(1) Nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky (ďalej len „nehnuteľný majetok“), ktorý bol pred 28. aprílom 1950 vo vlastníctve gréckokatolíckej cirkvi a ktorý bol na základe výnosu Štátneho úradu pre veci církevné v Prahe 1) prevedený do vlastníctva pravoslávnej cirkvi, je majetkom vo vlastníctve gréckokatolíckej církvi.

(2) Právne vzťahy k nehnuteľnému majetku uvedenému v odseku 1 sa zapíšu do evidencie nehnuteľností na návrh gréckokatolíckej cirkvi. 2)

(1) Ak sa nehnuteľný majetok uvedený v [§ 1 ods. 1] neodovzdá do užívania gréckokatolíckej cirkvi do troch mesiacov od účinnosti tohto zákonného opatrenia, alebo ak sa obe cirkvi v tejto lehote nedohodnú o spôsobe užívania (spoluužívania), rozhodne o užívaní (spoluužívaní) tohto majetku splnomocnenec vlády Slovenskej republiky (ďalej len „splnomocnenec“).

(2) V rozhodnutí splnomocnenec prihliadne na počty veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi v obci, kde sa nehnuteľný majetok nachádza. Výkon činnosti oboch cirkví musí byť zabezpečený.

(3) Na rozhodnutie splnomocnenca sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Zrušujú sa s platnosťou pre územie Slovenskej republiky:

Toto zákonné opatrenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.