovo limitovaným programom sledovania a hodnotenia jedného ukazovateľa alebo viacerých ukazovateľov charakterizujúcich množstvo a kvalitu vody na špecifický účel.

(4) Monitorovaním stavu vody sa na účely zabezpečenia úplného prehľadu o stave vody získavajú základné údaje a informácie charakterizujúce množstvo a kvalitu vody a faktory, ktoré ich ovplyvňujú. Vykonáva sa podľa časového plánu a priestorového plánu s použitím porovnateľných metód a schválených metód zisťovania, zberu a hodnotenia príslušných údajov. Monitorovaním stavu vody sa získavajú údaje na hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a na zistenie účinnosti vykonaných opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

(5) Na zistenie stavu útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody a na súhrnnú evidenciu sa využívajú aj údaje od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré

a) prevádzkujú informačné systémy a indikačné systémy na sledovanie stavu vody,

b) uskutočňujú hydrogeologické prieskumy, účelové prieskumy a prevádzkujú účelové monitorovacie siete,

c) prevádzkujú vodárenské zdroje, čistiarne odpadovej vody, stavby alebo zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami,

d) odoberajú povrchovú vodu alebo podzemnú vodu pre priemysel alebo pre poľnohospodárstvo a na iné činnosti, ktoré neslúžia na uspokojovanie ich osobných potrieb, napríklad na odbery vody na rekreačné účely, odbery pre kúpaliská a odbery pre aquaparky,

e) využívajú prírodný liečivý zdroj, prírodnú minerálnu vodu a geotermálnu vodu.

(1) Predmetom monitorovania stavu vody sú útvary povrchovej vody a útvary podzemnej vody.

(2) Základné údaje o množstve a kvalite útvarov povrchovej vody sú tieto:

a) prietok alebo objem povrchovej vody,

b) úroveň hladiny povrchovej vody,

c) fyzikálne, chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti povrchovej vody.

(3) Základné údaje o množstve a kvalite útvarov podzemnej vody sú tieto:

a) výdatnosť prameňa podzemnej vody,

b) úroveň hladiny podzemnej vody,

c) tlak na záhlaví vrtu pri artézskej vode,

d) tepelno-energetický potenciál pri geotermálnej vode,

e) prírodné a využiteľné množstvo podzemnej vody,

f) fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti podzemnej vody.

(4) Faktory ovplyvňujúce základné údaje o množstve a kvalite povrchovej vody a podzemnej vody, ktoré sú súčasťou hodnotenia stavu útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody, sú tieto:

a) fyzicko-geografické podmienky povodí,

b) hydromorfologické charakteristiky útvarov povrchovej vody,

c) množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,

d) teplota vzduchu,

e) výpar z vodnej hladiny,

f) kolísanie hladiny v prirodzených stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

g) interakcia povrchovej vody a podzemnej vody,

h) množstvo a kvalita odobratej povrchovej vody a podzemnej vody,

i) množstvo a kvalita odpadovej vody a osobitnej vody vypúšťanej do povrchovej vody a podzemnej vody,

j) kolísanie hladiny v umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

k) zmeny prítokov a odtokov, zadržanie, prevod alebo presmerovanie časti prietoku vody vodného toku,

l) iné vplyvy ľudskej činnosti, ako sú uvedené v písmenách j) a k), ktoré menia hydrologický režim,

m) výpar z pôdy a rastlinstva,

n) hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemnej vody,

o) zaobchádzanie s nebezpečnými látkami,

p) plošné znečistenie.

(1) Programy monitorovania stavu vôd sa vypracovávajú samostatne pre každú oblasť povodia v členení osobitne pre

a) povrchovú vodu,

b) podzemnú vodu,

c) chránené územie.

(2) Programy monitorovania stavu vôd vypracúva ústav v spolupráci s právnickými osobami uvedenými v [§ 2 písm. b), c) a d)] v súlade s plánom manažmentu oblasti povodia najmenej raz za šesť rokov.

(3) Programy monitorovania stavu vôd obsahujú

a) ciele monitorovania,

b) označenie monitorovacieho miesta,

c) rozsah údajov o kvalite a množstve vody a početnosť ich sledovania,

d) spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov monitorovania,

e) určenie subjektov zodpovedných za realizáciu presne stanovených častí programu monitorovania stavu vôd,

f) určenie subjektov zodpovedných za zabezpečenie systému kvality monitorovania stavu vôd.

(1) Monitorovanie stavu povrchovej vody sa člení na monitorovanie

a) základné,

b) prevádzkové,

c) prieskumné,

d) chránených území.

(2) Základné monitorovanie sa vykonáva prostredníctvom základných monitorovacích sietí. Cieľom základného monitorovania je získavanie informácií na

a) overenie hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav povrchovej vody,

b) navrhovanie monitorovacích programov,

c) hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,

d) účely vodnej bilancie.

(3) Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva prostredníctvom účelových sietí. Cieľom prevádzkového monitorovania je

a) zisťovanie stavu tých útvarov povrchovej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia ich environmentálnych cieľov,

b) sledovanie a vyhodnocovanie zmien stavu útvarov povrchovej vody, ktoré vyplynú z realizácie programov opatrení,

c) sledovanie množstva a kvality povrchovej vody a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami podľa [§ 17 ods. 1 písm. d) zákona] a pre vodnú bilanciu,

d) sledovanie množstva a kvality povrchovej vody na zabezpečenie výkonu činností správy vodných tokov.

(4) Prevádzkové monitorovanie možno upraviť aj v priebehu platnosti plánu manažmentu oblasti povodia v miestach, kde sa dôsledok vplyvov ľudskej činnosti posúdil ako nevýznamný, alebo tam, kde sa odstránil jej hlavný vplyv.

(5) Cieľom prieskumného monitorovania je zistenie

a) neznámej príčiny zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí,

b) príčiny, prečo vodný útvar povrchovej vody alebo vodné útvary povrchovej vody nedosahujú environmentálne ciele, keď základné monitorovanie preukáže, že environmentálne ciele určené pre vodný útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu a prevádzkové monitorovanie sa ešte nezačalo,

c) rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia kvality alebo mimoriadneho ohrozenia kvality povrchovej vody.

(6) Monitorovaním chránených území sa monitorujú

a) územia podľa [§ 5 ods. 1 písm. c) zákona] ,

b) útvary povrchovej vody tvoriace chránené oblasti stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody.

(1) Monitorovanie stavu podzemnej vody sa člení na monitorovanie

a) kvantitatívneho stavu podzemnej vody,

b) chemického stavu podzemnej vody, ktoré sa člení na

1. základné monitorovanie,

2. prevádzkové monitorovanie,

c) chránených území.

(2) Cieľom monitorovania kvantitatívneho stavu podzemnej vody je hodnotenie dlhodobých zmien režimu podzemnej vody.

(3) Cieľom základného monitorovania chemického stavu podzemnej vody je

a) hodnotenie dôsledkov významných vplyvov ľudskej činnosti na stav podzemnej vody,

b) navrhovanie monitorovacích programov,

c) hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

(4) Cieľom prevádzkového monitorovania chemického stavu podzemnej vody je určenie

a) chemického stavu útvarov podzemnej vody alebo ich skupín, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov,

b) prítomnosti dlhodobého stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý bol spôsobený vplyvmi ľudskej činnosti.

(5) Monitorovaním chránených území sa monitorujú územia podľa [§ 5 ods. 1 písm. c) štvrtého, piateho] , [siedmeho a ôsmeho bodu zákona] .

(1) Základné monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody,

a) kde je veľkosť prietoku významná pre danú oblasť povodia ako celok, vrátane miest na vodných tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2 500 km 2 ,

b) kde je množstvo vody významné pre danú oblasť povodia ako celok, vrátane jazier a nádrží,

c) kde útvary povrchovej vody presahujú hranice členských štátov Európskej únie, 2)

d) potrebných na odhad zaťaženia znečisťujúcimi látkami prenášanými cez hranice susediacich štátov,

e) potrebných pre vodnú bilanciu.

(2) Základné monitorovanie sa vykonáva v priebehu jedného roka pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán manažmentu oblasti povodia, pokiaľ sa monitorovaním nepreukázalo, že príslušný útvar povrchovej vody dosiahol dobrý ekologický stav; v tých prípadoch sa základné monitorovanie uskutoční raz za obdobie trvania najviac troch plánov manažmentu oblasti povodia.

(3) Základným monitorovaním sa sledujú ukazovatele monitorovania stavu útvarov povrchovej vody najmenej v rozsahu ukazovateľov, ktoré sú uvedené v [prílohe č. 1] .

(4) Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody

a) potrebných pre vodnú bilanciu,

b) pri ktorých existuje riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody podľa [§ 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona] , na základe hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav vody alebo na základe monitorovania,

c) do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa [prílohy č. 1 Zoznamu III zákona] alebo v ktorých boli tieto látky identifikované,

d) ohrozených vplyvmi významných bodových a plošných zdrojov znečistenia tak, aby bolo možné vyhodnotiť ich vplyv a dôsledky,

e) ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotil ich vplyv a dôsledok,

f) určených ako vodné útvary vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

g) určených na závlahy,

h) určených na odbery vody pre pitnú vodu.

(5) Prevádzkovým monitorovaním sa sledujú prietoky, objemy, úroveň hladiny povrchovej vody, fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti povrchovej vody na spracovanie vodnej bilancie, na hodnotenie kvality povrchovej vody podľa účelu použitia vody a vybrané indikatívne parametre prvkov kvality, ktoré sú uvedené v [prílohe č. 1] , a ďalšie ukazovatele, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené.

(6) Na vyhodnotenie dôsledkov, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené, sa monitorujú

a) ukazovatele indikatívne pre prvok alebo prvky biologickej kvality, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú útvary povrchovej vody vystavené,

b) vypúšťané prioritné látky,

c) iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,

d) indikatívne parametre pre hydromorfologický prvok, ktorý je najcitlivejší na identifikovaný vplyv.

(7) Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva na účely

a) zistenia rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia vody,

b) posúdenia mimoriadneho ohrozenia kvality vody.

(8) Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva

a) v miestach, kde nie sú známe príčiny prekročení meraných ukazovateľov alebo mimoriadnych javov,

b) v miestach, kde základné monitorovanie indikuje, že environmentálne ciele určené pre daný útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu, a kde doteraz nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie s cieľom zistiť príčiny, pre ktoré je dosiahnutie environmentálnych cieľov daného útvaru alebo útvarov povrchovej vody ohrozené,

(9) Prieskumným monitorovaním sa sledujú vybrané indikatívne parametre prvkov kvality, ktoré sú uvedené v [prílohe č. 1] , a ďalšie prvky kvality nevyhnutné na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie určených environmentálnych cieľov a na poskytnutie informácie na zistenie a posúdenie príčin, rozsahu a dôsledkov mimoriadnych zmien stavu útvarov povrchovej vody, pre ktoré nie sú známe príčiny akýchkoľvek prekročení meraných ukazovateľov.

(10) Prieskumné monitorovanie možno realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkové monitorovanie, ak sa prevádzkové monitorovanie nezačalo a ak je potrebné prešetriť príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom útvare povrchovej vody.

(11) Monitorovanie vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu z útvarov povrchovej vody ako súčasť monitorovania chránených oblastí sa vykonáva v útvaroch povrchovej vody, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m 3 za deň.

(12) Monitorovanie vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu z útvarov povrchovej vody sa dopĺňa tak, aby sa získali spoľahlivé informácie o plnení požiadaviek určených pre vodárenské zdroje z povrchových zdrojov podľa [§ 7 zákona] a podľa osobitného predpisu. 3) V týchto útvaroch povrchovej vody sa monitorujú aj prioritné látky a ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav útvaru povrchovej vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je obmedzovaná podľa osobitných predpisov. 4)

(13) Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa zaradí do programu prevádzkového monitorovania tam, kde sa tieto útvary povrchovej vody na základe hodnotenia dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti a základného monitorovania označia ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Týmto monitorovaním sa zisťujú údaje, ktoré umožnia hodnotiť veľkosť a dôsledky všetkých relevantných vplyvov na príslušné útvary povrchovej vody, a tam, kde je to nutné, aj na vyhodnotenie zmien stavu týchto útvarov povrchovej vody spôsobených realizáciou programov opatrení podľa [§ 15 zákona] .

(14) Ako súčasť monitorovania chránených území sa vykonáva aj monitorovanie útvarov povrchovej vody, ktoré boli na základe hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a základného monitorovania povrchovej vody identifikované ako ohrozené z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov. Monitorovanie útvarov povrchovej vody sa uskutoční na účely vyhodnotenia veľkosti a dôsledku všetkých relevantných významných vplyvov na útvary povrchovej vody a v prípade potreby aj na vyhodnotenie zmien stavu útvarov povrchovej vody vyplývajúcich z plánov manažmentu oblasti povodí.

(1) Cieľom monitorovania stavu podzemnej vody je

a) vyhodnotenie kvantitatívneho stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody vrátane vyhodnotenia prírodných a využiteľných množstiev podzemnej vody,

b) vyhodnotenie vplyvu odberov podzemnej vody na výdatnosti prameňov, zmeny hladiny podzemnej vody a na zmeny prúdenia podzemnej vody,

c) vyhodnotenie chemického stavu podzemnej vody v povodí vrátane klasifikácie útvarov podzemnej vody podľa požiadaviek na dosiahnutie ich dobrého chemického stavu,

d) zistenie prítomnosti dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok a identifikácia obratu týchto trendov.

(2) Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva v dostatočnom počte reprezentatívnych monitorovacích miest na meranie hladiny podzemnej vody, výdatnosti prameňov a teploty podzemnej vody v každom útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody pri zohľadnení krátkodobej a dlhodobej premenlivosti dopĺňania útvarov podzemnej vody a spôsobu využívania podzemnej vody.

(3) Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva na účely

a) hodnotenia dlhodobých zmien prírodných podmienok,

b) spracovania vodnej bilancie útvarov podzemnej vody a vyhodnotenia vplyvu odberov a vypúšťaní na výdatnosti prameňov, na hladinu podzemnej vody a na využiteľné množstvá podzemnej vody,

c) vypracovania návrhu monitorovacích programov.

(4) Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva v útvaroch podzemnej vody

a) identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia určených environmentálnych cieľov,

b) ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu susediaceho štátu, pričom je potrebné zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov na odhadnutie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

(5) Základné monitorovanie podzemnej vody, ktoré je súčasťou monitorovania chemického stavu podzemnej vody, sa vykonáva na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov a dôsledkov v oblastiach povodí v trvaní najmenej jedného roka počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán manažmentu oblasti povodia. V útvaroch podzemnej vody, v ktorých sa predchádzajúcimi monitorovacími prácami preukázal dobrý chemický stav a ktoré súčasne nie sú vystavené vplyvom, ktoré by mohli zmeniť ich chemický stav na nevyhovujúci, sa základné monitorovanie podzemnej vody vykonáva v trvaní najmenej jedného roka počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce plány manažmentu oblasti povodia.

(6) Základné monitorovanie podzemnej vody sa vykonáva na účely doplnenia a overenia výsledkov hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a získania informácií na hodnotenie dlhodobých trendov vyplývajúcich zo zmien prírodných podmienok a z ľudskej činnosti v dostatočnom počte monitorovacích miest v útvaroch podzemnej vody

a) identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b) poskytujúcich viac ako 100 m 3 vody za deň,

c) presahujúcich hranice štátu,

d) v prípade, že základné monitorovanie sa v nich nevykonávalo počas predchádzajúceho obdobia, na ktoré sa vzťahovali dva po sebe nasledujúce plány manažmentu oblasti povodia.

(7) Základným monitorovaním podzemnej vody sa sleduje

a) obsah kyslíka, pH, vodivosť, dusičnany a amónne ióny vo všetkých vybraných útvaroch podzemnej vody podľa odseku 6,

b) ukazovatele uvedené v písmene a) a ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, v útvaroch podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

c) ukazovatele uvedené v písmene b) a ukazovatele závislé od prúdenia podzemnej vody, ktoré sú relevantné pre všetky spôsoby využívania podzemnej vody, v útvaroch podzemnej vody presahujúcich hranice štátu.

(8) Prevádzkové monitorovanie podzemnej vody sa vykonáva vo všetkých útvaroch alebo v skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré sú na základe ich charakterizácie, vyhodnotenia vplyvov a výsledkov základného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia určených environmentálnych cieľov. Výber monitorovacích miest odráža aj zabezpečenie reprezentatívnosti získaných monitorovaných údajov pre celý útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody.

(9) Prevádzkové monitorovanie podzemnej vody sa vykonáva v obdobiach medzi programami základného monitorovania podzemnej vody na účel

a) klasifikácie chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody uvedených v odseku 8,

b) stanovenia prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky vyvolaného vplyvmi ľudskej činnosti.

(10) Prevádzkovým monitorovaním podzemnej vody sa sledujú ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené.

(1) Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie stavu povrchovej vody je súčasťou schváleného programu monitorovania vody. Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti minimálne v rozsahu, ktorý je uvedený v [prílohe č. 2] . Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(2) Frekvencia základného monitorovania a prevádzkového monitorovania zohľadňuje premenlivosť ukazovateľov, ktorá vyplýva z prírodných podmienok a z vplyvu ľudskej činnosti. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa zachytili zmeny v príslušnom útvare povrchovej vody spôsobené ľudskou činnosťou.

(3) Na dosiahnutie cieľa podľa [§ 8 ods. 2] možno vykonať aj doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych období toho istého roka.

(4) Monitorovanie miest odberu na úpravu pitnej vody z útvarov povrchovej vody sa vykonáva pri odbere pre

a) menej ako 10 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 4-krát ročne,

b) 10 000 - 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 8-krát ročne,

c) viac ako 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 12-krát ročne.

(5) Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa vykonáva dovtedy, kým voda týchto útvarov nevyhovuje požiadavkám na ich kvalitu podľa osobitného predpisu 2) a ak sa nesplnia environmentálne ciele.

(1) Frekvencia monitorovania parametrov na hodnotenie stavu podzemnej vody je súčasťou schváleného programu monitorovania vody. Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(2) Sledovanie ukazovateľov monitorovania kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva najmenej raz za týždeň.

(3) Frekvencia monitorovania útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov musí zabezpečiť dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie dôsledkov nakladania s vodami na režim podzemnej vody.

(4) Frekvencia monitorovania útvarov podzemnej vody, ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu štátu, musí zabezpečiť dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu štátu.

(5) Monitorovacia sieť na monitorovanie chemického stavu podzemnej vody sa navrhuje tak, aby výsledky monitorovania poskytovali prehľad o chemickom stave podzemnej vody v každej oblasti povodia a zároveň odhalili dlhodobé vzostupné trendy koncentrácií znečisťujúcich látok podmienené ľudskou činnosťou.

(6) Pre základné monitorovanie ako súčasti monitorovania chemického stavu podzemnej vody je frekvencia monitorovania ukazovateľov podľa [§ 9 ods. 5 a 6] taká, aby sa získali dostatočné informácie na spoľahlivé vyhodnotenie stavu príslušného ukazovateľa na splnenie cieľov základného monitorovania podľa [§ 7 ods. 3]

(7) Prevádzkové monitorovanie ako súčasť monitorovania chemického stavu podzemnej vody sa uskutočňuje v období medzi základnými monitorovaniami podľa odseku 5, s frekvenciou dostatočnou na splnenie cieľov prevádzkového monitorovania podľa [§ 7 ods. 4] najmenej raz za rok.

(8) Výsledky základného monitorovania a prevádzkového monitorovania podzemnej vody sa použijú aj na identifikáciu dlhodobých trendov koncentrácií znečisťujúcich látok a na identifikáciu ich zmien.

(1) Určením útvaru povrchovej vody je vymedzenie samostatnej a významnej časti povrchovej vody. Postup a kritériá na vymedzovanie útvarov povrchovej vody sú uvedené v [prílohe č. 3] .

(2) Útvary povrchovej vody sa na základe zhodnotenia ich stavu členia na

a) prirodzené útvary povrchovej vody,

b) umelé vodné útvary,

c) výrazne zmenené vodné útvary.

(3) Členenie umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov sa vykonáva podľa popisných charakteristík prirodzeného útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac približuje výrazne zmenenému vodnému útvaru alebo umelému vodnému útvaru.

(4) Postup overovania a vymedzovania výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedený v [prílohe č. 4] .

(5) Útvary povrchovej vody sa určia ako umelý vodný útvar alebo výrazne zmenený vodný útvar a ekologický potenciál sa pre ne určuje, ak zmeny hydromorfologických charakteristík tohto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na

a) životné prostredie v širšom okolí,

b) plavbu vrátane prístavných zariadení alebo rekreáciu,

c) splnenie účelov, na ktoré je voda akumulovaná, napríklad zásobovanie pitnou vodou,

d) výrobu energie, zavlažovanie,

e) úpravu vodných pomerov,

f) protipovodňovú ochranu,

g) odvodňovanie pôdy,

h) iné činnosti rovnako dôležité pre trvalo udržateľné rozvojové aktivity.

(6) Geografická poloha typov útvarov povrchovej vody sa zobrazuje v mapách vo formáte geografického informačného systému.

(1) Určením útvaru podzemnej vody je vymedzenie objemu podzemnej vody v hydrogeologickom kolektore, ktorý umožní jeho ohraničenie a popis stavu v porovnaní s environmentálnymi cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť. Zhodnotenie vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody a určenie rizika nesplnenia environmentálnych cieľov sa vykonáva na základe analýzy ich stavu.

(2) Ak ide o útvary podzemnej vody, ktoré sa identifikujú ako rizikové, vykonáva sa ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam príslušného rizika a určia sa opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Obsahuje aj analýzy stavu útvarov podzemnej vody a príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti, ktorá spôsobuje začlenenie útvaru podzemnej vody medzi rizikové.

(3) Kritériá na vymedzovanie a charakterizáciu útvarov podzemnej vody sú uvedené v [prílohe č. 5] .

Hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody je určenie stavu alebo potenciálu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody na základe hodnotenia množstva a kvality vody vo vzťahu k využívaniu vody a ich krátkodobých, sezónnych a dlhodobých zmien, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou a vplyvom prírodných podmienok, s využitím monitorovaných, zhromažďovaných a spracovaných informácií, základných údajov a faktorov uvedených v [§ 4 ods. 2 až 4] .

(1) Stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí samostatne pre každú kategóriu útvarov povrchovej vody.

(2) Ekologický stav riek sa hodnotí

a) biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie a početnosť vodnej flóry, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b) hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika toku vody, interakcia s útvarmi povrchovej vody a útvarmi podzemnej vody, priechodnosť riek a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúra a substrát koryta rieky a štruktúra príbrežného pásma,

c) chemickými a fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita, nutrienty a špecifické znečisťujúce látky, pre ktoré sú ustanovené národné kvalitatívne ciele podľa osobitného predpisu. 3)

(3) Ekologický stav jazier sa hodnotí

a) biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu, zloženie a početnosť inej vodnej flóry, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b) hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika toku vody, interakcia s útvarmi povrchovej vody a útvarmi podzemnej vody, čas zdržania a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky jazera, množstvo, štruktúra a substrát dna jazera a štruktúra brehu jazera,

c) chemickými a fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä priehľadnosť vody, teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita, nutrienty a špecifické znečisťujúce látky, pre ktoré sú ustanovené národné kvalitatívne ciele podľa osobitného predpisu. 3)

(4) Na základe zisteného ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa vykonáva klasifikácia ich ekologického stavu podľa [prílohy č. 6] . Ekologický stav útvarov povrchovej vody sa člení na

a) veľmi dobrý ekologický stav,

b) dobrý ekologický stav,

c) priemerný ekologický stav,

d) zlý ekologický stav,

e) veľmi zlý ekologický stav.

(5) Na účely klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa výsledky merania biologických prvkov kvality vyjadrujú ako pomery ekologickej kvality. Pomer ekologickej kvality je vzťah medzi hodnotami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a hodnotami týchto ukazovateľov v referenčných podmienkach platných pre danú kategóriu a príslušný typ útvaru povrchovej vody. Referenčné podmienky pritom predstavujú biologické spoločenstvo, ktoré sa očakáva tam, kde nie je žiadne alebo len veľmi malé narušenie ľudskou činnosťou. Základné princípy určovania referenčných podmienok sú uvedené v [prílohe č. 7] .

(6) Členenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa odseku 4 určujú hraničné číselné hodnoty medzikalibračným porovnaním medzi

a) veľmi dobrým stavom a dobrým stavom,

b) dobrým stavom a priemerným stavom.

(7) Členenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa odseku 4 určujú hraničné číselné hodnoty medzi

a) priemerným stavom a zlým stavom,

b) zlým stavom a veľmi zlým stavom.

(8) Pomer ekologickej kvality podľa odseku 5 sa vyjadruje číselnou hodnotou od 0 do 1. Veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke hodnote 1 a zlý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke 0.

(9) Ak nemožno určiť typovo špecifické referenčné podmienky pre niektorý prvok kvality konkrétneho typu útvaru povrchovej vody podľa odsekov 2 a 3 z dôvodu vysokej miery prirodzenej premenlivosti prvku kvality, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, možno tento prvok kvality vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody. Dôvody vylúčenia sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(10) Chemický stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí na základe posúdenia súladu zistených koncentrácií špecifických znečisťujúcich látok s kvalitatívnymi cieľmi určenými pre tieto látky právnymi aktmi Európskej únie.

(1) Ak sa útvar povrchovej vody stanoví ako výrazne zmenený vodný útvar alebo ako umelý vodný útvar, jeho dobrý ekologický stav určuje dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.

(2) Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sa hodnotí hydromorfologickými prvkami kvality vody, biologickými prvkami kvality a fyzikálno-chemickými prvkami kvality vody riek alebo jazier, ktoré sú uvedené v [§ 15] , podľa toho, s ktorou z týchto kategórií útvarov povrchovej vody je výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar najviac zhodný.

(3) Prvky kvality, ktoré patria do najporovnateľnejšej kategórie povrchovej vody, sa označujú ako relevantné prvky kvality.

(4) Na základe zisteného ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa vykonáva klasifikácia ich ekologického potenciálu. Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa člení na

a) maximálny ekologický potenciál,

b) dobrý ekologický potenciál,

c) priemerný ekologický potenciál,

d) zlý ekologický potenciál,

e) veľmi zlý potenciál.

(5) Maximálny ekologický potenciál je stav, keď hodnoty relevantných prvkov biologickej kvality zodpovedajú porovnateľnému typu útvaru povrchovej vody, ktorý je daný fyzikálnymi podmienkami vyplývajúcimi z umelých alebo výrazne zmenených charakteristík vodného útvaru. Hodnoty maximálneho ekologického potenciálu sa preverujú minimálne každých šesť rokov.

(6) Dobrý ekologický potenciál je stav, kde sú menšie zmeny hodnôt prvkov relevantnej biologickej kvality v porovnaní s hodnotami maximálneho ekologického potenciálu.

(7) Kritériá klasifikácie ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sú uvedené v [prílohe č. 8] .

(1) Stav útvaru podzemnej vody je určený jeho kvantitatívnym stavom a chemickým stavom.

(2) Hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody je posúdenie dlhodobého využívania zdrojov podzemnej vody k určeným využiteľným množstvám podzemnej vody 5) v útvare podzemnej vody alebo jeho časti.

(3) Za hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa považuje i hodnotenie dlhodobých zmien výdatnosti prameňov a úrovne hladiny podzemnej vody alebo hodnotenie využívania zdroja podzemnej vody v nadväznosti na odporúčané odberné množstvá a odporúčané zníženia hladiny podzemnej vody tohto zdroja získané na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu alebo účelového prieskumu.

(4) Na základe zisteného kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Kvantitatívny stav útvarov podzemnej vody sa člení na

a) dobrý kvantitatívny stav,

b) nevyhovujúci kvantitatívny stav.

(5) Dobrý kvantitatívny stav je stav, keď sú splnené všetky tieto požiadavky:

a) využiteľné množstvá podzemnej vody a využiteľné kapacity zdrojov podzemnej vody v útvare podzemnej vody nie sú prevýšené dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom podzemnej vody a keď nedochádza k dlhodobým poklesom hladín podzemnej vody v miestach odberov podzemnej vody,

b) v útvaroch podzemnej vody alebo v ich častiach nedochádza k poklesom hladín podzemnej vody alebo k výdatnosti prameňov vplyvom odberov podzemnej vody pod prípustné hodnoty schválené na využívanie týchto vodných zdrojov,

c) úroveň hladiny podzemnej vody nepodlieha takým zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou, ktoré by mali za následok nedosiahnutie environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, zhoršenie stavu podzemnej vody alebo poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,

d) zmeny úrovne hladiny podzemnej vody a z nich vyplývajúce zmeny smeru prúdenia podzemnej vody sa vyskytujú len dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti za predpokladu, že nespôsobujú trvalý a jasne identifikovateľný trend poklesu úrovne hladiny podzemnej vody presahujúcej túto skôr ohraničenú oblasť,

e) zmeny smeru prúdenia podzemnej vody spôsobené vplyvom ľudskej činnosti nespôsobujú jasne identifikovateľný prienik znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zmenu kvality podzemnej vody v porovnaní s jej kvalitou pred vplyvom ľudskej činnosti.

(6) Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa posudzuje

a) koncentrácia znečisťujúcich látok,

b) vodivosť (celková mineralizácia).

(7) Na základe zisteného chemického stavu podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Chemický stav podzemnej vody sa člení na

a) dobrý chemický stav,

b) nevyhovujúci chemický stav.

(8) Dobrý chemický stav je stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody spĺňa tieto podmienky:

a) koncentrácie znečisťujúcich látok

1. nevykazujú žiadne vplyvy prieniku znečisťujúcich látok do podzemnej vody,

2. nevedú k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, k významnému zhoršeniu ekologickej alebo chemickej kvality takýchto útvarov a k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov priamo závislých od útvaru podzemnej vody,

b) zmeny dlhodobých hodnôt celkovej mineralizácie podzemnej vody nenaznačujú prienik znečisťujúcich látok do útvarov podzemnej vody.

(1) Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody, ktorá je uvedená v [prílohe č. 9] , sa člení na prezentáciu

a) ekologického stavu,

b) ekologického potenciálu,

c) chemického stavu.

(2) Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody sa člení na prezentáciu

a) kvantitatívneho stavu,

b) chemického stavu.

(3) Ekologický stav útvaru povrchovej vody bude pre kategórie povrchovej vody predstavovať nepriaznivejšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných prvkov kvality. Pre každú oblasť povodia sa vypracúva mapa hodnotenia ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa [prílohy č. 9 tabuľky č. 1] .

(4) Ekologický potenciál útvaru povrchovej vody v prípade výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov bude predstavovať nižšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných kvalitatívnych prvkov. Pre každú oblasť povodia sa vypracúva mapa hodnotenia ekologického potenciálu útvarov povrchovej vody zatriedená podľa [prílohy č. 9 tabuľky č. 2] .

(5) Vodné útvary povrchovej vody, kde sa dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál nedosiahol z dôvodu nesplnenia jednej environmentálnej normy alebo viacerých environmentálnych noriem kvality, ktoré boli stanovené pre tento útvar povrchovej vody vo vzťahu k znečisťujúcim látkam, sa v mapách označia čiernymi bodmi.

(6) Na základe hodnotenia chemického stavu útvarov povrchovej vody podľa [§ 15 ods. 10] sa pre každú oblasť povodia vypracuje mapa podľa [prílohy č. 9 tabuľky č. 3] .

(7) Na základe výsledkov hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemnej vody podľa [§ 17 ods. 2 až 5] sa spracujú mapy vyhodnotenia kvantitatívneho stavu príslušného útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Dobrý kvantitatívny stav sa vyznačí zelenou farbou a nevyhovujúci kvantitatívny stav sa vyznačí červenou farbou.

(8) Na základe výsledkov hodnotenia chemického stavu podzemnej vody podľa [§ 17 ods. 6 až 8] sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia ako celok. Dobrý chemický stav sa vyznačí na mapách zelenou farbou a nevyhovujúci chemický stav sa vyznačí červenou farbou.

(9) V útvaroch podzemnej vody sa miesta, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky, vyznačia na mape hodnotenia chemického stavu podzemnej vody čiernymi bodmi. Zmena tohto trendu sa na mape v zistenom mieste vyznačí modrým bodom.

(10) Súčasťou plánov manažmentu oblasti povodia sú mapy hodnotenia kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemnej vody územne príslušných k daným oblastiam povodia.

(1) Oznámenia o začatí odberu vody a využívaní vody podľa [§ 6 ods. 5 zákona] sa zasielajú ústavu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy na ústavom predpísanom tlačive (ďalej len „predpísané tlačivo“). Predpísané tlačivo ústav uverejní na svojej internetovej stránke.

(2) Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody sa oznamujú ústavu v členení na kalendárne mesiace raz ročne do 15. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive. Súčasťou oznamovaných údajov sú údaje aj o kvalite povrchovej vody a podzemnej vody, ak sú k dispozícii. Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody sa získavajú určenými meradlami. 6)

(3) Okrem údajov podľa odseku 2 sa súčasne oznamuje aj

a) údaj o výdatnosti prameňa pri odberoch podzemnej vody z prameňov,

b) hladina podzemnej vody v čase čerpania pri odbere podzemnej vody čerpaním,

c) tlak na záhlaví odberného objektu pri artézskych vrtoch,

d) údaj o teplote vody pri geotermálnej vode a osobitnej vode.

(4) Sledované údaje o kvalite podzemnej vody a osobitnej vody podľa [§ 39 ods. 4 zákona] sa zasielajú ústavu do 30 dní od požiadania a následne do 30 dní po skončení monitorovacieho cyklu.

(5) Na účely vypracúvania vodnej bilancie správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov oznamujú ústavu údaje o odoberaných, odvádzaných, vypúšťaných, zadržiavaných a nadlepšovaných množstvách povrchovej vody v tomto rozsahu:

a) základné údaje o vodných stavbách vrátane parametrov vodnej stavby, zaručeného prietoku, objemových kriviek, čiary zatopených plôch a ďalších informácií a údaje o vodnej stavbe oznamujú po vzájomnej dohode medzi správcom vodohospodársky významných vodných tokov a ústavom do 30 dní po ich uvedení do prevádzky; zmeny uvedených údajov do 30 dní po ich zistení,

b) údaje z denného merania výšky hladiny, objemu vody vo vodných nádržiach, ktoré spravujú, a o meraní množstva prítoku, odberu, odtoku a výparu z nich, ak sa merajú, za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

c) údaje z denného merania množstva prečerpávanej povrchovej vody alebo odvádzanej povrchovej vody do derivačných kanálov a množstva vypúšťanej povrchovej vody z derivačných kanálov pri vodných elektrárňach za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

d) údaje z denného merania množstva prevádzanej vody rozdeľovacími objektmi na vodnom toku do iného vodného toku alebo kanála, ak sa merajú, napríklad do závlahového kanála alebo náhonu, za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

e) údaje z denného merania množstva vypúšťanej vody z vodných nádrží určených na plavbu za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(6) Údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 15. februára nasledujúceho roka vo vzájomne dohodnutej forme a štruktúre.

(1) Ten, kto oznamuje údaje o zistených zdrojoch podzemnej vody a o odlišných množstvách ich výskytu podľa [§ 6 ods. 7 zákona] , oznamuje tieto údaje ústavu do 30 dní od vzniku oznamovacej povinnosti.

(2) Pri zistení zdroja podzemnej vody sa v oznámení uvedie

a) meno, priezvisko a adresa fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorej oznamovacia povinnosť vznikla,

b) presná lokalizácia výskytu zdroja podzemnej vody (obec, okres, kraj) spolu s prehľadnou situáciou v mierke 1 : 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,

c) dátum zistenia zdroja podzemnej vody a okolnosť, pri ktorej bol zdroj podzemnej vody zistený,

d) druh zdroja podzemnej vody (prameň, vrt),

e) údaje o množstve, teplote, stave hladiny podzemnej vody a o kvalite zisteného zdroja podzemnej vody, ak sú známe.

(3) Záverečné správy zasielajú riešitelia geologickej úlohy ústavu do 30 dní od jej vyhotovenia.

(4) Ten, kto má oznamovaciu povinnosť a zistí pri odbere podzemnej vody odlišné množstvo jej výskytu ako predpokladal prieskum alebo projekt podľa [§ 6 ods. 7 zákona] , oznámi ústavu do 30 dní tieto údaje:

a) meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorá odlišné množstvo výskytu podzemnej vody zistila,

b) presnú lokalizáciu miesta odberu podzemnej vody (obec, okres, kraj) spolu s prehľadnou situáciou v mierke 1 : 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 : 50 000,

c) pôvodné množstvo výskytu podzemnej vody a informácie o tomto údaji,

d) dátum zistenia výskytu odlišného množstva podzemnej vody,

e) zistené odlišné množstvo výskytu podzemnej vody,

f) kópiu právoplatného povolenia na odber podzemnej vody, ak bolo vydané.

(1) Oznámenia o začatí vypúšťania odpadovej vody a osobitnej vody podľa [§ 6 ods. 6 zákona] sa zasielajú ústavu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy na predpísanom tlačive.

(2) Údaje o množstvách vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody v členení na kalendárne mesiace a jednotlivé výusty vrátane výsledkov analýz produkovaného a vypúšťaného znečistenia sa oznamujú ústavu raz ročne do 15. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive.

(3) Inšpekcia a správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytujú ústavu údaje o výsledkoch

a) z kontrolných rozborov vzoriek vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok do 31. marca nasledujúceho roka,

b) sledovania vplyvu vypúšťanej odpadovej vody alebo osobitnej vody na recipient do 30. júna nasledujúceho roka.

(4) Údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok získané v rámci oznamovacej povinnosti poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 28. februára nasledujúceho roka pre zdroje znečistenia podliehajúce plateniu poplatkov podľa osobitného predpisu 7) a do 31. marca pre ostatné zdroje znečistenia.

(1) Pre potreby vedenia súhrnnej evidencie o vodách môže ústav žiadať od poskytovateľa oznamovaných údajov podľa [§ 19 až 21] doplňujúce a upresňujúce informácie.

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytne ústavu údaje o odberoch vody a vypúšťaniach odpadovej vody, na ktorých základe bolo vykonané spoplatnenie do 30. apríla.

(1) Evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody podľa [§ 29 ods. 2 písm. a) zákona] obsahuje

a) evidenciu útvarov povrchovej vody,

b) evidenciu hydrogeografie vodných tokov a ich povodí, napríklad rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráže vodných tokov, hydrografických čísel vodných tokov,

c) evidenciu útvarov podzemnej vody,

d) zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov.

(2) Evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou podľa [§ 29 ods. 2 písm. b) zákona] obsahuje evidenciu

a) zoznamu, lokalizácie a účelu monitorovacích sietí,

b) množstva a kvality vody v monitorovacích sieťach,

c) bilančných profilov povrchovej vody pre potreby vodnej bilancie,

d) odberov povrchovej vody a podzemnej vody a ich odberateľov podľa [§ 6 ods. 5 zákona] ,

e) subjektov, ktoré vypúšťajú odpadovú vodu a osobitnú vodu do povrchovej vody podľa [§ 6 ods. 6 zákona] ,

f) množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody podľa [§ 6 ods. 6 zákona] ,

g) zdrojov podzemnej vody, geotermálnej vody a osobitnej vody, ich množstiev a kvality, odberateľov a odberov podzemnej vody podľa [§ 6 ods. 5] a [7 zákona] .

h) informácií poskytovaných orgánom štátnej vodnej správy o zaobchádzaní s obzvlášť škodlivými látkami podľa [§ 39 ods. 8 zákona] ,

i) prírodných liečivých zdrojov minerálnej stolovej vody s prirodzeným prielivom, ich výdatnosť (množstiev prielivu).

j) množstva a kvality vody v nádržiach a ich zmien, množstva prítokov a vypúšťania vody do vodných nádrží a množstva odtokov a odberov z vodných nádrží,

k) výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a ich vplyvu na recipient.

(3) Evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy podľa [§ 29 ods. 2 písm. c) zákona] obsahuje evidenciu

a) povolení na osobitné užívanie vôd, povolení na vodné stavby a súhlasov,

b) iných rozhodnutí podľa [§ 23 ods. 1 písm. b) a c)] , [§ 32] , [38] , [§ 39 ods. 4, 5] a [9] , [§ 42 ods. 2] , [§ 43 ods. 7] , [§ 45 ods. 1] a [3] , [§ 49 ods. 3] , [§ 50 ods. 3] a [5] , [§ 52 ods. 2] , [§ 55 ods. 2 a 3] , [§ 57 ods. 1] a [4] , [§ 62 ods. 6] , [§ 66 ods. 5 a 6] , [§ 74 ods. 1 až 3] , [§ 77 ods. 3] a [§ 80 ods. 7 zákona] ,

c) zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie.

(4) Evidencia chránených území a ostatných území podľa [§ 29 ods. 2 písm. d) zákona] obsahuje evidenciu

a) útvarov povrchovej vody určených na odber pre pitnú vodu,

b) vôd vhodných na kúpanie,

c) povrchovej vody určenej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

d) chránených vodohospodárskych oblastí,

e) ochranných pásiem vodárenských zdrojov,

f) citlivých oblastí,

g) zraniteľných oblastí,

h) chránených území a ich ochranných pásiem podľa predpisov o ochrane prírody a krajiny,

i) inundačných území.

(5) O rozhodnutiach podľa odseku 3 písm. a) a b) sa vedie evidenčný list samostatne pre každé povolenie, súhlas a opatrenie uložené rozhodnutím. Evidenčné listy sa zaznamenávajú cez internet do centrálnej databázy „Súhrnná evidencia o vodách“, ktorú spravuje ústav.

(1) Ústav vedie evidenciu

a) útvarov povrchovej vody a podzemnej vody,

b) množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch podľa [§ 23 ods. 2 písm. a) až h)] .

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov vedie evidenciu množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch podľa [§ 23 ods. 2 písm. a)] a [j)] .

(3) Orgán štátnej vodnej správy okrem inšpekcie vedie evidenciu

a) právoplatných povolení a súhlasov podľa [§ 23 ods. 3 písm. a)] ,

b) iných rozhodnutí podľa [§ 23 ods. 3 písm. b)] okrem [§ 62 ods. 6 zákona] ,

c) právnických osôb a fyzických osôb.

(4) Inšpekcia vedie evidenciu

a) výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a ich vplyvu na recipient,

b) rozhodnutí vydaných podľa [§ 39 ods. 3 písm. a)] , [§ 41 ods. 9] a [§ 74 ods. 3 zákona] .

(1) Súhrnná evidencia o vodách, ktorú vedie ústav podľa [§ 29 ods. 3 zákona] , obsahuje vybrané údaje a informácie z evidencie o vodách v tomto členení:

a) evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody, ktorá obsahuje

1. informácie a údaje o vodných útvaroch povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania,

2. hydrogeografiu vodných tokov a ich povodí vrátane rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráží vodných tokov, hydrografických čísel vodných tokov,

3. zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov,

b) evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou, ktorá obsahuje

1. informácie o monitorovacích sieťach,

2. informácie o bilančných profiloch povrchovej vody,

3. údaje o množstve a kvalite vody vo vodných útvaroch určených na rôzne spôsoby používania,

4. údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody podľa [§ 6 ods. 5 zákona] ,

5. miesta výskytu podzemnej vody a informácie o ich množstvách podľa [§ 6 ods. 7 zákona] ,

6. miesta umelého zvyšovania množstva podzemnej vody podľa [§ 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu zákona] ,

7. údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody podľa [§ 6 ods. 6 zákona] ,

8. údaje o bodových zdrojoch znečistenia,

9. umiestnenie vodných stavieb na odber, odvádzanie, presmerovanie, vypúšťanie, akumulovanie a zlepšovanie množstiev povrchovej vody a vybrané informácie o týchto stavbách,

10. informácie o technických parametroch stavieb a zariadení slúžiacich na odbery podzemnej vody,

c) evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy.

(2) Súčasťou súhrnnej evidencie je evidencia chránených území podľa [§ 23 ods. 4] .

(1) Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vody v bilančných jednotkách na základe porovnania množstiev vody vstupujúcich do bilančných jednotiek zrážkami alebo prítokom vody a sumáru množstiev vody vystupujúcich z bilančnej jednotky výparom alebo odtokom vody. Bilančnými jednotkami sú povodie, čiastkové povodie, hydrogeologický rajón alebo vodný útvar. Hydrologickú bilanciu vypracúva ústav na základe výsledkov programov monitorovania stavu vody a údajov súhrnnej evidencie podľa schválených metodík.

(2) Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na vodu s využiteľným množstvom vody a jej kvalitou. Požiadavky na vodu sú požiadavky na odbery povrchovej vody, podzemnej vody a vypúšťanie odpadovej vody a osobitnej vody. Vypracúva sa na vopred definovaný účel podľa schváleného časového plánu s použitím schválených postupov získavania údajov, metodík spracovania a foriem výstupov. Za obdobie uplynulého roka ju vypracúva ústav a pre výhľadové časové horizonty v nadväznosti na vodné plánovanie ju vypracúva Výskumný ústav vodného hospodárstva.

(3) Vodohospodársku bilanciu tvoria tieto dokumenty:

a) vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za obdobie uplynulého roka,

b) vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za obdobie uplynulého roka,

c) správa o vodohospodárskej bilancii vody za obdobie uplynulého roka,

d) správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov.

(4) Vodohospodárskou bilanciou množstva a kvality povrchovej vody sa

a) za obdobie uplynulého roka hodnotí množstvo povrchovej vody, jej využiteľnosť, uskutočnené používanie vody podľa odseku 2 a hodnotí sa jej kvalita v porovnaní s kritériami na kvalitu vody a zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami,

b) pre výhľadové časové horizonty v nadväznosti na vodné plánovanie porovnávajú výhľadové zdroje vody s výhľadovými požiadavkami na zabezpečenie dodávky vody a čistenie odpadovej vody pri nezhoršení súčasného stavu vody.

(5) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia v sieti bilančných profilov vybraných so zreteľom na dosahované stupne bilančnej napätosti, rozhodujúce znečistenie a dostupnosť hydrologických podkladov a údajov o kvalite povrchovej vody.

(6) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za obdobie uplynulého roka obsahuje

a) hodnotenie množstva povrchovej vody bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, ako aj s ich zohľadnením,

b) hodnotenie množstiev odobratej povrchovej vody na určité druhy použitia a nahlásených podľa [§ 6 ods. 5 zákona] a ich porovnanie s povolenými množstvami,

c) hodnotenie vypúšťania odpadovej vody nahlásenej podľa [§ 6 ods. 6 zákona] a jej porovnanie s povolenými množstvami,

d) overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchovej vody,

e) hodnotenie zmien kvality povrchovej vody a zhodnotenie miery čistenia odpadovej vody.

(7) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za obdobie uplynulého roka obsahuje

a) hodnotenie využiteľného množstva podzemnej vody,

b) hodnotenie uskutočnených odberov podzemnej vody nahlásených podľa [§ 6 ods. 5 zákona] ,

c) porovnanie nahlásených množstiev odobratej podzemnej vody podľa [§ 6 ods. 5 zákona] s povoleným množstvom a určeným množstvom podzemnej vody podľa písmena a),

d) kvalitatívne hodnotenie podzemnej vody za uplynulý rok a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.

(8) Správa o vodohospodárskej bilancii vody za obdobie uplynulého roka obsahuje

a) ročnú súhrnnú informáciu o množstve a kvalite vody a o nakladaní s vodami,

b) trendy vývoja charakteristík množstva a kvality vody, ich odberov, vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody a ich kvalitatívne ukazovatele,

c) prípady zhoršenia kvalitatívnych ukazovateľov povrchovej vody a podzemnej vody a ich pravdepodobné príčiny.

(9) Správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov v nadväznosti na vodné plánovanie obsahuje

a) zhodnotenie výhľadových množstiev odobratej vody, výhľadových množstiev vypúšťanej odpadovej vody a výhľadových množstiev osobitnej vody,

b) zhodnotenie stupňa zabezpečenosti výhľadových odberov vôd a očakávanej kvality povrchovej vody,

c) návrh opatrení v oblasti zdrojov vody, výstavby čistiarní odpadových vôd a racionálneho využívania vody pre vodné plány.

(10) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia. Podkladom na jej spracovanie a jej súčasťou je bilancia množstva a kvality podzemnej vody v hydrogeologických rajónoch, čiastkových rajónoch a subrajónoch s nadväznosťou na bilančné profily povrchovej vody a čiastkové povodia v súlade s metodikou, ktorá zohľadňuje systém bilancovania povrchovej vody. Súčasťou hodnotenia využiteľných množstiev podzemnej vody je aj hodnotenie kvality podzemnej vody za uplynulý rok v porovnaní s kritériami na kvalitu podzemnej vody.

(11) Pri spracovaní vodohospodárskej bilancie množstva a kvality podzemnej vody sa vychádza

a) z výsledkov programov monitorovania stavu vody,

b) z výsledkov hodnotenia stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody,

c) zo súhrnnej evidencie,

d) z výsledkov hydrogeologických výskumov a prieskumov.

(12) Výsledkom bilančných hodnotení podzemnej vody je overenie, či sa dosiahli požadované bilančné stavy, predpokladané ciele hospodárenia s podzemnou vodou a kvality vody.