(1) Psychologickú činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré absolvovali vysokoškolské štúdium v odbore psychológia a spĺňajú ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom. Tým nie je dotknuté oprávnenie vykonávať psychoterapeutickú činnosť podľa osobitných predpisov. 1)

(2) Psychologickú činnosť podľa tohto zákona môžu vykonávať samostatne, vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť a za odmenu alebo v neštátnych zariadeniach 2) (ďalej len „psychologická činnosť") iba psychológovia, ktorí získajú na túto činnosť osvedčenie (§ 12 ods. 3). Psychologická činnosť nie je živnosťou. 3)

(3) Psychológ, ktorý vykonáva psychologickú činnosť, môže v súlade so svojím osvedčením (odsek 2) používať označenie „psychológ" a „psychoterapeut". Tým nie je dotknuté oprávnenie na vykonávanie psychologickej činnosti a používanie označenia „psychológ" podľa osobitných predpisov. 4)

(1) Psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom.

(2) Povinnosti mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca. Ak by to malo byť na škodu klienta, psychológ dodrží princíp mlčanlivosti aj napriek súhlasu na jeho porušenie.

(3) Vo verejnom záujme môže bez súhlasu klienta alebo jeho zákonného zástupcu zbaviť psychológa povinnosti mlčanlivosti Predsedníctvo Slovenskej komory psychológov.