Tento zákon upravuje postavenie zahraničného Slováka, jeho práva a povinnosti na území Slovenskej republiky. Ďalej upravuje postup pri priznávaní postavenia zahraničného Slováka a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k zahraničným Slovákom.

(1) Zahraničným Slovákom je osoba, ktorej je priznané postavenie zahraničného Slováka podľa tohto zákona.

(2) Postavenie zahraničného Slováka možno priznať za podmienok ustanovených v tomto zákone osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ak má slovenskú národnosť alebo slovenský etnický pôvod a slovenské kultúrno-jazykové povedomie.

(3) Slovenským etnickým pôvodom sa na účely tohto zákona rozumie, ak osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia zahraničného Slováka (ďalej len „žiadateľ“), alebo niekto z jej predkov v priamom rade do tretieho pokolenia bol slovenskej národnosti.

(4) Žiadateľ svoju slovenskú národnosť alebo slovenský etnický pôvod preukazuje úradným dokladom (ďalej len „doklad") potvrdzujúcim túto skutočnosť. Dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť je najmä rodný list alebo krstný list, výpis z matriky, osvedčenie o štátnom občianstve alebo osvedčenie o trvalom pobyte žiadateľa, ak obsahuje zápis o slovenskej národnosti podľa práva štátu, ktorého orgán osvedčenie vydal.

(5) Žiadateľ, ktorý nemôže získať doklad uvedený v odseku 4, sa preukazuje písomným svedectvom krajanskej organizácie pôsobiacej v mieste jeho pobytu, alebo ak taká nie je, svedectvom aspoň dvoch zahraničných Slovákov, ktorí s ním žijú v tom istom štáte.

(6) Slovenským kultúrno-jazykovým povedomím sa na účely tohto zákona rozumie aspoň pasívna znalosť slovenského jazyka spolu so základnou orientáciou v slovenských kultúrnych reáliách alebo aktívne prejavy hlásenia sa k slovenskému etnickému spoločenstvu.

(7) Žiadateľ svoje slovenské kultúrno-jazykové povedomie preukazuje výsledkami svojej doterajšej činnosti, svedectvom krajanskej organizácie pôsobiacej v mieste jeho pobytu, alebo ak taká nie je, svedectvom aspoň dvoch zahraničných Slovákov, ktorí s ním žijú v štáte pobytu.

(1) Písomnú žiadosť o priznanie postavenia zahraničného Slováka podáva žiadateľ na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) alebo v zahraničí na zastupiteľskom úrade alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky (ďalej len „zastupiteľský úrad“).

(2) K žiadosti o priznanie postavenia zahraničného Slováka je žiadateľ povinný predložiť doklady potvrdzujúce skutočnosti uvedené v [§ 2 ods. 2] , [5] a [7] a doklady potvrdzujúce, že v štáte, v ktorom žije, sa nedopustil konania, ktoré je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom (ďalej len „úmyselný trestný čin“), za ktorý bol aj právoplatne odsúdený, ako aj to, že netrpí nákazlivou chorobou, ktorej šírenie je trestné podľa zákona. 1)

(3) O žiadosti rozhodne ministerstvo zahraničných vecí do 60 dní odo dňa jej prijatia. Ak žiadosti vyhovie, vydá žiadateľovi preukaz zahraničného Slováka (ďalej len „preukaz“) prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v mieste pobytu žiadateľa. Osobitné správne rozhodnutie o priznaní postavenia zahraničného Slováka sa kladne vybaveným žiadateľom nevydáva.

(1) Preukaz obsahuje údaje o totožnosti držiteľa, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, adresu trvalého pobytu. Do preukazu sa na požiadanie zapíše aj meno, priezvisko a dátum narodenia dieťaťa (aj osvojeného) do 15 rokov veku, ak to umožňujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zvýhodnenia vyplývajúce zo zákona sa vzťahujú aj na deti žiadateľa vo veku do 15 rokov zapísané v preukaze zahraničného Slováka.

(2) Preukaz sa vydáva s platnosťou na neurčitý čas. Preukaz platí len s platným cestovným dokladom alebo s platným dokladom o totožnosti osoby. Preukaz sa vydáva na účely možnosti uplatnenia zvýhodnení vyplývajúcich z tohto zákona na neurčitý čas.

(3) Držiteľ preukazu je povinný dbať na to, aby údaje v ňom uvedené zodpovedali skutočnosti. Držiteľ preukazu je povinný ohlásiť zmenu mena, priezviska, štátnej príslušnosti a adresy trvalého pobytu ministerstvu zahraničných vecí, ktoré mu vydá nový preukaz.

(4) Preukaz sa nevydá osobe

a) mladšej ako 15 rokov,

b) ktorá vykonáva činnosť poškodzujúcu záujmy Slovenskej republiky a ktorej konanie vykazuje znaky skutkových podstát trestných činov uvedených v Trestnom zákone, 2)

c) ktorá sa dopustila úmyselného trestného činu.

(5) Postavenie zahraničného Slováka zaniká

a) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky, 3) alebo

b) dňom doručenia listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky. 3a)

(6) Držiteľ preukazu je povinný v prípade zániku postavenia zahraničného Slováka preukaz odovzdať orgánu, ktorý ho vydal.

(1) Pri vstupe na územie Slovenskej republiky sa od zahraničného Slováka nevyžaduje písomné pozvanie a vízum u tých žiadateľov, u ktorých to umožňujú dvojstranné medzištátne zmluvy.

(2) Zahraničný Slovák je oprávnený zdržiavať sa dlhodobo na území Slovenskej republiky za podmienok stanovených osobitným predpisom. 4)

(3) Zahraničný Slovák podáva žiadosť o vydanie povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v zahraničí na zastupiteľskom úrade alebo na príslušnom útvare Policajného zboru v Slovenskej republike.