(1) Pri zisťovaní výskytu povrchových vôd a podzemných vôd sa určujú miesta a podmienky ich výskytu. Pri hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa pozoruje, meria a hodnotí množstvo a kvalita vody vo vodnom útvare a zhromažďujú a spracúvajú sa informácie o faktoroch, ktoré ovplyvňujú stav povrchových vôd a podzemných vôd.

(2) Identifikácia vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd je plošné vymedzenie sústredenia vody na zemskom povrchu alebo pod zemským povrchom spĺňajúce kritériá podľa [§ 2 ods. 1 zákona] . Identifikácia vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd sa vykonáva na základe

a) údajov o množstve a kvalite povrchových vôd a podzemných vôd,

b) faktorov ovplyvňujúcich stav povrchových vôd a podzemných vôd a v prípadoch podľa [§ 4 ods. 3 písm. a) zákona] ,

c) kvalitatívnych cieľov povrchových vôd 1) v prípadoch podľa [§ 4 ods. 3 písm. a) zákona] .

(3) Identifikáciu vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd vykonáva podľa [§ 4 ods. 4 zákona] Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej len „ústav"); pri identifikácii vodných útvarov povrchových vôd spolupracuje so správcom vodohospodársky významných vodných tokov.

(4) Základné údaje o množstve a kvalite pre povrchové vody sú údaje o

a) prietokoch a objemoch povrchových vôd,

b) hladine povrchovej vody,

c) fyzikálnych, chemických a biologických vlastnostiach povrchových vôd.

(5) Základné údaje o množstve a kvalite pre podzemné vody sú údaje o

a) výdatnosti prameňa,

b) úrovni hladiny podzemnej vody,

c) tlaku na zhlaví vrtu pri artézskych vodách,

d) tepelno-energetickom potenciáli pri geotermálnych vodách,

e) prírodných a využiteľných množstvách podzemných vôd,

f) fyzikálnych, chemických a mikrobiologických vlastnostiach podzemných vôd.

(6) Stav povrchových vôd a podzemných vôd významne ovplyvňujú najmä tieto faktory:

a) fyzicko-geografické podmienky povodí,

b) hydromorfologické charakteristiky vodných útvarov povrchových vôd,

c) množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,

d) teplota vzduchu,

e) výpar z vodnej hladiny,

f) výpar z pôdy a rastlinstva,

g) hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemných vôd,

h) interakcia povrchových vôd a podzemných vôd,

i) kolísanie hladiny v prirodzených a umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

j) zmeny prítokov a odtokov, zadržanie, prevod alebo presmerovanie časti prietoku vôd vodného toku,

k) množstvo odobraných povrchových vôd a podzemných vôd,

l) iné antropogénne vplyvy, ako sú uvedené v písmenách i) až k), ktoré menia hydrologický režim,

m) množstvo a kvalita odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd a do podzemných vôd,

n) zaobchádzanie s nebezpečnými látkami podľa [§ 35 ods. 3 zákona] .

(7) Zisťovanie výskytu a hodnotenie množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd sa vykonáva hydrogeologickým prieskumom, 2) účelovým prieskumom, monitoringom vôd a hodnotením jeho výsledkov.

(8) Účelovým prieskumom sú práce spojené s intenzívnym, časovo limitovaným programom sledovania a hodnotenia jedného ukazovateľa alebo viacerých ukazovateľov charakterizujúcich množstvo a kvalitu vôd na špecifický účel.

(9) Monitoring vôd je proces systematického pozorovania, merania a vyhodnocovania základných údajov charakterizujúcich množstvo a kvalitu vôd podľa odsekov 4 a 5 na vopred definovaný účel, podľa časového a priestorového plánu s použitím porovnateľných a schválených metód zisťovania, zberu a hodnotenia príslušných údajov. Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov vykonávajú hodnotenie stavu povrchových vôd na účely výkonu správy vodných tokov prostredníctvom účelových zariadení.

(10) Systematické zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd podľa odsekov 4 a 5 a odseku 6 písm. a) až e) zabezpečuje ústav na základe [§ 4 ods. 4 zákona] prostredníctvom štátnych monitorovacích sietí. Na zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd ústav využíva aj údaje od správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcu drobných vodných tokov a prevádzkovateľov informačných systémov, indikačných systémov na sledovanie kvality vôd, účelových prieskumov a účelových monitorovacích sietí, ako aj údaje od fyzických osôb a právnických osôb prevádzkujúcich vodárenské zdroje, čistiarne odpadových vôd, stavby alebo zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami, a ďalej údaje od fyzických osôb a právnických osôb odoberajúcich povrchovú vodu alebo podzemnú vodu pre priemysel alebo poľnohospodárstvo a fyzických osôb a právnických osôb využívajúcich prírodné liečivé zdroje, prírodné minerálne vody a geotermálne vody.

(11) Sledovanie kvality vôd na závlahy, vôd vhodných pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, vôd pri mimoriadnom zhoršení ich stavu a zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd pre potreby manipulácie na vodných stavbách zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov.

(12) Sledovanie vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd a hodnotenie ich vplyvu na kvalitu povrchových vôd a sledovanie a hodnotenie znečistenia povrchových vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov.

(13) Hodnotenie množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd je určenie charakteristík základných údajov uvedených v odsekoch 4 a 5 a ich krátkodobých, sezónnych a dlhodobých zmien, ktoré vznikajú vplyvom prírodných podmienok a ľudskou činnosťou. Hodnotenie stavu vôd je hodnotenie množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, ktoré môžu negatívne ovplyvniť životné prostredie vo vzťahu k jednotlivým formám užívania vôd.

(14) Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov zisťujú základné údaje množstva a kvality vôd vo vodných nádržiach.

(1) Evidenciu vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd podľa [§ 25 ods. 2 písm. a) zákona] , ktorú vedie ústav, tvorí

a) evidencia hydrogeografie vodných tokov a ich povodí, napríklad rozvodnice, plochy povodí, hydrologické čísla, kilometráž vodných tokov, hydrografické čísla vodných tokov,

b) evidencia bilančných profilov povrchových vôd pre potreby vodnej bilancie,

c) zoznam, lokalizácia a účel štátnej pozorovacej siete vôd,

d) zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov a hydrogeologická charakteristika hydrogeologických rajónov.

(2) Evidenciu množstva a kvality vody vo vodných útvaroch podľa [§ 25 ods. 2 písm. b) zákona] , ktorú vedie ústav, tvorí evidencia

a) množstva a kvality vôd v objektoch štátnej pozorovacej siete,

b) odberateľov a odberov povrchových vôd a podzemných vôd podľa [§ 5 ods. 4 zákona] ,

c) tých, ktorí vypúšťajú odpadovú vodu a osobitnú vodu do povrchových vôd podľa [§ 5 ods. 5 zákona] ,

d) množstva a kvality vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd podľa [§ 5 ods. 5 zákona] ,

e) zdrojov podzemných vôd, geotermálnych vôd a osobitných vôd, ich množstiev a kvality, odberateľov a odberov podzemných vôd podľa [§ 5 ods. 4] a [6 zákona] ,

(3) Evidenciu množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch podľa [§ 25 ods. 2 písm. b) zákona] tvorí aj evidencia

a) množstva a kvality vôd v nádržiach a ich zmien, množstva prítokov a vypúšťania vody do vodných nádrží a množstva odtokov a odberov vody z vodných nádrží, ktorú vedie správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov,

b) výsledkov sledovania množstva a kvality vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient, ktorú vedie Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia").

(4) Evidenciu práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávna evidencia") podľa [§ 25 ods. 2 písm. c) zákona] vedie orgán štátnej vodnej správy a tvorí ju evidencia právoplatných povolení a súhlasov podľa [§ 17] , [19] , [20] , [22 a 23 zákona] a iných rozhodnutí podľa [§ 28] , [§ 51 ods. 3] , [§ 53] , [§ 58 ods. 7] , [§ 70 ods. 2 a 3] a [§ 77 ods. 12 zákona] .

(5) Vodoprávna evidencia pozostáva

a) z evidencie rozhodnutí podľa odseku 4,

b) zo zoznamu právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie,

c) z evidenčných listov,

d) z registra evidenčných listov.

(6) K rozhodnutiam podľa odseku 4 orgán štátnej vodnej správy vedie evidenčný list samostatne pre každé povolenie, súhlas a opatrenie uložené jeho rozhodnutím.

(7) Do evidenčného listu sa zaznamenávajú údaje z právoplatných rozhodnutí a údaje z podkladov, z ktorých sa vychádzalo pri vydávaní rozhodnutí. Vzor evidenčného listu je uvedený v [prílohe č. 1] .

(8) Evidenciu chránených území podľa [§ 25 ods. 2 písm. d) zákona] , ktorú vedie ústav, tvorí evidencia

a) chránených vodohospodárskych oblastí,

b) oblastí kúpania pre verejnosť, vodné útvary určené na závlahy, vody vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

c) citlivých oblastí a zraniteľných oblastí,

d) ochranných pásiem vodárenských zdrojov,

e) inundačných území,

f) chránených území. 3)

(9) Evidenciu, ktorú vedie inšpekcia, tvorí evidencia prípadov mimoriadneho zhoršenia vôd.

(10) Evidenciu, ktorú vedie správca drobných vodných tokov, tvorí evidencia rozhodnutí a vyjadrení orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú drobných vodných tokov. Evidenciu, ktorú vedie správca vodohospodársky významných vodných tokov, tvorí evidencia čiastkového povodia v členení podľa [§ 40 ods. 1 a 2 zákona] a evidencia rozhodnutí a vyjadrení orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú týchto vodných tokov a ich čiastkových povodí.

(11) Súhrnná evidencia, ktorú vedie ústav, obsahuje súbor vybraných údajov a informácie z evidencie uvedenej v odsekoch 1 až 8 v tomto členení:

a) informácie a údaje o množstve a kvalite vôd vo vodných útvaroch,

b) hydrogeografia vodných tokov,

c) informácie o bilančných profiloch povrchových vôd a o štátnych pozorovacích sieťach,

d) miesta výskytu podzemných vôd a informácie o ich množstvách podľa [§ 5 ods. 6 zákona] ,

e) miesta odberov povrchových vôd a podzemných vôd podľa [§ 5 ods. 4 zákona] ,

f) miesta vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd podľa [§ 5 ods. 5 zákona] ,

g) umiestnenie vodných stavieb na odber, odvádzanie, presmerovanie, vypúšťanie, akumulovanie a zlepšovanie množstiev povrchových vôd a vybrané informácie o týchto stavbách,

h) miesta umelého zvyšovania množstva podzemných vôd podľa [§ 17 ods. 1 písm. e) zákona] ,

i) informácie o technických parametroch stavieb a zariadení slúžiacich na odbery podzemných vôd a na zisťovanie ich výskytu podľa [§ 5 ods. 4] a [6 zákona] ,

j) informácie a údaje z evidenčných listov a z evidencie vedenej inšpekciou,

k) informácie a údaje o chránených územiach podľa odseku 8.

(1) Hydrologickú bilanciu, ktorá určuje zmeny množstiev vôd v povodí, čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare (ďalej len „bilančná jednotka") na základe porovnania množstiev vôd vstupujúcich do bilančnej jednotky, napríklad zrážky, prítok vôd, a sumáru množstiev vôd vystupujúcich z bilančnej jednotky, napríklad výparu, odtoku vôd, spracúva ústav na základe výsledkov monitorovacích programov vôd a údajov súhrnnej evidencie podľa schválených metodík.

(2) Vodohospodárska bilancia hodnotí vzťah medzi požiadavkami na vodu s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou v uplynulom roku, pričom požiadavky reprezentujú uskutočnené odbery a vypúšťania odpadových vôd a osobitých vôd. Spracúva ju ústav na vopred definovaný účel, podľa vopred schváleného časového plánu, s použitím schválených postupov získavania údajov, metodík spracovania a foriem výstupov.

(3) Vodohospodárska bilancia je podkladom na výhľadové bilancovanie vôd na účely zostavovania vodohospodárskych plánov.

(4) Vodohospodársku bilanciu tvoria tieto dokumenty:

a) vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchových vôd,

b) vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemných vôd,

c) správa o vodohospodárskej bilancii vôd.

(5) Cieľom vodohospodárskej bilancie množstva a kvality povrchových vôd je hodnotenie množstva povrchových vôd, uskutočneného používania a využiteľnosti množstva povrchových vôd, ako aj hodnotenie ich kvality v porovnaní s kritériami na kvalitu vôd v uplynulom roku a ich zmien v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.

(6) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchových vôd sa vykonáva pre čiastkové povodia v sieti stálych bilančných profilov vybraných so zreteľom na dosahované stupne bilančnej napätosti, rozhodujúce znečistenie a dostupnosť hydrologických podkladov a údajov o kvalite povrchových vôd.

(7) Výsledkom vodohospodárskej bilancie množstva a kvality povrchových vôd je

a) zhodnotenie množstva povrchových vôd bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, ako aj s ich zohľadnením,

b) zhodnotenie množstiev odobraných povrchových vôd na určité druhy použitia nahlásených podľa [§ 5 ods. 4] a [6 zákona] a ich porovnanie s povolenými množstvami,

c) zhodnotenie vypúšťania odpadových vôd nahlásených podľa [§ 5 ods. 5 zákona] a ich porovnanie s povolenými množstvami,

d) overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchových vôd,

e) zhodnotenie zmien kvality povrchových vôd a zhodnotenie miery čistenia odpadových vôd.

(8) Cieľom vodohospodárskej bilancie množstva a kvality podzemných vôd je

a) hodnotenie využiteľného množstva podzemných vôd,

b) hodnotenie uskutočnených odberov podzemných vôd nahlásených podľa [§ 5 ods. 4 zákona] ,

c) porovnanie nahlásených množstiev odobraných podzemných vôd podľa [§ 5 ods. 4 zákona] s povoleným množstvom,

d) kvalitatívne hodnotenie podzemných vôd v uplynulom roku a ich zmeny v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.

(9) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemných vôd sa vykonáva pre čiastkové povodia. Podkladom na jej spracovanie a jej súčasťou je bilancia množstva a kvality podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch, čiastkových rajónoch a subrajónoch s nadväznosťou na bilančné profily povrchových vôd a čiastkové povodia v súlade s metodikou, ktorá zohľadňuje systém bilancovania množstva a kvality povrchových vôd. Súčasťou hodnotenia využiteľných množstiev je aj hodnotenie kvality vôd uplynulého roka v porovnaní s kritériami na kvalitu vôd.

(10) Pri spracovaní vodohospodárskej bilancie množstva a kvality podzemných vôd sa vychádza

a) z výsledkov monitorovacích programov,

b) zo súhrnnej evidencie,

c) z výsledkov hydrogeologických výskumov a prieskumov.

(11) Výsledkom bilančných hodnotení podzemných vôd je overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou a kvality vôd.

(12) Cieľom správy o vodohospodárskej bilancii vôd je poskytnutie ročnej súhrnnej informácie o množstve a kvalite povrchových vôd a podzemných vôd a o nakladaní s vodami; uvedú sa v nej trendy vývoja charakteristík množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, ich odberov, vypúšťaní odpadových vôd a osobitných vôd a ich kvalitatívne ukazovatele, ako aj prípady zhoršenia kvalitatívnych ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd a ich pravdepodobné príčiny.

(1) Oznámenie o odbere povrchovej vody podľa [§ 5 ods. 4 zákona] sa zasiela ústavu do 30 dní od začatia odberu na tlačive ústavu.

(2) Údaje o odoberaných množstvách v členení na kalendárne mesiace sa oznamujú raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na tlačive ústavu po splnení oznámenia údajov podľa odseku 1. Údaje o množstve odoberaných povrchových vôd sa získavajú na to určenými meradlami.

(3) Na potreby vodnej bilancie správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov podľa [§ 44 ods. 4 zákona] oznamujú ústavu údaje o odoberaných, odvádzaných, vypúšťaných, zadržiavaných a nadlepšovaných množstvách povrchových vôd v tomto rozsahu:

a) základné údaje o vodných stavbách, napríklad parametre vodnej stavby, zaručený prietok, objemové krivky, čiara zatopených plôch a ďalšie informácie a údaje o vodnej stavbe po vzájomnej dohode medzi správcom vodohospodársky významných vodných tokov a ústavom, do 30 dní po ich uvedení do prevádzky; zmeny uvedených údajov do 30 dní po ich zistení,

b) údaje z denného merania výšky hladiny, objemu vody vo vodných nádržiach, ktoré spravujú, a o meraní množstva prítoku, odberu, odtoku a výparu z nich, ak sa merajú, za kalendárny mesiac do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

c) údaje z denného merania množstva prečerpávanej povrchovej vody alebo odvádzanej povrchovej vody do derivačných kanálov a množstva vypúšťanej povrchovej vody z derivačných kanálov pri vodných elektrárňach za kalendárny mesiac do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

d) údaje z denného merania množstva prevádzanej vody rozdeľovacími objektmi na vodnom toku do iného vodného toku alebo kanála, napríklad závlahového kanála, náhonu, ak sa merajú, za kalendárny mesiac do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

e) údaje z denného merania množstva vypúšťaných vôd z vodných nádrží určených na plavbu za kalendárny mesiac do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(1) Oznámenie o odbere podzemných vôd podľa [§ 3 ods. 3 zákona] a o využívaní prírodných liečivých zdrojov alebo prírodných minerálnych vôd alebo o využívaní vôd, ktoré sú vyhradenými nerastmi, na podnikateľskú činnosť podľa [§ 5 ods. 4 zákona] sa zasielajú ústavu do 30 dní od začatia odberu na tlačive ústavu.

(2) Údaje o množstve odoberaných podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych vôd a vôd, ktoré sú vyhradenými nerastmi, sa oznamujú v členení na kalendárne mesiace raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na tlačive ústavu. Ak sú k dispozícii údaje o kvalite podzemných vôd, sú súčasťou oznamovaných údajov. Údaje o množstve odoberaných podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych vôd a vôd, ktoré sú vyhradenými nerastmi, sa získavajú na to určenými meradlami.

(3) Odberateľ podzemnej vody spolu s údajmi podľa odseku 2 súčasne na tlačive ústavu oznamuje

a) údaje o výdatnosti prameňa pri odberoch podzemných vôd z prameňov,

b) hladinu podzemnej vody v čase čerpania pri odbere podzemných vôd čerpaním,

c) tlak na zhlaví odberného objektu pri artézskych vrtoch,

d) údaje o teplote vody pri termálnych vodách.

(4) Sledované údaje o kvalite vôd podľa [§ 35 ods. 3 písm. c) zákona] sa zašlú ústavu do 30 dní od jeho požiadania a následne do 30 dní po skončení monitorovacieho cyklu.

(5) Súhrnné údaje o odbere podzemných vôd oznamuje ústav do konca februára nasledujúceho roka orgánom štátnej vodnej správy príslušným na povoľovanie odberu podzemných vôd podľa vzájomne odsúhlasenej štruktúry.

(1) Oznámenia o vypúšťaní odpadových vôd a osobitných vôd podľa [§ 5 ods. 5 zákona] a výsledky sledovania kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd, ktoré sa vykonáva na základe rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy, sa zasielajú ústavu do 30 dní od začatia vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na tlačive ústavu.

(2) Údaje podľa odseku l sa oznamujú za každý kalendárny mesiac raz ročne do 31. januára nasledujúceho roka na tlačive ústavu.

(3) Na potreby zisťovania a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodnej bilancie inšpekcia a správcovia vodných tokov poskytujú ústavu údaje a výsledky kontrolných analýz vzoriek vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd raz ročne za predchádzajúci rok. Tieto údaje získava inšpekcia pri výkone štátneho vodoochranného dozoru a správcovia vodných tokov pri činnostiach podľa [§ 44 ods. 3 písm. j)] a [s) zákona] .

(4) Údajmi podľa odseku 3 sú

a) údaje a výsledky z kontrolných analýz vzoriek vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd do 30. apríla nasledujúceho roka,

b) charakteristické ročné údaje o množstve vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd a o kvalite produkovaných a vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd z jednotlivých zdrojov znečistenia do konca júna nasledujúceho roka,

c) výsledky sledovania vplyvu vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na recipient do 30. júna nasledujúceho roka.

(1) Ten, kto oznamuje údaje o zistených zdrojoch podzemných vôd a o odlišných množstvách jej výskytu podľa [§ 5 ods. 6 zákona] , podáva ústavu správu do 30 dní od vzniku oznamovacej povinnosti.

(2) Pri zistení zdroja podzemnej vody sa v správe uvedie

a) meno, priezvisko a adresa fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorej oznamovacia povinnosť vznikla,

b) presná lokalizácia výskytu zdroja podzemnej vody, najmä obec, okres, kraj spolu s prehľadnou situáciou v mierke 1: 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1:50 000,

c) dátum zistenia zdroja podzemnej vody a okolnosť, pri ktorej bol zdroj podzemnej vody zistený,

d) druh zdroja podzemnej vody, napríklad prameň, vrt,

e) údaje o množstve, teplote, stave hladiny podzemnej vody a kvalite zisteného zdroja podzemnej vody, ak sú známe.

(3) Ten, kto má oznamovaciu povinnosť podľa [§ 5 ods. 6 zákona] , zašle správu o zistení zdroja podzemnej vody podľa odseku 2 a jedno vyhotovenie záverečnej správy 4) do 30 dní od jej vyhotovenia ústavu.

(4) Ten, kto má oznamovaciu povinnosť a zistí pri odbere podzemnej vody odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt podľa [§ 5 ods. 6 zákona] , oznámi ústavu do 30 dní tieto údaje:

a) meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorá odlišné množstvo výskytu podzemnej vody zistila,

b) presnú lokalizáciu miesta odberu podzemnej vody, najmä obec, okres, kraj spolu s prehľadnou situáciou v mierke 1: 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1:50 000,

c) pôvodné množstvo výskytu podzemnej vody a informácie o tomto údaji,

d) dátum zistenia výskytu odlišného množstva podzemnej vody,

e) zistené odlišné množstvo výskytu podzemnej vody,

f) kópiu právoplatného rozhodnutia na odber podzemnej vody, ak bolo vydané.

(1) Ten, kto oznamuje údaje o odberoch vôd a vypúšťaní odpadových vôd, podáva tieto údaje na tlačivách ústavu, ktorý môže požadovať aj ďalšie údaje podľa [§ 5 ods. 4 zákona] .

(2) Po vzájomnej dohode s ústavom možno zasielať oznamované údaje ústavu aj v digitálnej forme v jednotnej štruktúre zasielaných údajov, ktorú určí ústav. Súčasťou vzájomnej dohody je aj odsúhlasenie systému obojstrannej verifikácie zasielaných údajov v digitálnej forme a ich právoplatné potvrdenie postupom podľa osobitného predpisu. 5)

(1) Stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami podľa [§ 35 ods. 2 písm. a) zákona] , musia zodpovedať

a) všeobecným požiadavkám podľa odseku 3,

b) požiadavkám určeným slovenskými technickými normami,

c) požiadavkám uloženým rozhodnutím orgánu štátnej vodnej správy.

(2) Stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami, sú najmä

a) ťažobné objekty a s nimi súvisiace zariadenia,

b) sklady; za sklady sa považujú aj plochy vrátane príslušných zariadení, na ktorých sa skladujú nebezpečné látky v prepravných nádržiach alebo v obaloch,

c) nádrže,

d) rozvody,

e) manipulačné plochy,

f) produktovody,

g) prečerpávacie a dotláčacie stanice,

h) čerpacie stanice na horľavé kvapaliny a vykurovacie oleje,

i) nádrže a kontajnery umiestnené na dopravných prostriedkoch.

(3) Všeobecnými požiadavkami na zabezpečenie stavieb a zariadení uvedených v odseku 2 sú najmä

a) stabilita a nepriepustnosť,

b) odolnosť a stálosť proti mechanickým, tepelným, chemickým, biologickým a poveternostným vplyvom, ak ide o použité umelé látky, i stálosť proti starnutiu; vhodnosť použitých materiálov a konštrukčných prvkov sa musí preukázať certifikátom 6) vydaným autorizovanou osobou,

c) opatrenia na zamedzenie vzniku požiaru a ochrana pred požiarom,

d) možnosť vizuálnej kontroly netesností, včasného zistenia prípadov únikov nebezpečných látok, ich zachytenia, zúžitkovania alebo vyhovujúceho zneškodnenia.

(4) Stavby a zariadenia uvedené v odseku 2 sa v inundačných územiach vodných tokov

a) navrhujú tak, aby sa ani pri najvyšších vodných stavoch nemohla zmeniť ich poloha, pričom musia mať najmenej 1,3-násobné zabezpečenie proti vztlaku prázdneho zariadenia alebo prázdnej časti zariadenia,

b) konštruujú tak, aby voda nemohla vniknúť do plniaceho, odvzdušňovacieho alebo iného otvoru ani pri najvyššom možnom vodnom stave a vyplaviť z nich nebezpečné látky,

c) konštruujú tak, aby sa vylúčilo mechanické poškodenie stavby a zariadenia, napríklad plávajúcimi predmetmi alebo ľadochodom.

(5) Stavby a zariadenia uvedené v odseku 2 sa musia technicky riešiť tak, aby umožňovali zachytenie nebezpečných látok, ktoré unikli pri technickej poruche alebo pri deštrukcii alebo sa vyplavili pri hasení požiaru hasiacou vodou.

(6) Jednoplášťové podzemné nádrže možno zriaďovať len na zachytávanie a skladovanie nebezpečných látok uvedených v [bodoch 7 a 8 Zoznamu II prílohy č. 1 k zákonu] .

(7) Jednoplášťové nadzemné nádrže sa umiestňujú v záchytnej vani. Objem záchytnej vane musí byť rovnaký ako objem nádrže. Ak je v záchytnej nádrži umiestnených viac nádrží, je na určenie objemu záchytnej vane rozhodujúci objem najväčšej z nich, najmenej však 10 % zo súčtu objemov všetkých nádrží v záchytnej vani, ak osobitné predpisy neurčia inak. Záchytná vaňa nemôže mať žiaden odtok; prípadný prepad musí byť bezpečne zaústený do nádrže na zachytenie alebo skladovanie nebezpečných látok na ich ďalšie využitie alebo na vhodné zneškodnenie.

(8) Potrubia na prepravu nebezpečných látok sa vedú nad zemou; uložiť ich v zemi možno len vtedy, ak z bezpečnostných dôvodov nemožno viesť také potrubie nad zemou. Táto požiadavka sa nevzťahuje na podzemné rozvody, ktoré spájajú nádrže so zariadeniami na spotrebu vykurovacieho oleja v budovách alebo v zariadeniach s výdajnými miestami na čerpacej stanici pohonných látok. V tých prípadoch musia byť konštrukčne riešené tak, aby sa prípadný únik nebezpečných látok zachytil a nedostal do prostredia súvisiaceho s vodou okrem rozvodov slúžiacich na prepravu určitých nebezpečných látok uvedených v [bodoch 7 a 8 Zoznamu II prílohy č. 1 k zákonu] .

(9) Rozoberateľné spoje a armatúry na potrubí uloženom v zemi sú uložené vo vodotesných kontrolných šachtách a sú pravidelne vizuálne kontrolované alebo vybavené signalizáciou netesnosti spojov.

(10) Kontrolný systém na zisťovanie prípadných únikov zo stavieb a zariadení, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami, tvorí s nimi jeden konštrukčný celok.

(11) Opatreniami podľa [§ 35 ods. 2 a 3 zákona] , ktoré sa musia urobiť na stavbách a zariadeniach uvedených v odseku 2 podľa množstva a rozsahu zaobchádzania s nebezpečnými látkami, sú:

a) vykonanie skúšok nepriepustnosti nádrží, záchytných vaní, rozvodov, produktovodov

1. pred ich uvedením do prevádzky,

2. opakovane v určených časových lehotách od vykonania prvej úspešnej skúšky, pri zvlášť škodlivých látkach každých päť rokov a pri škodlivých látkach každých desať rokov, ak orgán štátnej vodnej správy neuloží kratší časový interval,

3. po ich rekonštrukcii alebo oprave,

4. pri ich uvedení do prevádzky po odstávke dlhšej ako rok,

b) vypracovanie a pravidelné aktualizovanie prevádzkových poriadkov, plánov údržby a opráv, plánov kontroly a plánov preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len "havarijný plán"),

c) pravidelné oboznamovanie obsluhy stavieb a zariadení s poriadkami a plánmi uvedenými v písmene b),

d) vykonávanie pravidelných kontrol ich technického stavu a funkčnej spoľahlivosti pri nádržiach, ktoré sú zvonku vizuálne nekontrolovateľné, raz za desať rokov a pri nádržiach, ktoré sú zvonku vizuálne kontrolovateľné, raz za dvadsať rokov a podľa výsledku určiť termín ich ďalšej kontroly,

e) riadne prevádzkovanie vybudovaných monitorovacích systémov na zisťovanie a sledovanie vplyvu stavieb a zariadení na podzemnú vodu a zabezpečenie vyhodnotenia výsledkov monitoringu,

f) vedenie záznamov o skúškach nepriepustnosti, prevádzke, údržbe, opravách a kontrolách a ich predloženie na požiadanie orgánu štátnej vodnej správy,

g) riadne vyčistenie týchto stavieb a zariadení pred ich vyradením z prevádzky a vykonanie takých opatrení, aby sa opätovne neuviedli do prevádzky ani náhodným spôsobom, a po ich vyradení z prevádzky na nevyhnutný čas naďalej prevádzkovať vybudovaný monitorovací systém.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2002.