(1) Náhrada za stratu na zárobku patriaca podľa Zákonníka práce, prípadne podľa skorších predpisov 1) pracovníkom po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania sa vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne, upravuje tak, že sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady zvyšuje o 2 % za každý kalendárny rok nasledujúci po vzniku nároku na túto náhradu do 31. decembra 1971.

(2) Náhrada za stratu na zárobku sa na žiadosť pracovníka určí na základe priemerného mesačného zárobku zvýšeného podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa pracovníkovi do 31. decembra 1971 neposkytovala, pretože to neumožňovali právne predpisy o sumách obmedzujúcich spôsob výpočtu a poskytovania týchto náhrad. 2)

(1) Pre náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti platí aj po úprave vykonanej podľa [§ 1] ustanovenie [§ 195 ods. 2 Zákonníka práce] .

(2) Na zvýšenie invalidného, prípadne čiastočného invalidného dôchodku podľa [§ 136 až 141] , [144 a 145 zákona č. 121/1975 Zb.] o sociálnom zabezpečení, prípadne na obdobné zvýšenie uskutočnené podľa skôr platných predpisov, 3) sa pri výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti neprihliada.

Náhrada za stratu na zárobku upravená, prípadne určená podľa [§ 1] patrí odo dňa účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1977.