Tento zákon ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na krízové situácie mimo času vojny a vojnového stavu a pri ich riešení a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Orgány verejnej moci zabezpečujú ochranu základných bezpečnostných záujmov štátu aj mimo krízovej situácie.

(1) Vláda

a) prijíma opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám a na ich riešenie,

b) riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia podľa [§ 3 písm. b) až h)] pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,

c) rozhoduje o použití účelovej rezervy finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií a odstraňovanie ich následkov [ [§ 11 ods. 1 písm. c)] ],

d) rozhoduje o vyžiadaní technickej pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri riešení krízovej situácie a o poskytnutí pomoci v obdobnej situácii mimo územia Slovenskej republiky,

e) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu. 4)

(2) Vláda zriaďuje ústredný krízový štáb, ktorý koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie v období krízovej situácie. Predsedom ústredného krízového štábu je minister vnútra Slovenskej republiky.

(3) Na plnenie úloh podľa odseku 2 ústredný krízový štáb najmä

a) koordinuje činnosť krízových štábov,

b) spolupracuje s Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,

c) kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených vládou pri riešení krízovej situácie,

d) navrhuje vláde použitie účelovej rezervy finančných prostriedkov na riešenie krízovej situácie a odstraňovanie jej následkov,

e) navrhuje vláde vyžiadanie pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri riešení krízovej situácie.

(4) Predseda ústredného krízového štábu oznamuje bezodkladne prezidentovi Slovenskej republiky a predsedovi vlády vznik krízovej situácie alebo ohrozenie, ktoré ju môže bezprostredne spôsobiť.

(5) Zloženie ústredného krízového štábu a podrobnosti o jeho úlohách a činnosti ustanovuje štatút, ktorý schvaľuje vláda.

(1) Ministerstvo v rozsahu svojej pôsobnosti

a) zriaďuje krízový štáb,

b) vedie prehľady zdrojov rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, analyzuje tieto riziká a prijíma opatrenia na odstránenie ich príčin,

c) oznamuje bezodkladne predsedovi ústredného krízového štábu vznik krízovej situácie alebo ohrozenie, ktoré ju môže bezprostredne spôsobiť,

d) uskutočňuje civilné núdzové plánovanie,

e) rozhoduje o opatreniach na riešenie krízových situácií vrátane odstránenia alebo zmiernenia ich následkov,

f) poskytuje na vyžiadanie podklady iným orgánom krízového riadenia, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh pri príprave na krízové situácie a na ich riešenie,

g) spolupracuje s príslušnými orgánmi iných štátov pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,

h) utvára podmienky na zabezpečenie informačného systému krízového riadenia ( [§ 13] ),

i) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu. 4)

(2) Na plnenie úloh podľa odseku 1 písm. b) až i) ministerstvo zriaďuje osobitný útvar v priamej podriadenosti ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy; tento útvar plní aj úlohy sekretariátu krízového štábu ministerstva.

Národná banka Slovenska pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení plní úlohy podľa [§ 5] a [11] v rozsahu svojej pôsobnosti.

(1) Obvodný úrad v sídle kraja vo svojom územnom obvode

a) zriaďuje krízový štáb, ktorý plní aj úlohy krízového štábu podľa [§ 9 ods. 1 písm. a)] ,

b) koordinuje činnosť obvodných úradov a obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní,

c) spolupracuje s vyšším územným celkom pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,

d) vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,

e) plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,

f) uskutočňuje civilné núdzové plánovanie,

g) kontroluje civilné núdzové plánovanie obvodných úradov a obcí,

h) rozhoduje o zákonných nárokoch podľa ústavného zákona, 6) ktoré vznikli v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, a uhrádza náhrady za tieto zákonné nároky,

i) spolupracuje s príslušnými orgánmi iných štátov pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,

j) organizuje odbornú prípravu krízových štábov obvodných úradov pri príprave na krízové situácie,

k) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu. 4)

(2) Na plnenie úloh podľa odseku 1 písm. b) až k) obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný útvar v priamej podriadenosti prednostu obvodného úradu v sídle kraja; tento útvar plní aj úlohy sekretariátu krízového štábu obvodného úradu v sídle kraja a sekretariátu bezpečnostnej rady kraja.

(3) Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému 7) poskytuje súčinnosť krízovému štábu pri plnení jeho úloh.

(4) V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu plní úlohy podľa odseku 1 písm. b), d) a e) bezpečnostná rada kraja; informácie o prijatých opatreniach a návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky.

(1) Obvodný úrad vo svojom územnom obvode

a) zriaďuje krízový štáb,

b) koordinuje činnosť obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní,

c) vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,

d) plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom, obvodným úradom v sídle kraja pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení,

e) uskutočňuje civilné núdzové plánovanie,

f) kontroluje civilné núdzové plánovanie obcí,

g) spolupracuje s príslušnými orgánmi iných štátov pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,

h) organizuje odbornú prípravu krízových štábov obcí pri príprave na krízové situácie,

i) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu. 4)

(2) Na plnenie úloh podľa odseku 1 písm. b) až i) obvodný úrad zriaďuje osobitný útvar v priamej podriadenosti prednostu obvodného úradu; tento útvar plní aj úlohy sekretariátu krízového štábu obvodného úradu a sekretariátu bezpečnostnej rady okresu.

(3) V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu plní úlohy podľa odseku 1 písm. b) až d) bezpečnostná rada okresu; informácie o prijatých opatreniach a návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostnej rade kraja.

Vyšší územný celok na svojom území

a) zriaďuje krízový štáb,

b) vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,

c) plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení,

d) spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení,

e) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu. 4)

Orgány krízového riadenia uvedené v [§ 3 písm. a) až c)] , [e)] , [g)] a [h)] sú oprávnené v krízovej situácii podľa tohto zákona ukladať povinnosti a vyžadovať plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. 7b)

(1) Na plnenie úloh podľa tohto zákona

a) ministerstvá uplatňujú v návrhu rozpočtu svojej kapitoly na príslušný rok objem finančných prostriedkov,

b) Národná banka Slovenska vyčleňuje vo svojom rozpočte na príslušný rok objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prípravy na krízové situácie,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky navrhuje v rozpočtovej kapitole všeobecná pokladničná správa účelovú rezervu finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií a odstraňovanie ich následkov,

d) Ministerstvo financií Slovenskej republiky po schválení štátneho rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky rozpisuje v rámci schválených záväzných ukazovateľov objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prípravy na krízové situácie ako účelové prostriedky do rozpočtových kapitol ministerstiev.

(2) Obce a vyššie územné celky sú pri plnení úloh podľa tohto zákona financované formou štátnych dotácií, ak osobitný predpis 4) neustanovuje inak.

Podnikatelia a právnické osoby sú na požiadanie orgánu krízového riadenia povinní poskytnúť mu informácie a podklady potrebné na uskutočňovanie civilného núdzového plánovania.

(1) Orgány krízového riadenia pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení využívajú informačný systém krízového riadenia štátu.

(2) Každý má právo na nevyhnutné informácie o pripravovaných opatreniach a postupoch na ochranu života, zdravia a majetku pri krízovej situácii.

(1) Obvodný úrad môže uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe za porušenie povinností ustanovených v [§ 12] pokutu do 3319 eur; v prípade porušenia povinností v čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu do 16 596 eur.

(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa obvodný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(3) Pri určení pokuty obvodný úrad prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

(4) Na konanie o ukladaní pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 8)

(5) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2002.