(1) Náhrada za stratu na zárobku patriaca podľa [Zákonníka práce] , prípadne podľa skorších predpisov 1) pracovníkom po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania sa vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne, upravuje tak, že priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady sa zvyšuje o 2 % za každý kalendárny rok nasledujúci po vzniku nároku na túto náhradu do 31. decembra 1980.

(2) Pracovníkom, ktorým vznikol nárok na úpravu náhrady za stratu na zárobku, prípadne ktorým bola náhrada určená podľa [§ 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 138/1976 Zb.] o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, sa úprava náhrady podľa predchádzajúceho odseku vykoná len za čas od 1. januára 1972.

(1) Pre náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti platí aj po úprave vykonanej podľa [§ 1] ustanovenie [§ 195 ods. 2 Zákonníka práce] .

(2) Na zvýšenie invalidného, prípadne čiastočného invalidného dôchodku podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. [7/1982 Zb.] o zvýšení dôchodkov a o niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení, prípadne na obdobné zvýšenie, vykonané podľa skorších predpisov 2) sa pri výpočte náhrady za stratu na zárobku podľa [§ 1] neprihliada.

Náhrada za stratu na zárobku upravená podľa [§ 1] patrí od 1. januára 1982.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.