Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 21. februára 1991 bol v Madride podpísaný v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný v Ríme 4. novembra 1950, a tieto ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce: Dodatkový protokol, dojednaný v Paríži 20. marca 1952, Protokol č. 2, dojednaný v Štrasburgu 6. mája 1963, Protokol č. 4, dojednaný v Štrasburgu 16. septembra 1963, Protokol č. 6, dojednaný v Štrasburgu 28. apríla 1983, a Protokol č. 7, dojednaný v Štrasburgu 22. novembra 1984. S Dohovorom i Protokolmi vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ich ratifikoval s tým, že Česká a Slovenská Federatívna Republika podľa článku 64 Dohovoru robí výhradu k [článkom 5 a 6 Dohovoru] v tom zmysle, že tieto ustanovenia nebránia ukladaniu disciplinárneho trestu väzenia podľa [§ 17 zákona č. 76/1959 Zb.] o niektorých služobných pomeroch vojakov. Ratifikačné listiny boli uložené u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára Dohovoru, 18. marca 1992. Pri ratifikácii Dohovoru sa urobilo vyhlásenie: Česká a Slovenská Federatívna Republika vyhlasuje, že po dobu piatich rokov, ktorá sa bude mlčky predlžovať vždy o obdobie ďalších piatich rokov, pokiaľ Česká a Slovenská Federatívna Republika svoje vyhlásenie neodvolá pred uplynutím prebiehajúceho obdobia: a) uznáva právomoc Európskej komisie pre ľudské práva prijímať podľa [článku 25 Dohovoru] sťažnosti osôb, nevládnych organizácií alebo skupín osôb považujúcich sa za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, [článkami 1-4 Protokolu č. 4] a [článkami 1-5 Protokolu č. 7] , pokiaľ k porušeniu práv vyplývajúcich z týchto dokumentov došlo po nadobudnutí ich platnosti pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku; b) uznáva na základe vzájomnosti právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva podľa [článku 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd] na výklad a použitie Dohovoru, [článkov 1-4 Protokolu č. 4] a [článkov 1-5 Protokolu č. 7] , pokiaľ k porušeniu práv vyplývajúcich z týchto dokumentov došlo po nadobudnutí ich platnosti pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho [článku 66 ods. 2] dňom 3. septembra 1953. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade s [článkom 66 ods. 3] dňom 18. marca 1992. Dodatkový protokol nadobudol platnosť na základe svojho [článku 6] dňom 18. mája 1954 a pre ČSFR nadobudol platnosť na základe toho istého článku 18. májom 1992. Protokol č. 2 nadobudol platnosť na základe svojho článku 5 ods. 2 dňom 21. septembra 1970 a pre ČSFR nadobudol platnosť na základe toho istého článku ods. 1 b) 18. marcom 1992. Protokol č. 4 nadobudol platnosť na základe svojho [článku 7 ods. 1] dňom 2. mája 1968 a pre ČSFR nadobudol platnosť podľa toho istého článku 18. marcom 1992. Protokol č. 6 nadobudol platnosť na základe svojho [článku 8 ods. 1] dňom 1. marca 1985 a pre ČSFR podľa [toho istého článku ods. 2] dňom 1. apríla 1992. Protokol č. 7 nadobudol platnosť na základe svojho [článku 9 ods. 1] dňom 1. novembra 1988 a pre ČSFR podľa [toho istého článku ods. 2] nadobudne platnosť 1. júnom 1992. České preklady Dohovoru i Protokolov sa vyhlasujú samostatne. 1)