(1) Obce, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva (ďalej len „obec“), sa označujú v jazyku národnostnej menšiny na samostatných dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce.

(2) Dopravné značky podľa odseku 1 sa umiestňujú pod dopravnými značkami s názvom obce, ktorý sa uvádza vždy v štátnom jazyku. 1)

(3) Zoznam označenia obcí v jazykoch národnostných menšín je uvedený v prílohe tohto zákona; označenia obcí majú miestny charakter.

(4) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom dopravnú značku na účely informatívneho označovania obcí v jazykoch národnostných menšín, ktorá sa bude odlišovať od dopravnej značky s názvom obce.

V úradnom styku, najmä na verejných listinách, pečiatkach obcí, kartografických dielach a v poštovom styku, sa používajú názvy obcí výlučne v štátnom jazyku.

(1) Obec môže formou hlasovania svojich obyvateľov 2) rozhodnúť o zmene označenia obce uvedenej v prílohe tohto zákona a môže touto formou určiť označenie obce v jazyku národnostnej menšiny, ak sa v prílohe tohto zákona toto označenie nenachádza.

(2) Hlasovanie podľa odseku 1 je platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina obyvateľov obce oprávnených voliť podľa osobitného predpisu. 3) Rozhodnutie obce podľa odseku 1 je prijaté, ak zaň platným spôsobom hlasovalo aspoň 80 % obyvateľov obce, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na obce, ktorých názov bol zmenený v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945.

Orgány štátnej správy 4) sú povinné zabezpečiť označenie obcí podľa tohto zákona.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou [§ 4] , ktorý nadobúda účinnosť 1. novembrom 1994.