Tento zákon upravuje tvorbu núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a hospodárenie s nimi, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb oprávnených na podnikanie 1) s predmetom činnosti ťažba, výroba, obchod, skladovanie a preprava ropy a ropných výrobkov (ďalej len „podnikateľ“), opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze, práva a povinnosti orgánov štátnej správy, ako aj kontrolu a sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

(1) Núdzové zásoby ropy a vybraných ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“) sú štátnymi hmotnými rezervami. Na núdzové zásoby sa vzťahuje osobitný predpis, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Núdzové zásoby vytvára, dopĺňa a udržiava Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“); tvorba a udržiavanie núdzových zásob vyplýva zo záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3) Do núdzových zásob možno zahrnúť zásoby na palube ropných tankerov po prepustení do režimu voľného obehu, 3) zásoby v prístavoch vykládky, v nádržiach pri vstupe do ropovodov, v nákladných člnoch určených na vnútrozemskú plavbu, ktoré prepravujú ropu a ropné výrobky, v skladoch podnikateľov s výnimkou zásob v potrubiach a vo výrobných zariadeniach rafinérií, ak spĺňajú podmienky na skladovanie núdzových zásob ustanovené týmto zákonom.

(4) Núdzovými zásobami podľa tohto zákona nie sú zásoby určené pre ozbrojené sily, zásoby čerpacích staníc, produktovodov a ropovodov v prevádzke, nevyťažené tuzemské zásoby ropy, zásoby určené do palivových zásobníkov námorných plavidiel, náplne cestných cisternových vozidiel a železničných cisternových vozňov určených na prepravu ropy a ropných výrobkov a zásoby nachádzajúce sa u malospotrebiteľov.

(5) Súčet minimálnych limitov núdzových zásob každého vybraného ropného výrobku je úroveň priemernej deväťdesiatdňovej spotreby v predchádzajúcom kalendárnom roku určená podľa [prílohy č. 3] , nie však menej ako predstavuje deväťdesiatdňový priemerný čistý dovoz ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov ( [príloha č. 2] ). Čistým dovozom ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov sa rozumie ich dovoz znížený o uskutočnený vývoz.

(6) Minimálny limit núdzových zásob sa určuje na základe údajov získaných v rámci štátneho štatistického zisťovania ( [§ 7 ods. 3] ).

(7) Minimálny limit núdzových zásob na príslušný kalendárny rok (odsek 5) sa určuje k 31. marcu kalendárneho roka na obdobie 12 mesiacov. Určený minimálny limit sa musí dosiahnuť k 30. júnu príslušného kalendárneho roka.

(8) Podiel ropy a ropných polotovarov v núdzových zásobách určuje Správa rezerv podľa vývoja spotreby, dovozov a vývozov ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov.

(1) Núdzové zásoby sa skladujú v skladovacích zariadeniach samostatne alebo spoločne s rovnorodými druhmi zásob iného určenia s možnosťou kontroly ich množstva a kvality.

(2) Skladovacím zariadením je samostatná nádrž, nádržový blok, sklad, technologický výrobný celok, prípadne iný objekt, ak spĺňa ekologické, 4) protipožiarne 5) a tieto technické podmienky:

a) najmenší povolený objem skladovacieho zariadenia je 4 000 m 3 s výnimkou skladovacích zariadení na skladovanie vykurovacích olejov, kde najmenší povolený objem je 500 m 3 pri minimálnom objeme jednej nádrže 95 m 3 ,

b) skladovacie zariadenie na vybrané ropné výrobky s objemom do 20 000 m 3 musí byť vybavené príjmovým a výdajovým zariadením na plnenie do cestných cisternových vozidiel alebo železničných cisternových vozňov s výkonom minimálne 70 m 3 za hodinu,

c) skladovacie zariadenie na vybrané ropné výrobky s objemom nad 20 000 m 3 musí byť vybavené príjmovým a výdajovým zariadením na plnenie do cestných cisternových vozidiel a železničných cisternových vozňov s výkonom minimálne 140 m 3 za hodinu,

d) príjmové a výdajové zariadenia podľa písmen b) a c) musia byť vybavené zariadením na meranie prietoku a teploty ropných výrobkov,

e) skladovacie zariadenie na ropu musí umožňovať prepojenie na ropovodnú sieť a meranie množstva prijatej a vydanej ropy,

f) príjmové a výdajové zariadenia podľa písmen b) a c) a zariadenia na čerpanie do ropovodnej siete alebo produktovodnej siete musia byť pripravené na činnosť do 24 hodín od nahlásenia požiadavky na čerpanie núdzových zásob Správou rezerv.

(3) Skladovacie zariadenia, produktovody a ropovody určené na skladovanie a prepravu núdzových zásob sa považujú za verejnoprospešné stavby. 6)

(4) Núdzové zásoby môže skladovať len uznaný skladovateľ.

(5) Uznaný skladovateľ je podnikateľ vybraný vo verejnom obstarávaní, 7) ktorý spĺňa podmienky na skladovanie núdzových zásob.

(6) Núdzové zásoby sa môžu skladovať aj mimo územia Slovenskej republiky na území štátu, ktorý je členom Európskej únie alebo Medzinárodnej energetickej agentúry, na základe medzivládnej dohody o voľnom dovoze núdzových zásob do Slovenskej republiky.

(1) Stav ropnej núdze vyhlasuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením, ak priemerný mesačný čistý dovoz ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov sa natoľko zníži oproti priemernému mesačnému čistému dovozu v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo ak možno očakávať také jeho zníženie alebo ťažkosti v zásobovaní ropou, ropnými polotovarmi a ropnými výrobkami, že nepriaznivé následky z toho plynúce nemožno odstrániť alebo im zamedziť bez prijatia opatrení podľa tohto zákona.

(2) Návrh na vyhlásenie stavu ropnej núdze a opatrení na jeho riešenie ( [§ 6] ) predkladá vláde predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „predseda Správy rezerv“). Stav ropnej núdze sa začína dňom, ktorý vyhlási vláda.

(3) Ak pominú dôvody uvedené v odseku 1, vláda nariadením na návrh predsedu Správy rezerv odvolá stav ropnej núdze a opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze ( [§ 6] ).

(4) Vyhlásenie a odvolanie stavu ropnej núdze vláda oznamuje aj v hromadných informačných prostriedkoch. Vo vyhlásení sa uvedie aj údaj o tom, kde doň možno nazrieť.

(5) Opatrenia podľa [§ 6] možno použiť aj v prípade plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(1) Vláda pred vyhlásením stavu ropnej núdze môže začať kampaň v masovokomunikačných prostriedkoch zameranú na obmedzenie spotreby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov.

(2) V čase stavu ropnej núdze vláda nariadením prijme na obmedzenie spotreby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov niektoré z týchto opatrení:

a) obmedzenie rýchlosti jazdy motorových vozidiel,

b) obmedzenie alebo zákaz používania niektorých skupín motorových vozidiel alebo motorových vozidiel s určitými evidenčnými číslami, 8)

c) obmedzenie otváracej doby čerpacích staníc,

d) obmedzenie alebo zákaz predaja ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov,

e) určenie regulačných opatrení dodávateľom ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov, ktorými sa určí najmä množstvo, miesto, čas, harmonogram a ostatné podmienky výdaja zásob ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov,

f) dočasné obmedzenie alebo zákaz vývozu ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov s výnimkou vývozov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3) Na prekonanie stavu ropnej núdze môže vláda na návrh predsedu Správy rezerv dať súhlas na predaj alebo pôžičku núdzových zásob pod minimálny limit a súčasne určiť termín ich doplnenia alebo vrátenia.

(4) Predaj alebo pôžička núdzových zásob (odsek 3) sa vykonáva na základe núdzového plánu spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob, ktorý vypracuje Správa rezerv.

(5) Počas stavu ropnej núdze sú spracovatelia ropy povinní spracovať ropu a ropné polotovary z núdzových zásob na ropné výrobky. Skladovatelia, prepravcovia a predajcovia sú povinní zabezpečiť skladovanie, prepravu a predaj núdzových zásob (odsek 4).

(6) Vláda na návrh predsedu Správy rezerv môže vyhlásiť okruh subjektov alebo činností, na ktoré sa opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze nevzťahujú; v individuálnych prípadoch z dôvodu ohrozenia života, zdravia alebo majetku môže udeliť výnimku z vyhlásených opatrení.

(7) Správa rezerv metodicky usmerňuje a koordinuje realizáciu opatrení na riešenie stavu ropnej núdze a vykonáva štátny dohľad nad núdzovými zásobami.

(8) Správa rezerv spolupracuje s Európskou úniou a Medzinárodnou energetickou agentúrou pri predchádzaní a riešení stavu ropnej núdze.

(1) Podnikatelia a príslušné orgány štátnej správy sú povinní poskytovať Správe rezerv na jej požiadanie všetky aktuálne údaje potrebné na vyhodnotenie stavu núdzových zásob a na riešenie stavu ropnej núdze.

(2) Správa rezerv pravidelne poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob Medzinárodnej energetickej agentúre, Európskej únii a na požiadanie vláde, Národnej rade Slovenskej republiky a vecne príslušným orgánom štátnej správy.

(3) Údaje o ťažbe, výrobe, dovoze, vývoze, preprave, skladovaní, predaji a nákupe ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov sa získavajú v rámci štátneho štatistického zisťovania. 9)

(4) Správa rezerv informuje Európsku komisiu o každom čerpaní núdzových zásob, ak núdzové zásoby klesnú pod minimálnu povinnú úroveň. Správa rezerv v informácii uvedie:

a) deň, kedy núdzové zásoby klesli pod minimálnu povinnú úroveň,

b) dôvody takéhoto čerpania,

c) opatrenia prijaté na obnovenie zásob,

d) odhad predpokladaného vývoja núdzových zásob, pokiaľ zásoby zostanú pod minimálnou povinnou úrovňou.

(5) Každoročne k 15. júlu Správa rezerv predloží Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť informáciu o splnení úlohy uloženej v [§ 3 ods. 7] .

(1) Podnikateľ, ktorý uvedie do daňového voľného obehu, prepraví na územie Slovenskej republiky mimo pozastavenia dane, dovezie na územie Slovenskej republiky z tretích štátov alebo inak uvedie na trh Slovenskej republiky vybrané ropné výrobky (ďalej len „dovezené vybrané ropné výrobky“), je povinný uhradiť poplatok na tvorbu, obmenu, zámenu, pôžičku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob (ďalej len „poplatok“).

(2) Podnikateľom podľa odseku 1 sa rozumie osoba, ktorá vybrané ropné výrobky

a) uvedie do daňového voľného obehu 9a) podľa osobitného predpisu 9b) na území Slovenskej republiky,

b) prepraví na územie Slovenskej republiky mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely, 9c)

c) dovezie na územie Slovenskej republiky z tretích štátov, 9d)

d) uvedie do daňového voľného obehu, prepraví alebo dovezie na územie Slovenskej republiky na podnikateľské účely iným spôsobom, ako je uvedené v písmenách a) až c).

(3) Podnikateľ podľa odseku 2 je povinný na účel úhrady poplatku podľa odseku 1 uviesť údaje o množstve dovezených vybraných ropných výrobkov v daňovom priznaní, ktoré podáva podľa osobitného predpisu, 9e) a v lehote na zaplatenie spotrebnej dane podľa osobitného predpisu 9e) zaplatiť colnému úradu poplatok vypočítaný podľa [prílohy č. 4] . Podnikateľ podľa odseku 2 písm. c) je povinný na účel úhrady poplatku podľa odseku 1 použiť daňové priznanie podľa osobitného predpisu, 9e) v ktorom colnému úradu oznámi súhrnne množstvo vybraných ropných výrobkov, ktoré doviezol z tretích štátov za príslušný kalendárny mesiac, a zaplatiť colnému úradu poplatok, a to do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom vybrané ropné výrobky doviezol. Ak podnikateľ podľa odseku 2 písm. a), b) alebo d) dováža vybrané ropné výrobky uvedené v [prílohe č. 4] , na ktoré nie je ustanovená sadzba spotrebnej dane podľa osobitného predpisu, 9f) je povinný na účel úhrady poplatku podľa odseku 1 uviesť množstvo týchto vybraných ropných výrobkov v daňovom priznaní podľa osobitného predpisu 9e) a zaplatiť colnému úradu poplatok, a to v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú v daňovom priznaní údaje týkajúce sa výpočtu poplatku nesprávne, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 9g)

(4) Na správu tohto poplatku sa použije osobitný predpis, 9h) ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Ak má podnikateľ nárok na vrátenie spotrebnej dane podľa osobitného predpisu 9i) , vzniká mu nárok na vrátenie poplatku, ak bol tento poplatok preukázateľne zaplatený colnému úradu. Nárok na vrátenie poplatku vzniká podnikateľovi v prípadoch podľa osobitného predpisu 9i) aj, ak preukázateľne zaplatil poplatok z vybraných ropných výrobkov, na ktoré nie je ustanovená sadzba dane podľa osobitného predpisu. 9f) Pri vrátení poplatku alebo jeho časti postupuje podnikateľ a colný úrad primerane podľa osobitného predpisu 9i) s výnimkou podľa osobitného predpisu. 9ia)

(6) Pri vymáhaní neuhradeného poplatku alebo jeho časti postupuje colný úrad podľa osobitného predpisu. 9j)

(7) Colný úrad vyberá a sústreďuje príjmy z poplatku vrátane pokút vybratých podľa [§ 9 ods. 3] na samostatnom mimorozpočtovom účte. Príjmy z poplatku vrátane pokút, ktoré uhradili podnikatelia na samostatný mimorozpočtový účet colného úradu za kalendárny mesiac, znížené o vrátené poplatky, na ktoré si podnikatelia uplatnili vrátenie poplatku, odvedie colný úrad do príjmov Správy rezerv do desiatich pracovných dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca. Príjmy z poplatku vrátane pokút, ktoré uhradili podnikatelia na samostatný mimorozpočtový účet colného úradu za posledný kalendárny mesiac, znížené o vrátené poplatky, na ktoré si podnikatelia uplatnili vrátenie poplatku, odvedie colný úrad do príjmov Správy rezerv do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. Výdavky na tvorbu, obmenu, zámenu, pôžičku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob realizuje Správa rezerv z výdavkov štátneho rozpočtu.

(8) Colný úrad zašle Správe rezerv informáciu o prevode príjmov z poplatku najneskôr do desiatich pracovných dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca. Colný úrad v informácii uvedie

a) údaj o výške príjmu za úhradu poplatku podľa vybraných ropných výrobkov uvedených v [prílohe č. 4 štvrtom bode] s uvedením ich množstva,

b) údaj o výške uplatneného nároku na vrátenie poplatku, a to v členení podľa vybraných ropných výrobkov uvedených v [prílohe č. 4 štvrtom bode] ,

c) príjem z pokút uložených podľa [§ 9 ods. 3] , ktoré boli uhradené, a to v členení podľa jednotlivých pokút podľa [§ 9 ods. 3] , kde uvedie obchodné meno a sídlo podnikateľa alebo meno a priezvisko a trvalý pobyt podnikateľa a dátum, kedy bola vyrubená pokuta podnikateľom uhradená.

(9) Ak Správa rezerv zistí z hlásení podľa odseku 2 alebo odseku 3 nedoplatok, vystaví podnikateľovi platobný výmer na rozdiel príspevku, ktorý mal byť Správe rezerv uhradený. Podnikateľ je povinný uhradiť Správe rezerv rozdiel príspevku podľa platobného výmeru do 10 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. V prípade preplatku podnikateľ môže písomne požiadať Správu rezerv o vrátenie rozdielu z uhradeného príspevku.

(10) Ak Správa rezerv zistí nesplnenie povinnosti podľa odseku 2 písm. a) alebo odseku 3, vyzve podnikateľa na podanie dodatočného hlásenia, ktoré je podnikateľ povinný doručiť Správe rezerv do 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.

(11) Ak Správa rezerv zistí nesplnenie povinnosti podľa odseku 2 písm. b), vystaví podnikateľovi platobný výmer na príspevok, ktorý vypočíta z podkladov, ktoré má k dispozícii. Podnikateľ je povinný uhradiť Správe rezerv príspevok do 10 pracovných dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

(12) Správa rezerv sústreďuje príjmy z príspevku na samostatnom mimorozpočtovom účte. Do siedmich pracovných dní od ukončenia kalendárneho štvrťroka odvedie Správa rezerv do príjmov štátneho rozpočtu zostatok na účte z príspevku za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Zostatkom na účte z príspevku za predchádzajúci kalendárny štvrťrok sa rozumie rozdiel medzi sumou vybratého príspevku a sumou vráteného príspevku. Zostatok na účte z príspevku za posledný štvrťrok odvedie Správa rezerv do príjmov štátneho rozpočtu do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. Výdavky na tvorbu, obmenu, zámenu, pôžičku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob realizuje Správa rezerv z výdavkov štátneho rozpočtu.

(1) Správa rezerv vykonáva

a) kontrolu množstva a kvality núdzových zásob 10) u uznaných skladovateľov. 11) Uznaný skladovateľ musí trvalo zabezpečiť odber vzoriek núdzových zásob na overenie ich kvality v akreditovaných laboratóriách 12) a umožniť Správe rezerv ich kontrolný odber,

b) kontrolu plnenia opatrení podľa [§ 6 ods. 5] .

(2) Kontrolu plnenia opatrení na obmedzenie spotreby ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov vykonávajú:

a) útvary Policajného zboru, 13) ak ide o opatrenia podľa [§ 6 ods. 2 písm. a) a b)] ,

b) Slovenská obchodná inšpekcia, 14) ak ide o opatrenia podľa [§ 6 ods. 2 písm. c), d) a e)] ,

c) colné orgány, 3) ak ide o opatrenie podľa [§ 6 ods. 2 písm. f)] .

(3) Kontrolu plnenia povinností podľa [§ 7a] vykonávajú colné úrady.

(1) Správa rezerv uloží pokutu do výšky

a) 33 193 eur tomu, kto nesplní informačnú povinnosť podľa [§ 7 ods. 1] ,

b) 165 969 eur tomu, kto nesplní povinnosti podľa [§ 6 ods. 5] ,

c) 663 878 eur tomu, kto neoprávnene použije núdzové zásoby alebo ich neoprávnené použitie umožní,

d) 663 878 eur tomu, kto bezdôvodne neodstráni v určenom termíne nedostatky zistené pri kontrole množstva a kvality núdzových zásob,

e) 1 659 695 eur tomu, kto opakovane neoprávnene použije núdzové zásoby.

(2) Pokutu do výšky

a) 165 eur uloží útvar Policajného zboru tomu, kto nedodrží opatrenia podľa [§ 6 ods. 2 písm. a) a b)] ,

b) 33 193 eur uloží Slovenská obchodná inšpekcia tomu, kto nedodrží opatrenia podľa [§ 6 ods. 2 písm. c), d) a e)] ,

c) 663 878 eur uloží colný orgán tomu, kto nedodrží opatrenia podľa [§ 6 ods. 2 písm. f)] .

(3) Podnikateľovi, ktorý

a) nepodá v lehote podľa [§ 7a ods. 3] daňové priznanie na účel úhrady poplatku podľa [§ 7a ods. 1] , uloží colný úrad pokutu vo výške 330 eur,

b) nesprávne uvedie výšku poplatku, uloží colný úrad pokutu vo výške 0,01 % z kladného rozdielu medzi výškou poplatku uvedenou v daňovom priznaní a výškou poplatku uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní, najmenej však 50 eur,

c) nezaplatí poplatok alebo jeho časť v lehote podľa [§ 7a ods. 3] , uloží colný úrad pokutu vo výške 60 % z nezaplateného poplatku alebo jeho časti,

d) zaplatí poplatok alebo jeho časť po lehote podľa [§ 7a ods. 3] , uloží colný úrad pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poplatku za každý deň omeškania s platbou odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poplatku až do dňa platby vrátane, najmenej však 165 eur.

(4) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán podľa odsekov 1 až 3 dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

(5) Pri ukladaní pokút sa prihliada na charakter a závažnosť protiprávneho konania, najmä na rozsah porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

(6) Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16) Na konanie o uložení pokuty podľa odseku 3 sa vzťahuje osobitný predpis. 9j)

(7) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.