(1) Táto vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí zmluvou do štátneho socialistického vlastníctva (ďalej len „štátne vlastníctvo“), správu národného majetku štátnymi organizáciami, výkon správy národného majetku organizačnými jednotkami štátnych organizácií, ktoré vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene 1) (ďalej len „organizačné jednotky“), a nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátnych organizácií.
(2) Táto vyhláška sa nevzťahuje na nadobúdanie vecí od iných socialistických organizácií než štátnych, od občanov a iných organizácií než socialistických, ktoré je predmetom činnosti štátnej organizácie, na prevody správy a prevody vlastníctva národného majetku, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení. 2)
(3) Ďalej sa vyhláška nevzťahuje na prevody vecí určených na osobnú spotrebu do vlastníctva občanov (napr. predaj v obchode, poskytovanie liekov, školských potrieb) a na požičiavanie spotrebných predmetov občanom štátnymi organizáciami na to určenými, na prenechávanie bytov a miestností v domoch spravovaných organizáciami na osobné užívanie občanom, na prenechávanie vecí v národnom majetku do dočasného užívania občanom podľa osobitných predpisov, 3) na požičiavanie spotrebných predmetov, ktoré boli na tento účel určené (napr. knihy, predmety na pestovanie športu) a na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných vecí organizáciami podľa osobitných predpisov. 4)
(1) Štátne organizácie môžu nadobúdať zmluvou 5) do štátneho vlastníctva veci od iných socialistických organizácií než štátnych za cenu podľa cenových predpisov, 6) ak ich potrebujú na plnenie určených úloh.
(2) Od občanov a iných organizácií než socialistických môžu štátne organizácie len výnimočne nadobúdať veci do štátneho vlastníctva, a to za cenu podľa cenových predpisov, 7) ak ich nemôžu nadobudnúť od socialistických organizácií a ak ich nevyhnutne potrebujú na plnenie určených úloh. Štátne organizácie nemôžu nadobúdať od občanov a iných organizácií než socialistických do štátneho vlastníctva rodinné domčeky, 8) stavby na individuálnu rekreáciu 9) a byty v osobnom vlastníctve na ubytovanie a rekreáciu svojich pracovníkov.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre organizačné jednotky, pokiaľ môžu vo svojom mene uzavrieť zmluvy o prevode vecí do štátneho vlastníctva.
(1) Orgán priamo nadriadený štátnej organizácii môže ustanoviť, že na účinnosť hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva podľa [§ 2 ods. 1] je potrebné jeho schválenie. To isté môže ustanoviť štátna organizácia svojej organizačnej jednotke, pokiaľ nie je potrebné schválenie orgánu priamo nadriadeného štátnej organizácii.
(2) Na účinnosť zmluvy o nadobúdaní vlastníctva podľa [§ 2 ods. 2] potrebujú štátne organizácie schválenie priamo nadriadeného orgánu, národný výbor schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie.
(3) Na účinnosť zmluvy o nadobúdaní vlastníctva podľa [§ 2 ods. 2] organizačnou jednotkou v prípadoch, pre ktoré sa nevyžaduje schválenie nadriadeného orgánu štátnej organizácie, je potrebné schválenie štátnej organizácie. Štatút štátnej organizácie môže ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je toto schválenie potrebné.
(4) Schválenie podľa odsekov 1 a 2 nie je potrebné, ak veci nadobúda ústredný orgán štátnej správy alebo krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“).
(1) Ponuku bezodplatného prevodu hnuteľných vecí do štátneho vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických je príslušná prijať štátna organizácia, ktorej sa ponuka urobila. Prijatím ponuky prechádzajú veci do štátneho vlastníctva a do správy štátnej organizácie, ktorá ponuku prijala.
(2) Na prijatie ponuky bezodplatného prevodu nehnuteľností do štátneho vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických je príslušný okresný národný výbor alebo národný výbor jemu na roveň postavený (ďalej len „okresný národný výbor“), v obvode ktorého sa nehnuteľnosti alebo ich prevažná časť nachádzajú. Prijatím ponuky prechádza nehnuteľnosť do štátneho vlastníctva a do dočasnej správy tohto národného výboru. 10)
(3) Na prijatie ponuky bezodplatného prevodu vecí zo zahraničia do štátneho vlastníctva je príslušné Federálne ministerstvo zahraničných vecí; prijatím ponuky prechádzajú veci do jeho správy.
(4) Štátne organizácie môžu bezodplatne nadobúdať zmluvou 3) do štátneho vlastníctva veci aj od iných socialistických organizácií než štátnych.
(1) Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva vecí do štátneho vlastníctva musí mať písomnú formu.
(2) Ak vlastník viaže ponuku na obťažné podmienky, môže byť prijatá, len ak na jej prijatí je spoločenský záujem. V týchto prípadoch je potrebné schválenie priamo nadriadeného orgánu štátnej organizácie, ktorej sa ponuka urobila, alebo národného výboru najbližšie vyššieho stupňa, ak ponuku prijíma národný výbor. Schválenie nie je potrebné, ak takú ponuku prijíma ústredný orgán štátnej správy alebo krajský národný výbor. V pochybnostiach si tieto orgány vyžiadajú stanovisko príslušného ministerstva financií.
(1) Národný majetok spravujú štátne organizácie. Organizačné jednotky vykonávajú vo svojom mene v rozsahu svojej spôsobilosti nadobúdať práva a zaväzovať sa správu národného majetku, ktorý je v správe štátnej organizácie a s ktorým tieto jednotky hospodária.
(2) Národný majetok spravuje zásadne tá štátna organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži, pokiaľ táto vyhláška alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. 11) Ak nehnuteľný národný majetok užíva na plnenie svojich úloh niekoľko štátnych organizácií, je na správu tohto národného majetku príslušná tá štátna organizácia, ktorá v pomere k ostatným organizáciám užíva jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom, ktorá štátna organizácia má určitý národný majetok spravovať ( [§ 7] ), sa môžu od tohto ustanovenia zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, odchýliť.
(3) Ak štátna organizácia spravuje národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná štátna organizácia, sú obe organizácie povinné bezodkladne zariadiť, aby bol taký majetok prevedený do správy tej štátnej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva. Týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť prenechať národný majetok socialistickej organizácii celkom alebo sčasti na dočasné užívanie ( [§ 13] ).
(4) Ak štátna organizácia spravuje nehnuteľný národný majetok, ktorý je podľa právoplatného územného rozhodnutia určený na investičnú výstavbu inej štátnej organizácie, je spravujúca štátna organizácia povinná previesť tento majetok do správy tejto štátnej organizácie, pokiaľ sa organizácie nedohodnú inak. 12) Nehnuteľný národný majetok určený na investičnú výstavbu inej socialistickej organizácie než štátnej je povinná štátna organizácia previesť do správy príslušného okresného (mestského) národného výboru, 13) v obvode ktorého je odovzdávaný národný majetok. Tento národný výbor postupuje podľa § 14. Ak nehnuteľný národný majetok je určený územnoplánovacou dokumentáciou alebo územnoplánovacími podkladmi na sústredenú bytovú výstavbu, prevedie spravujúca organizácia národný majetok do správy príslušného národného výboru, ktorý je investorom sústredenej bytovej výstavby, príp. štátnej organizácie zriadenej na zabezpečenie investorskej činnosti. Spravujúca organizácia je povinná previesť národný majetok určený na investičnú výstavbu alebo na sústredenú bytovú výstavbu do 30 dní odo dňa, keď organizácia o prevod správy požiada. Poľnohospodársku pôdu možno previesť až po jej odňatí poľnohospodárskej výrobe, 14) lesné pozemky možno previesť až po ich vyňatí z lesného pôdneho fondu. 15)
(5) Ak štátne organizácie združujú prostriedky na investičnú výstavbu alebo na obstaranie základných prostriedkov navzájom, prípadne s inými socialistickými organizáciami než štátnymi, musia sa v zmluve o združení prostriedkov vopred dohodnúť, ktorá z nich bude mať takto obstaraný majetok v správe, prípadne vo vlastníctve. 16) Bude to spravidla tá socialistická organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa taký majetok obstaral, alebo ktorá prevažne prispeje na jeho obstaranie.
(6) Národné výbory, prípadne nimi riadené a určené organizácie, môžu mať v správe prebytočný nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby zostal v štátnom vlastníctve pre budúce úlohy. Môžu mať tiež v správe domy, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené na to, aby boli celkom alebo sčasti prenechané na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh a niekoľko organizácií ich aj skutočne užíva alebo ak podlahová plocha ich obytnej časti je aspoň jedna tretina celkovej užívacej plochy budovy.
(7) Pokiaľ štátna organizácia nesplní povinnosť podľa odsekov 3 a 4, postupuje sa primerane podľa [§ 7] .
(8) Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením názvu štátnej organizácie, ktorá má nehnuteľnosť v správe. 17) Výkon správy sa vyznačí na evidenčnom liste.
(1) Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá štátna organizácia je oprávnená určitý národný majetok spravovať, a ak dôjde k sporu (ďalej len „spor o správu“), rozhodne najbližší orgán spoločne nadriadený organizáciám, medzi ktorými vznikol spor o správu, pokiaľ osobitný predpis neurčuje na rozhodovanie iný vecne príslušný orgán štátnej správy. 18) Ak štátne organizácie nemajú spoločne nadriadený orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory; ak medzi nimi nedôjde k dohode, rozhoduje príslušné ministerstvo financií na žiadosť niektorého z nich. Ak spor o správu vznikne medzi štátnou organizáciou riadenou federálnym ústredným orgánom štátnej správy a štátnou organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy republiky alebo medzi štátnou organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky a štátnou organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky, rozhodujú po dohode príslušné ministerstvá financií, a to na žiadosť niektorého z príslušných ústredných orgánov štátnej správy, prípadne krajského národného výboru, pokiaľ jednou z týchto organizácií, medzi ktorými vznikol spor o správu, je národný výbor alebo ním riadená organizácia.
(2) Štátne organizácie, medzi ktorými vznikol spor o správu, musia bez zbytočného odkladu podať žiadosť nadriadenému orgánu o vydanie opatrenia, ktorá z nich je oprávnená určitý národný majetok spravovať. Žiadosť podaná ktoroukoľvek z týchto organizácií musí byť podpísaná štatutárnym orgánom organizácie, musí obsahovať presný skutkový stav, o ktorý sa opiera, a návrh, ako má byť rozhodnuté. K žiadosti treba pripojiť doklad o tom, že medzi štátnymi organizáciami nedošlo k dohode. Štátna organizácia, ktorá požiadala o rozhodnutie sporu o správu, je povinná zaslať kópiu žiadosti o vydanie opatrenia štátnej organizácii, proti ktorej žiadosť smeruje.
(3) Štátna organizácia, proti ktorej žiadosť smeruje, je povinná v lehote 15 dní po tom, čo dostane kópiu žiadosti, predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 1 (ďalej len „rozhodujúce orgány“) vyjadrenie podpísané štatutárnym orgánom, v ktorom sa musí uviesť stanovisko k návrhu obsiahnutému v žiadosti a skutočnosti, o ktoré sa opiera, a ďalej návrh, ako má byť rozhodnuté. K vyjadreniu pripojí štátna organizácia potrebné doklady.
(4) Rozhodujúce orgány prerokujú vec so štátnymi organizáciami, medzi ktorými spor o správu vznikol, a vedú ich k tomu, aby sa dohodli na riešení, ktoré je v súlade s celospoločenským záujmom. Ak sa organizácie dohodnú, rozhodujúce orgány opatrenie nevydajú.
(5) Príslušné ministerstvá financií rozhodujú spory o správu, ak ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory predložia doklad, že medzi týmito orgánmi nedošlo k dohode, a podrobný rozbor, prečo nebol spor rozhodnutý. Žiadosť v takom prípade podáva niektorý z ústredných orgánov štátnej správy, prípadne krajský národný výbor príslušnému ministerstvu financií.
(6) Rozhodujúce orgány môžu prizvať na rokovanie znalca, prípadne si vyžiadať písomný znalecký posudok za účelom objektívneho posúdenia sporu o správu národného majetku s prihliadnutím na odbornú stránku prípadu. Tieto orgány určia výšku odmeny 19) za znalecký posudok a rozhodnú, ktorá štátna organizácia je povinná tieto náklady uhradiť.
(7) Pri prevode správy národného majetku opatrením rozhodujúcich orgánov sa postupuje podľa ustanovenia [§ 17 ods. 4] tejto vyhlášky.
(8) Rozhodovanie sporu o správu je postup, v ktorom rozhodujúce orgány rozhodujú o právnych pomeroch štátnych organizácií pri riadení ich hospodárskej činnosti. 20)
(9) Štátna organizácia spravujúca národný majetok, ktorý je predmetom sporu o správu, je až do vydania opatrenia povinná riadne plniť povinnosti vyplývajúce z jeho správy.
Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizačná jednotka je príslušná na výkon správy národného majetku, rozhodne štatutárny orgán štátnej organizácie, ktorý môže tiež rozhodnúť o prevode výkonu správy medzi organizačnými jednotkami podľa [§ 17 ods. 5] ; pre toto rozhodnutie platia primerane ustanovenia [§ 7] .
(1) Štátne organizácie sú povinné spravovať národný majetok so starostlivosťou riadneho hospodára. Sú povinné najmä:
a) národný majetok zistiť, spísať, oceniť a viesť v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov, 21) pokiaľ nie je ustanovené inak, 22)
b) do 60 dní po dni, keď štátna organizácia nadobudla do správy nehnuteľnosť, oznámiť zmenu vo vlastníctve, správe, výkone správy organizačnou jednotkou alebo v užívacom vzťahu k nehnuteľnosti príslušnému orgánu geodézie a odovzdať mu podklady na zápis zmien v evidencii nehnuteľností, 23)
c) starať sa, aby sa národný majetok zachoval, zlepšoval, rozširoval, riadne udržiaval, účelne rozmiestňoval a plne využíval,
d) používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, v jej rámci sa najmä domáhať ochrany vlastníckeho práva štátu proti neoprávneným zásahom a ochrany práva správy, 24) uplatňovať právo na náhradu škody proti tým, ktorí za škodu zodpovedajú, uplatňovať právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu proti tomu, kto ho na úkor štátnej organizácie získal,
e) plniť ďalšie povinnosti uložené osobitnými predpismi. 25)
(2) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne aj pre organizačné jednotky pri výkone správy národného majetku.
(1) Prebytočný je národný majetok, ktorý štátna organizácia trvale nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný potrebám štátnej organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a konzervácii. 26)
(2) Neupotrebiteľný je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaralosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže už slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky sa považujú aj budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba odstrániť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu.
(3) Štátne organizácie sú povinné sústavne sledovať, ktorý národný majetok nimi spravovaný je prebytočný alebo neupotrebiteľný, a nakladať s ním podľa ďalších ustanovení tejto vyhlášky, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. 27)
(4) O prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku aj o spôsobe ďalšieho naloženia s takým majetkom písomne rozhoduje štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci pracovník, prípadne na návrh ním zriadenej komisie ako poradného orgánu, alebo na základe posudku odbornej socialistickej organizácie. K rozhodnutiu o prebytočnosti a o neupotrebiteľnosti národného majetku sa musí dodatočne pripojiť doklad o tom, ako sa s týmto majetkom naložilo.
(5) Pre rozhodovanie o prebytočnosti a o neupotrebiteľnosti národného majetku kultúrnej povahy platia osobitné predpisy. 28)
(1) Národný majetok, o ktorom bolo podľa [§ 10 ods. 4] rozhodnuté, že je prebytočný, prevedie štátna organizácia do správy inej štátnej organizácie ( [§ 16 a 17] ) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej ( [§ 18 a 19] ).
(2) Pokiaľ o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, a o veci uvedené v [§ 18 ods. 4 písm. da), db), dc)] , [ec)] preukázateľne neprejaví záujem socialistická organizácia, a ak ide o hnuteľné veci, ani socialistická organizácia obstarávajúca sprostredkovateľskú službu, môžu sa previesť do vlastníctva občanov za cenu podľa cenových predpisov. 29) Do vlastníctva občanov nemožno takto previesť prebytočné nákladné automobily a autobusy. 30)
(3) Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby aj naďalej zostal v štátnom vlastníctve pre budúce úlohy, sa prevedie do správy miestneho národného výboru, pokiaľ nedošlo k jeho prevodu do správy inej štátnej organizácie, ktorá môže taký majetok lepšie spravovať. Poľnohospodárska pôda sa prevedie vždy do správy okresného (mestského) národného výboru. 13) Ak príslušný národný výbor má proti prevodu námietky, postupuje sa podľa [§ 7] .
(4) Pre nakladanie s nevyužitými zásobami 31) včítane predmetov postupnej spotreby na sklade aj v používaní platia osobitné predpisy. 32)
(1) S národným majetkom, o ktorom štátna organizácia rozhodne podľa [§ 10 ods. 4] , že je neupotrebiteľný a sama ho nemôže hospodárne využiť napr. ako materiál, naloží podľa [§ 11 ods. 1 a 2] , pokiaľ nie je zrejmé, že taký majetok nemôžu socialistické organizácie alebo občania využiť.
(2) Pre nakladanie s nevyužitými zásobami 33) včítane predmetov postupnej spotreby na sklade aj v používaní a pre nakladanie s kovovým odpadom a zbernými surovinami platia osobitné predpisy. 34)
(3) Ak sa štátnej organizácii nepodarí naložiť s neupotrebiteľným národným majetkom podľa predchádzajúcich odsekov, vykoná jeho likvidáciu. Rovnakým spôsobom sa naloží s nepoužiteľnými zásobami. 35)
(1) Štátna organizácia môže národný majetok, ktorý má vo svojej správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, celkom alebo sčasti prenechať na dočasné užívanie socialistickej organizácii hospodárskou zmluvou. 36) Na dočasné užívanie sa nemôžu prenechať spotrebiteľné veci.
(2) Štátna organizácia môže prenechať za odplatu 37) na dočasné užívanie občanom na osobnú potrebu v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý nie je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ho dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Za rovnakých podmienok štátna organizácia prenechá na dočasné užívanie pozemok, na ktorom je postavená stavba, ktorú prevádza do vlastníctva občana podľa [§ 18 ods. 4 písm. da), db)] , [ec)] .
(3) Štátna organizácia môže so súhlasom okresného národného výboru po predchádzajúcom vyjadrení príslušného orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva 38) prenechať na dočasné užívanie za odplatu podľa cenových predpisov spoločenským organizáciám alebo občanom na poľnohospodárske využitie poľnohospodárske pozemky 39) nevhodné na socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu.
(4) Štátna organizácia môže prenechať občanom na dočasné užívanie za odplatu podľa cenových predpisov 40) národný majetok určený na poskytovanie služieb, ak taký majetok na tieto účely štátna organizácia efektívne nevyužíva a ak občan dostal od príslušných orgánov podľa osobitných predpisov 41) povolenie na poskytovanie služieb.
(5) V miestach, kde socialistické organizácie neposkytujú služby potrebné na individuálnu bytovú výstavbu, modernizáciu, rekonštrukciu a údržbu domového a bytového fondu, prípadne na ďalšie spoločensky žiadúce účely, môže štátna organizácia, ak tomu nebráni plnenie jej úloh, prenechať občanom na dočasné užívanie za odplatu podľa cenových predpisov 40) stavebné mechanizmy, dopravné prostriedky, prístroje a nástroje na čas nevyhnutne potrebný. Štátna organizácia je povinná kontrolovať, či sa tento národný majetok neužíva v rozpore s účelom, na ktorý bol prenechaný na dočasné užívanie.
(6) Prenechanie národného majetku na dočasné užívanie podľa odsekov 2 až 5 sa uskutočňuje písomnou zmluvou. 42) Nevyhnutnou náležitosťou zmluvy uzavieranej s občanmi je presné označenie národného majetku odovzdávaného do dočasného užívania, vymedzenie účelu, na ktorý sa národný majetok prenecháva, určenie času, na ktorý sa národný majetok prenecháva, výška odplaty a možnosť odstúpenia od zmluvy, ak sa zistí, že národný majetok sa užíva v rozpore s uzavretou zmluvou. 43)
(1) Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali vo vlastníctve štátu, môže sa bezodplatne odovzdať do trvalého užívania 44) len iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý užívateľ“).
(2) Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania trvalému užívateľovi je príslušný okresný (mestský) národný výbor, 13) v obvode ktorého je odovzdávaný majetok. Ak sa do trvalého užívania má odovzdať nehnuteľný národný majetok, ktorý nie je v správe okresného (mestského) národného výboru, v obvode ktorého sa nachádza, prevedie sa do jeho správy. So súhlasom príslušného ministerstva financií môže aj iná štátna organizácia odovzdať nehnuteľný národný majetok, ktorý má v správe, do trvalého užívania.
(3) Odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností. 45)
(4) Hospodárska zmluva o odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania musí obsahovať:
a) určenie odovzdávaného majetku (obec, katastrálne územie, parcelné číslo, pri budovách popisné alebo evidenčné číslo v súlade so zápismi v evidencii nehnuteľností),
b) účel, na ktorý sa majetok odovzdáva do trvalého užívania, a spôsob tohto užívania,
c) určenie dňa vzniku trvalého užívania.
(5) V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie:
a) obstarávacia cena odovzdávaného majetku, 46)
b) celkový stav majetku, najmä hlavné nedostatky a závady,
c) základné povinnosti trvalého užívateľa a podmienky vyporiadania pri zániku trvalého užívania,
d) prípadné obmedzenie práva trvalého užívania. 47)
(6) Ak pri uzavieraní zmluvy, prípadne pri rokovaní o jej zmene alebo zrušení vznikne medzi správcom národného majetku a trvalým užívateľom rozpor, riešia ho nadriadené orgány.
(7) Trvalý užívateľ je povinný nehnuteľný národný majetok na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať jeho zachovanie. Investície 48) môže uskutočňovať len s predchádzajúcim písomným súhlasom správcu národného majetku. Pri každom súhlase sa musí určiť, či a do akej miery má trvalý užívateľ pri zániku trvalého užívania nárok voči správcovi národného majetku na úhradu ním vynaložených investičných prostriedkov. Úhrada nesmie byť vyššia než náklady na obstaranie investície znížené o jej opotrebenie, prípadne náhodné znehodnotenie. Ak sa náklady na obstaranie investície uskutočnenej trvalým užívateľom uhradili celkom alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu (štátnych fondov) alebo ich vynaložil trvalý užívateľ bez predchádzajúceho písomného súhlasu správcu národného majetku, úhrada nákladov trvalému užívateľovi nepatrí.
(8) Ak nehnuteľný národný majetok odovzdaný do trvalého užívania bol podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie alebo právoplatného územného rozhodnutia určený na investičnú výstavbu včítane bytovej výstavby, prípadne schváleným zoznamom pozemkov pre výstavbu rodinných domčekov na zástavbu rodinnými domčekmi a ak z tohto dôvodu nedôjde medzi správcom národného majetku a trvalým užívateľom k dohode o zániku práva trvalého užívania, je správca národného majetku oprávnený taký majetok trvalému užívateľovi odňať. 49) Poľnohospodársku pôdu v týchto prípadoch možno odňať, prípadne sa dohodnúť o zániku práva trvalého užívania až po jej odňatí poľnohospodárskej výrobe. Lesné pozemky možno takto odňať až po ich vyňatí z lesného pôdneho fondu.
(1) Pozemky v štátnom vlastníctve sa môžu prideliť do osobného užívania len v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 50)
(2) Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania vydá okresný 51) (mestský) 52) národný výbor, v obvode ktorého sa pozemok nachádza.
(3) Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná štátna organizácia než miestny národný výbor, prevedie ho táto organizácia spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania. Poľnohospodársku pôdu možno takto previesť až po jej odňatí poľnohospodárskej výrobe. Lesné pozemky možno takto previesť až po ich vyňatí z lesného pôdneho fondu.
(4) Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, zriaďuje sa právo osobného užívania pozemku za úhradu. 53)
(5) Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku registrovaná štátnym notárstvom je podkladom pre zápis v evidencii nehnuteľností. 54)
(1) Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia 55) sa uskutočňujú len medzi štátnymi organizáciami hospodárskymi zmluvami 56) za odplatu podľa cenových predpisov, 57) pokiaľ právny predpis neustanovuje inak. 58)
(2) Bezodplatne sa prevádza správa národného majetku, ak ide o
a) pozemky,
b) hmotný národný majetok prevádzaný medzi rozpočtovými organizáciami, pokiaľ nebol obstaraný z doplnkových zdrojov, 59)
c) hmotný národný majetok prevádzaný na organizáciu, ktorá ho podľa zmluvy o združení prostriedkov bude mať v správe, 60)
d) nehnuteľný národný majetok, ktorý organizácia prevádza do správy národného výboru, aby ho odovzdal do trvalého užívania ( [§ 14 ods. 2] ),
e) hmotný národný majetok, ktorý štátna organizácia nemôže využiť a prevádza ho do správy národného výboru, prípadne organizácie ním riadenej ( [§ 11 ods. 3] ),
f) nehnuteľné a hnuteľné kultúrne pamiatky a predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, pokiaľ zostávajú zbierkovými predmetmi, a knižničné fondy, prípadne ich časti medzi knižnicami jednotnej sústavy,
g) národný majetok prevádzaný na vyučovacie účely do správy vysokých škôl 61) a do správy príslušného národného výboru, 62)
h) prebytočný národný majetok múzejnej a pamiatkovej hodnoty určený na dokumentáciu vývoja spoločnosti alebo kultúrno-výchovné využitie v kultúrnych organizáciách, 63)
(3) Štátne organizácie sa môžu výnimočne dohodnúť na bezodplatnom prevode správy národného majetku aj v iných prípadoch než uvedených v odseku 2, pokiaľ taký prevod prispeje k lepšiemu využitiu národného majetku.
(4) Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k prvému dňu nasledujúceho roka. K inému dňu možno prevody správy uskutočniť, len ak sú pre taký prevod zvlášť závažné dôvody.
(5) Na účinnosť hospodárskej zmluvy nie je potrebné schválenie nadriadených orgánov štátnej organizácie, iba ak tak nadriadené orgány určia.
(6) Na účinnosť hospodárskej zmluvy uzavieranej organizačnou jednotkou je potrebné schválenie štátnej organizácie, pokiaľ nie je potrebné schválenie nadriadeného orgánu podľa odseku 5. Štátna organizácia môže v štatúte ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je jej schválenie potrebné.
(7) Organizačné jednotky tej istej štátnej organizácie môžu hospodárskou zmluvou prevádzať výkon správy národného majetku, pokiaľ to nie je štatútom vylúčené. Pre prevody výkonu správy platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 5. V štatúte môže byť ustanovené, v ktorých prípadoch sa prevody výkonu správy národného majetku uskutočňujú bezodplatne aj v iných prípadoch, než ustanovuje vyhláška. Na účinnosť hospodárskej zmluvy o prevode výkonu správy národného majetku je potrebný súhlas štátnej organizácie, pokiaľ tak ustanovuje štatút.
(8) Nadriadené orgány si nemôžu vyhradiť schvaľovanie prevodov správy a prevodov výkonu správy národného majetku, ktoré sa uskutočňujú podľa [§ 6 ods. 4] .
(1) Opatrením nadriadeného orgánu sa môže previesť správa národného majetku v súvislosti so zriadením štátnej organizácie, s reorganizáciou, s prevodom výrobných programov, alebo ak ide o opatrenie príslušného orgánu podľa [§ 7] . Toto opatrenie musí mať podstatné náležitosti ako hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku. To platí aj o opatrení podľa [§ 36 zákona] o národných výboroch.
(2) V záujme lepšieho využitia národného majetku sa môže opatrením nadriadeného orgánu previesť správa národného majetku výnimočne bezodplatne aj v iných prípadoch, než je uvedené v [§ 16 ods. 2] .
(3) Ak príslušné orgány rozhodujú o prevode správy národného majetku v prípadoch podľa [§ 6 ods. 4] , musia súčasne rozhodnúť aj o náhrade podľa osobitného predpisu. 12)
(4) Ak ide o prevod správy národného majetku z pôsobnosti jedného ústredného orgánu štátnej správy do pôsobnosti iného ústredného orgánu štátnej správy, vydá opatrenie o prevode správy národného majetku ústredný orgán, z pôsobnosti ktorého sa správa národného majetku prevádza, po dohode s druhým ústredným orgánom štátnej správy. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod správy národného majetku z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy alebo naopak, do pôsobnosti iného krajského národného výboru alebo ak rozhodujú po dohode príslušné ministerstvá financií.
(5) Opatrením štatutárneho orgánu štátnej organizácie sa môže previesť výkon správy národného majetku. Toto opatrenie musí obsahovať určenie prevádzaného národného majetku, určenie dňa prevodu výkonu správy, a ak je prevod výkonu správy odplatný, aj výšku odplaty.
(1) Prevody národného majetku do vlastníctva iných socialistických organizácií než štátnych mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami. 64) Prevody národného majetku do vlastníctva iných organizácií než socialistických a do vlastníctva občanov sa uskutočňujú zmluvami podľa osobitného predpisu. 65)
(2) Prevody vlastníctva národného majetku sa uskutočňujú odplatne za cenu podľa cenových predpisov, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Výnimočne bezodplatne možno previesť vlastníctvo národného majetku len v spoločenskom záujme. Pri združovaní prostriedkov [odsek 4 písm. b)] možno bezodplatne previesť vlastníctvo národného majetku len za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 66)
(3) Vlastníctvo k pozemku možno previesť, len ak ide o
a) spoluvlastnícky podiel pozemku užívaného na osobnú potrebu občana alebo o spoluvlastnícky podiel pozemku, ak sa súčasne prevádza do vlastníctva občana, prípadne inej socialistickej organizácie než štátnej aj spoluvlastnícky podiel na stavbe, ktorá je na pozemku postavená,
b) časti pozemkov, ktoré sa majú pričleniť k iným pozemkom vo vlastníctve občana, prípadne iných socialistických organizácií než štátnych, na vytvorenie podmienok nevyhnutných pre riadne užívanie ich nehnuteľností,
c) časti pozemkov, ktoré podľa územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov alebo právoplatného územného rozhodnutia sa majú pričleniť k doterajším pozemkom vo vlastníctve občana a sú určené na stavbu rodinných domčekov, 8) stavieb na individuálnu rekreáciu, 9) garáží a na zriadenie záhradiek, ak nie je vhodné zriadiť k nim právo osobného užívania, alebo k doterajším pozemkom vo vlastníctve iných socialistických organizácií než štátnych, ak nie je vhodné odovzdať ich do trvalého užívania,
d) časti pozemkov, ktoré občan vydržal pre štát 67) a užíva ich na osobnú potrebu, ak nie je vhodné zriadiť k nim právo osobného užívania,
e) pozemky prevádzané výmenou medzi štátnymi organizáciami a inými socialistickými organizáciami než štátnymi,
f) pozemky prevádzané výmenou medzi štátnymi organizáciami a občanmi, ak ich štátne organizácie nevyhnutne potrebujú na plnenie úloh a vlastník taký pozemok užíva; prípadné cenové rozdiely sa vyrovnajú v peniazoch,
g) prevod pozemkov na organizácie zahraničného obchodu.
(4) Vlastníctvo ostatného národného majetku možno previesť, len ak ide o
a) stavby, pokiaľ nie je záujem, aby zostali vo vlastníctve štátu, na inú socialistickú organizáciu než štátnu,
b) hmotný národný majetok, ktorý prevádza štátna organizácia na inú socialistickú organizáciu než štátnu, ktorá ho bude mať vo vlastníctve podľa zmluvy o združovaní prostriedkov, 68) prípadne podľa zmluvy o zriadení spoločného poľnohospodárskeho podniku, 69)
c) výmenu vecí medzi štátnymi organizáciami a inými socialistickými organizáciami než štátnymi,
d) prebytočný alebo neupotrebiteľný národný majetok, a to na iné socialistické organizácie než štátne, a ak ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, aj na občanov. Do vlastníctva občanov sa môžu previesť aj
e) národný majetok, aj keď nie je prebytočný,
(5) Pri prevode spoluvlastníckeho podielu podľa odseku 4 písm. eb) ponúkne štátna organizácia tento podiel na kúpu spoluvlastníkovi. Ak rodinný domček alebo stavba na individuálnu rekreáciu nie je v spoluvlastníctve, ponúkne ho na kúpu doterajším užívateľom. Ak užívateľ neprejaví o kúpu záujem, ponúkne a prevedie štátna organizácia taký majetok do vlastníctva iného občana.
(1) Na účinnosť hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku v obstarávacej cene nad 5 miliónov Kčs, a ak ide o bezodplatný prevod národného majetku v obstarávacej cene nad 250 000 Kčs, je potrebné schválenie príslušného ústredného orgánu štátnej správy alebo krajského národného výboru.
(2) Na účinnosť hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku v obstarávacej cene nižšej než je ustanovená v odseku 1, a na účinnosť zmluvy o odplatnom prevode vlastníctva národného majetku na občana alebo inú organizáciu než socialistickú je potrebné schválenie priamo nadriadeného orgánu štátnej organizácie. Tento orgán môže určiť, pri ktorých prevodoch vlastníctva nie je schválenie potrebné.
(3) Schválenie podľa odsekov 1 a 2 nie je potrebné, ak prevádza vlastníctvo národného majetku ústredný orgán štátnej správy alebo krajský národný výbor.
(4) Pri bezodplatnom prevode vlastníctva národného majetku na občana alebo na inú organizáciu než socialistickú je na účinnosť zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku potrebné schválenie príslušného ministerstva financií.
(5) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na prevody vlastníctva národného majetku podľa [§ 18 ods. 4 písm. b)] a [ed)] .
(6) Na účinnosť zmluvy uzavieranej organizačnou jednotkou je potrebné schválenie štátnej organizácie, pokiaľ nie je potrebné schválenie nadriadeného orgánu. Štátna organizácia môže v štatúte ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je jej schválenie potrebné.
(1) Pri správe pohľadávok postupujú štátne organizácie podľa [§ 73 Hospodárskeho zákonníka] .
(2) Ak je dlžník v omeškaní s plnením dlhu, je organizácia povinná vyúčtovať a vymáhať určené úroky z omeškania alebo určený poplatok z omeškania, pokiaľ nie je právnym predpisom ustanovené inak. 71)
(3) Pri správe iných majetkových práv štátu sú štátne organizácie povinné najmä viesť ich evidenciu, zabezpečovať ich riadnu ochranu a využívanie.
(4) Pre správu iných majetkových práv štátu a nakladanie s nimi platia ustanovenia tejto vyhlášky primerane, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. 72) Príslušnosť schvaľovať nakladanie s týmito právami sa spravuje hodnotou predmetu plnenia vyjadrenou všeobecnou cenou.
Správa pohľadávok štátu sa prevádza hospodárskou zmluvou 56) alebo opatrením nadriadených orgánov, a to vždy bezodplatne; pritom sa primerane použijú príslušné ustanovenia upravujúce prevody správy hmotného národného majetku.
(1) Štátne organizácie môžu dlžníkom, ak sú nimi občania, povoľovať primerané splátky na pohľadávky dlžníkmi písomne uznané čo do dôvodu a výšky alebo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Rovnako môžu predlžovať lehoty na zaplatenie pohľadávky alebo povolených splátok, ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže dlh alebo splátku zaplatiť v čase splatnosti a ak okamžité vymáhanie by znamenalo pre dlžníka prílišnú tvrdosť. Ak boli povolené splátky na úhradu pohľadávky alebo bola predĺžená lehota na zaplatenie pohľadávky, nepočítajú sa z tejto pohľadávky úroky z omeškania ani poplatok z omeškania podľa [§ 20 ods. 2] .
(2) Splátky možno povoliť len pod podmienkou, že povolenie splátok stratí účinnosť a pohľadávka sa stane splatnou celá, ak sa niektorá splátka nedodrží. Pri povoľovaní splátok a odkladu platenia je organizácia povinná dohodnúť, 73) že v prípade zlepšenia majetkových a zárobkových pomerov dlžníka povolenie splátok a odkladu platenia odvolá.
(1) Štátna organizácia je oprávnená celkom alebo čiastočne odpustiť na žiadosť dlžníka vymožiteľnú pohľadávku proti nemu, pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre neho mimoriadnu tvrdosť. Za tvrdosť nemožno považovať vymáhanie pohľadávky, ktorá vznikla v súvislosti s úmyselnou trestnou činnosťou dlžníka. Odpustiť pohľadávku nie je prípustné, ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu alebo štátnej organizácie, a to do výšky tejto pohľadávky, iba ak by sa dlžník vzdal pohľadávky až do výšky svojho záväzku. Odpustením pohľadávky záväzok dlžníka zaniká.
(2) Pohľadávku nemožno odpustiť, ak je dlžníkom socialistická organizácia.
(1) Ak je pohľadávka prechodne nevymožiteľná alebo nepreukazná, je štátna organizácia oprávnená dočasne upustiť od jej vymáhania, musí však ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala alebo nezanikla, a musí sa usilovať o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania nie je prípustné, ak je dlžníkom štátna organizácia.
(2) Štátna organizácia je oprávnená natrvalo upustiť od vymáhania pohľadávky, ak
a) pohľadávka sa premlčala a dlžník ju odmieta plniť,
b) dlžník zomrel a pohľadávku nemožno vymôcť ani od jeho dedičov, na ktorých prešli dlžníkove záväzky, 74)
c) je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by nebolo úspešné. Od vymáhania však nemožno upustiť, s výnimkou [§ 25] , ak je dlžníkom štátna organizácia alebo ak má dlžník majetok, z ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len z toho dôvodu, že ho v čase vymáhania nemožno realizovať predajom.
(3) Štátna organizácia je oprávnená ďalej natrvalo upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom dobrovoľne uspokojená, ak nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno preukázať jej výšku a nie je tu ani podklad pre to, aby súd alebo iný príslušný orgán určil výšku podľa svojej úvahy.
(4) O upustení od vymáhania pohľadávky sa dlžník neupovedomí.
(1) Ak pohľadávka až do výšky 200 Kčs (nepatrná pohľadávka) nebola dlžníkom dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku, je štátna organizácia oprávnená natrvalo upustiť od jej vymáhania.
(2) Proti tomu istému dlžníkovi, ktorým je občan, môže štátna organizácia od vymáhania pohľadávky upustiť len raz v kalendárnom roku, iba ak by pohľadávka, od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka, od vymáhania ktorej sa má upustiť, neprevyšovali spolu 200 Kčs.
(1) Ak je pohľadávka proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii vyššia ako 250 000 Kčs, je na platnosť nakladania s pohľadávkou podľa [§ 23 a 24] potrebné schválenie príslušného ministerstva financií.
(2) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie odseku 1, potrebujú štátne organizácie na nakladanie s pohľadávkou podľa [§ 23 a 24] schválenie priamo nadriadeného orgánu, ak tak tento orgán určí; národné výbory nižších stupňov a organizácie týmito národnými výbormi riadené, ak tak určí národný výbor vyššieho stupňa. Schválenie nie je potrebné, ak nakladajú s takou pohľadávkou ústredné orgány štátnej správy a krajské národné výbory.
(1) Pre nakladanie s pohľadávkami podľa [§ 23 až 26] je rozhodujúca ich výška včítane príslušenstva v čase, keď k odpusteniu alebo k upusteniu od ich vymáhania dochádza. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je rozhodujúca úhrnná výška všetkých pohľadávok.
(2) Nakladanie s pohľadávkami podľa [§ 22 až 26] sa musí stať v písomnej forme.
Ustanovenia [§ 21 až 27] platia, pokiaľ nakladanie s pohľadávkami štátu neupravujú osobitné predpisy inak. 75)
Pre správu cenných papierov a nakladanie s nimi platia primerane ustanovenia [§ 6] , [9] , [16 až 19] tejto vyhlášky; pre správu pohľadávok z cenných papierov platia primerane ustanovenia [§ 20 a nasl.] , ako aj predpisy o devízovom hospodárstve. 78)
(1) Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorých by mohla štátu vzniknúť majetková ujma, sú prípustné len za podmienok, za ktorých sa môže odpustiť pohľadávka ( [§ 23] ). Na schválenie zmeny alebo zrušenie zmluvy sú oprávnené orgány uvedené v [§ 26] ; príslušnosť týchto orgánov sa spravuje výškou ujmy vyjadrenou všeobecnou cenou.
(2) Ustanovenia [§ 22 až 28] sa vzťahujú aj na prípady, keď k nakladaniu s pohľadávkami alebo inými majetkovými právami štátu dochádza v konaní pred súdom alebo iným príslušným orgánom (napr. zmierom, vzatím návrhu na začatie konania späť).
(3) Štátne organizácie sú oprávnené v konaní pred súdom alebo iným príslušným orgánom uznať nárok uplatnený proti štátu v takom rozsahu, v akom sú oprávnené nakladať s pohľadávkami podľa [§ 26] .
(1) Štátne organizácie sú pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami povinné postupovať s rovnakou starostlivosťou ako pri nakladaní s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu.
(2) Pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak, 77) postupujú štátne organizácie pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami podľa [§ 20] , [22 až 29] s týmito výnimkami:
a) v prípadoch podľa ustanovenia [§ 26 ods. 1] schvaľujú nakladanie s pohľadávkami štátnych organizácií príslušné ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory,
b) tieto ustanovenia sa nevzťahujú na pohľadávky a iné majetkové práva štátnych sporiteľní vyplývajúce z predmetu ich činnosti,
c) štátne organizácie nie sú povinné účtovať a vymáhať úrok z omeškania voči socialistickým organizáciám, pokiaľ v jednotlivom prípade nepresiahne sumu 2000 Kčs.
(3) Ustanovenia [§ 30] platia primerane pre nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátnych organizácií.
(4) Štatút štátnej organizácie ustanovuje, v akom rozsahu môžu organizačné jednotky nakladať so svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami podľa [§ 20] , [22 až 29] .
(1) Orgány hospodárskeho riadenia 78) sú povinné dohliadať na riadne plnenie povinností pri správe národného majetku nimi riadených štátnych organizácií. V rámci svojej riadiacej a kontrolnej činnosti sú povinné sústavne dohliadať, či nimi riadené štátne organizácie plnia povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov o správe národného majetku a z opatrení uložených im na odstránenie nedostatkov. Ak zistia závady, sú povinné vyvodiť voči vedúcim pracovníkom štátnych organizácií dôsledky podľa osobitných predpisov. 79)
(2) Odstránenie závad orgánmi hospodárskeho riadenia vykonávajúcimi dohľad ide na náklad štátnej organizácie, ktorá má národný majetok v správe.
(1) Za porušenie povinností uložených touto vyhláškou môže byť štátnej organizácii alebo organizačnej jednotke uložená pokuta od 500 do 500 000 Kčs.
(2) Pokutu ukladajú v správnom konaní 80)
a) okresné finančné správy 81) štátnym organizáciám riadeným ústredným orgánom štátnej správy,
b) krajské, okresné a mestské národné výbory 82) organizáciám týmito národnými výbormi riadenými.
(3) Ostatné orgány sú povinné podávať orgánom uvedeným v odseku 2 návrhy na uloženie pokuty, ak zistia pri svojej činnosti porušenie povinností uvedených v odseku 1.
(4) Výška pokuty sa určí podľa závažnosti porušenia povinností uložených touto vyhláškou, prípadne podľa rozsahu vzniknutej škody.
(5) Pokutu možno uložiť najdlhšie do jedného roka odo dňa, keď sa orgány uvedené v odseku 2 dozvedeli o porušení povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu týchto povinností došlo.
(6) Pokutu nemožno uložiť, ak štátnej organizácii alebo organizačnej jednotke bola za porušenie tej istej povinnosti uložená pokuta alebo iná sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov.
(7) Výnosy z pokút uložených finančnými správami sú príjmom príslušných štátnych rozpočtov; 83) výnosy z pokút uložených národnými výbormi sú príjmom ich rozpočtov.
(1) Vecné bremená na národnom majetku môžu vznikať zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu alebo písomnou zmluvou. Zmluvou možno vecné bremeno zriadiť len v potrebných prípadoch a ak to nebráni plneniu úloh organizácie. Na účinnosť tejto zmluvy je potrebné schválenie priamo nadriadeného orgánu štátnej organizácie. Tento orgán môže určiť, v ktorých prípadoch nie je jeho schválenie potrebné. Vecné bremená sa zriaďujú za odplatu.
(2) Na účinnosť zmluvy uzavieranej organizačnou jednotkou je potrebné schválenie štátnej organizácie, pokiaľ nie je potrebné schválenie nadriadeného orgánu podľa odseku 1. Štátna organizácia môže v štatúte ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je jej schválenie potrebné.
(3) Na platnosť nakladania s národným majetkom vo vzťahu k devízovému cudzozemcovi sa vyžaduje povolenie príslušného devízového orgánu, pokiaľ tak ustanovujú devízové predpisy. 76)
(4) Osobitné predpisy oprávňujúce štátne organizácie užívať národný majetok, ktorý nie je v ich správe, na všeobecne prospešné účely (napr. na sústavnú elektrizáciu, rozvod plynu, vodohospodárske diela, zariadenia a meliorácie) nie sú týmto predpisom dotknuté.
(5) O správe federálnych hmotných rezerv platia osobitné predpisy. 84)
Len zo závažných dôvodov možno v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku z ustanovení [§ 2 ods. 1 a 2] , [§ 4 ods. 3] , [§ 6 ods. 4] , [§ 9 ods. 1 písm. b)] , [ods. 2] , [§ 10 ods. 1 a 2] , [§ 11 ods. 2] , [§ 13] , [§ 14 ods. 7] , [§ 16 ods. 3] , [§ 18 ods. 3 a 4] , [§ 19 ods. 1] , [§ 20 ods. 2] , [§ 23] , [§ 24 ods. 2] a [§ 30 ods. 1 a 2] . Pre štátne organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi štátnej správy je na povolenie výnimky príslušné Federálne ministerstvo financií, pre štátne organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej správy republík a pre organizácie riadené národnými výbormi príslušné ministerstvo financií republík.
Zrušuje sa vyhláška [č. 156/1975 Zb.] o správe národného majetku.
Minister:
Vyberte pravý zákon
Zadajte číslo alebo názov zákona hore