(1) Komisie sa ustanovujú v základných organizáciách Revolučného odborového hnutia tých organizačných jednotiek, v ktorých je aspoň 500 pracovníkov v pracovnom pomere, a v organizáciách štátneho a družstevného obchodu a miestneho hospodárstva, v ktorých je aspoň 100 pracovníkov v pracovnom pomere. Na učňov a pracovníkov činných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa pritom neprihliada. Pri menšom počte pracovníkov sa komisia ustanoví so súhlasom okresnej odborovej rady, ak to závodný výbor Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor") považuje za účelné.

(2) Komisie môžu byť ustanovené tiež pri tých podnikových výboroch Revolučného odborového hnutia, ktorým bola zverená právomoc závodného výboru.

(3) V oblasti školstva spravovaného okresnými národnými výbormi sa komisie ustanovujú pri okresných výboroch Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, pre oblasť školstva spravovaného krajskými národnými výbormi pri krajských výboroch Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy.

(1) Členov komisie v základnej organizácii Revolučného odborového hnutia volí členská schôdza alebo konferencia tejto základnej organizácie verejným hlasovaním. Členov komisie pri podnikovom výbore Revolučného odborového hnutia volí konferencia delegátov tých základných organizácií Revolučného odborového hnutia, pre pracovisko ktorých má byť komisia príslušná. Členov komisie ustanovovanej v oblasti školstva volí plenárne zasadanie okresného, prípadne krajského výboru odborového zväzu. Komisia musí mať najmenej sedem členov. Počet členov komisie určuje závodný výbor s prihliadnutím na veľkosť a štruktúru organizácie, na charakter, rozsah a problematiku činnosti organizácie. Počet členov komisie ustanovovanej pri podnikovom výbore Revolučného odborového hnutia alebo v oblasti školstva určuje odborový orgán, pri ktorom sa komisia ustanovuje.

(2) Členom komisie môže byť len člen základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, pre pracovisko ktorej je komisia príslušná, ktorý dosiahol vek 18 rokov, pokiaľ nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Nemôže však ním byť vedúci organizácie alebo organizačnej jednotky, v ktorej je komisia ustanovená, prípadne jeho zástupca.

(3) Komisia je ustanovená zvolením najmenej siedmich členov. Členovia komisie zvolia zo svojho stredu predsedu komisie a jeho zástupcu väčšinou hlasov všetkých členov komisie.

(4) O ustanovení komisie závodný výbor (podnikový výbor Revolučného odborového hnutia, okresný alebo krajský výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy) bezodkladne upovedomí kolektív pracovníkov, vedenie organizácie, okresný súd a okresnú odborovú radu, príslušné podľa sídla komisie. Ak je komisia ustanovená pri podnikovom výbore Revolučného odborového hnutia alebo v oblasti školstva príslušná pre pracoviská vo viacerých okresoch, upovedomia sa všetky okresné odborové rady v týchto odboroch.

(1) Funkčné obdobie komisie je štvorročné. Ak pred jeho uplynutím nebude zvolená nová komisia, predĺži sa funkčné obdobie až do jej zvolenia, najviac však o šesť mesiacov.

(2) V priebehu funkčného obdobia možno vykonať doplňovaciu voľbu za člena, ktorý sa svojej funkcie vzdal alebo bol z nej odvolaný alebo stratil spôsobilosť byť členom komisie ( [§ 3 ods. 2] ). Dopĺňaciu voľbu treba však vykonať vždy, keď závodný výbor určí, že sa doterajší počet členov komisie zvýši ( [§ 3 ods. 1] ), alebo ak sa počet členov komisie zníži na menej než sedem.

(3) Člena komisie môže z funkcie odvolať orgán, ktorý ho zvolil.

(1) Rozhodcovské konanie sa začína na návrh pracovníka (bývalého pracovníka) alebo organizácie. Konanie sa začína dňom podania návrhu komisii.

(2) Návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva z právneho predpisu, pracovnoprávneho vzťahu alebo z porušenia práva,

b) o zrušení kárneho opatrenia,

c) o určení, či tu pracovnoprávny vzťah alebo právo je, či nie je, alebo či bol právny úkon vykonaný platne, ak je na tom naliehavý právny záujem.

(3) Návrh sa podáva písomne alebo ústne. Písomný návrh sa podáva poverenému členovi komisie, pracovníkovi organizácie poverenému na to komisiou po dohode s organizáciou, do podateľne organizácie alebo pracovníkovi organizácie poverenému prijímať písomnosti. Ústny návrh sa podáva do zápisnice, ktorú spíše poverený člen komisie alebo pracovník organizácie poverený na to komisiou po dohode s organizáciou. Písomný návrh je podaný dňom jeho doručenia a ústny návrh je podaný dňom spísania zápisnice. Písomný návrh na zrušenie kárneho opatrenia je podaný tiež jeho odovzdaním na pošte.

(4) V návrhu treba uviesť, kto návrh podáva (navrhovateľ), čo uplatňuje a proti komu návrh smeruje (odporca), ako aj skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie návrhu a ako ich možno preukázať. Ak je návrh neúplný, komisia zabezpečí jeho doplnenie. Rovnopis návrhu zašle komisia odporcovi.

(5) Navrhovateľ môže vziať návrh späť alebo zmeniť spôsobom uvedeným v odseku 3 alebo v priebehu pojednávania pred komisiou, kým komisia uzavretý zmier neschválila alebo o spore nerozhodla.

(6) Komisia svojím rozhodnutím rozhodcovské konanie zastaví,

a) ak navrhovateľ vezme návrh späť,

b) ak vedúci pracovník, ktorý uložil kárne opatrenie, vyhovie celkom návrhu pracovníka zrušiť toto kárne opatrenie.

(7) V rozhodnutí o zastavení rozhodcovského konania rozhodne komisia na návrh pracovníka aj o nákladoch konania. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyhotovuje písomne a doručuje všetkým účastníkom. Proti tomuto rozhodnutiu môžu účastníci podať námietky ( [§ 13] ).

(1) Návrh sa podáva komisii, ktorá je príslušná na jeho prejednanie.

(2) Na prejednanie návrhu je príslušná komisia ustanovená v základnej organizácii Revolučného odborového hnutia tej organizačnej jednotky, v ktorej má (pred skončením pracovného pomeru mal) trvalé pracovisko pracovník, ktorý je účastníkom konania ( [§ 1 ods. 1] ). Návrh môže prejednať aj komisia príslušná pre pracovisko, na ktorom sporný nárok vznikol; spor prejedná tá komisia, ktorej bol návrh podaný. V oblasti školstva je na prejednanie návrhu príslušná iba komisia ustanovená podľa [§ 2 ods. 3] .

(3) Ak komisia nie je na prejednanie návrhu príslušná, doručí ho bez meškania tej komisii v organizácii, ktorá je príslušná, a upovedomí o tom navrhovateľa.

(4) Ak v organizácii nie je komisia príslušná na prejednanie návrhu alebo ak bol komisii podaný návrh na prejednanie sporu, ktorý rozhodcovské komisie neprejednávajú ( [§ 1] ), vráti ho komisia bez meškania navrhovateľovi s poučením, že prejednanie návrhu je v právomoci súdu, prípadne iného orgánu.

(1) Predseda komisie, prípadne jeho zástupca alebo iný poverený člen komisie (ďalej len „predseda komisie“) určí miesto a čas pojednávania tak, aby pokiaľ možno nezasahovalo do pracovného času a spravidla aby sa skončilo najneskoršie do 30 dní od začatia konania. V prípadoch, keď to bude treba, zvlášť v obťažnejších sporoch, môže sa pri príprave pojednávania vopred zistiť najmä stanovisko odporcu, urobiť pokus o zmierne vyriešenie sporu, môžu sa odstrániť nedostatky v návrhoch účastníkov a zabezpečiť vykonanie dôkazov.

(2) Predseda komisie pozve na pojednávanie účastníkov sporu (ich zástupcov) a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je potrebná na objasnenie rozhodných skutočností. Ak účastníkom je mladistvý pracovník, prizve aj jeho zákonného zástupcu, a ak ide o pracovníka, ktorému súd ustanovil opatrovníka, aj jeho opatrovníka. 2)

(3) V záujme hospodárnosti a účelnosti môže predseda komisie spojiť na spoločné prejednanie návrhy, ktoré boli komisii podané a obsahove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

(4) Ak sa v návrhu uvádzajú veci, ktoré sa na spoločné pojednávanie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody pre spoločné prejednanie, predseda komisie môže niektorú vec vylúčiť na samostatné prejednanie.

(1) Komisia môže pojednávať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Na platné rozhodnutie komisie a schválenie zmieru je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov jej prítomných členov. Pojednávanie komisie vedie jej predseda.

(2) Z účasti na pojednávaní je vylúčený člen komisie, u ktorého so zreteľom na jeho pomer k prejednávanej veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. O tom, či je člen komisie vylúčený, rozhodne komisia; člen, o vylúčenie ktorého ide, sa na hlasovaní nezúčastní.

(3) Komisia môže prejednávať a rozhodovať spory aj v užších komisiách, najmenej trojčlenných. Užšie komisie, ich členov a predsedu určí komisia na celé funkčné obdobie; zriadiť alebo zrušiť užšie komisie alebo zmeniť ich zloženie počas funkčného obdobia môže komisia len v naliehavých prípadoch. Užšia komisia môže pojednávať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov, najmenej však traja. Na platné rozhodnutie užšej komisie a na schválenie zmieru je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov užšej komisie. V ostatnom pre pojednávanie užšej komisie platia ustanovenia o pojednávaní komisie. Závodný výbor môže určiť podrobnosti o ustanovovaní užších komisií.

(1) Na pojednávaní majú byť prítomní účastníci sporu. Ak sa účastník na pojednávanie nedostaví, môže sa v jeho neprítomnosti pojednávať len vtedy, ak dal na to vopred súhlas alebo sa na pojednávanie dostavil jeho zástupca, inak komisia pojednávanie odloží na primeraný čas. Ak sa účastník alebo jeho zástupca nedostaví bez dôvodného ospravedlnenia ani na odložené pojednávanie, hoci bol naň riadne pozvaný, môže sa pojednávanie uskutočniť aj v jeho neprítomnosti.

(2) Pojednávanie komisie je prístupné všetkým pracovníkom organizácie, pracovníkom alebo zástupcom orgánov nadriadených organizácii, vyšších odborových orgánov, štátnych orgánov a spoločenských organizácií. Komisia môže vylúčiť ich prítomnosť, pokiaľ by verejným pojednávaním bolo ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo alebo dôležitý záujem účastníkov. Nemožno vylúčiť prítomnosť zákonného zástupcu mladistvého pracovníka, opatrovníka, a ak boli poverení zúčastniť sa na pojednávaní, zástupcu orgánov nadriadených organizácii, vyšších odborových orgánov a štátnych orgánov. Komisia ich však upozorní na trestné následky porušenia takého tajomstva. Schválenie zmieru a rozhodnutie o spore sa musí vždy vyhlásiť verejne.

(1) Komisia musí dbať, aby sa pri pojednávaní zistil skutočný stav veci čo najúplnejšie, najúčelnejšie a najrýchlejšie.

(2) Komisia začne pojednávanie na základe správy, ktorú podá jej predseda. Komisia vypočuje stanoviská účastníkov, preskúma ich správnosť na základe predložených podkladov a podľa potreby si zaobstará ďalšie doklady a vypočuje aj ďalšie osoby, ktoré svojou výpoveďou môžu prispieť k objasneniu veci; komisia tieto osoby upozorní, že sú povinné vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

(3) Ak rozhodnutie závisí na posúdení skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, určí komisia po vypočutí účastníkov znalca. Komisia znalca vypočuje; môže mu tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Miesto vypočutia znalca sa môže komisia v odôvodnených prípadoch uspokojiť s jeho písomným posudkom.

(4) Účastníci a ich zástupcovia majú právo vyjadriť sa k predloženým podkladom, zaobstaraným dokladom, znaleckým posudkom, k výpovediam ostatných účastníkov a osôb prizvaných na objasnenie veci; môžu týmto osobám klásť so súhlasom predsedu komisie otázky.

(5) Ak to treba na objasnenie veci, najmä na zistenie ďalších rozhodných skutočností, môže komisia pojednávanie odložiť na čas čo možno najkratší, aby sa aj v tomto prípade rozhodcovské konanie mohlo skončiť spravidla do 30 dní od podania návrhu.

Komisia sa usiluje predovšetkým o urovnanie sporu zmierom. Ak dôjde k zmieru, komisia ho schváli, ak neodporuje právnym predpisom. Schválenie zmieru vyhlási predseda komisie s poučením, že proti schváleniu zmieru nie sú námietky prípustné. Do 15 dní po schválení zmieru doručí komisia účastníkom osobne alebo poštou ako doporučenú zásielku do vlastných rúk rovnopis zápisnice o pojednávaní, prípadne tej jeho časti, ktorá obsahuje schválený zmier. Schváleným zmierom je komisia viazaná.

(1) Ak sa nepodarí dosiahnuť zmier, prípadne ak komisia zmier neschválila, zhodnotí komisia na neverejnej porade výsledky pojednávania a v súlade s právnymi predpismi o spore rozhodne. 4)

(2) Komisia môže vo svojom rozhodnutí priznať viac, než čoho sa navrhovateľ domáha, iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia ( [§ 81 ods. 1 zákonníka] ) môže komisia iba potvrdiť alebo zrušiť, nemôže ho však meniť.

(3) Rozhodnutie komisie vyhlási jej predseda so stručným odôvodnením a poučením o možnosti podať komisii proti rozhodnutiu námietky. Vyhláseným rozhodnutím je komisia viazaná. Písomné vyhotovenie rozhodnutia doručí komisia účastníkom do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia.

(4) Písomné vyhotovenie rozhodnutia komisie musí obsahovať označenie rozhodcovskej komisie, presné označenie účastníkov, mená ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o námietkach, deň a miesto vyhlásenia rozhodnutia a podpis predsedu komisie.

(1) Proti rozhodnutiu komisie môže účastník podať komisii námietky do pätnástich dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia. Námietky sú podané včas aj vtedy, ak sú podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že účastník sporu sa spravoval nesprávnym poučením komisie o námietkach. Ak rozhodnutie neobsahuje riadne poučenie o námietkach, možno podať námietky do troch mesiacov od doručenia.

(2) Námietky sa podávajú písomne alebo ústne spôsobom uvedeným v [§ 5 ods. 3] . Lehota na podanie námietok je zachovaná aj vtedy, ak sú písomné námietky posledný deň lehoty (odsek 1) odovzdané na odoslanie pošte.

(3) V námietkach sa uvedie, v čom a z akého dôvodu sa rozhodnutie považuje za nesprávne, prípadne akými ďalšími dôkazmi možno uplatnený nárok preukázať alebo vyvrátiť a aké rozhodnutie sa navrhuje.

(4) Ak boli námietky podané po lehote uvedenej v odseku 1, komisia o tom upovedomí účastníka, ktorý ich podal. Na žiadosť účastníka odpustí komisia zmeškanie lehoty na podanie námietok, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a námietky boli podané do pätnástich dní po odpadnutí prekážky; v tom prípade sa námietky považujú za podané v určenej lehote. V ostatných prípadoch komisia žiadosť o odpustenie lehoty zamietne. Proti rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietnutá, môže účastník, ktorý žiadosť podal, podať komisii námietky do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia (odsek 2). Námietky podané proti rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietnutá, majú voči tomuto rozhodnutiu účinky uvedené v [§ 212 ods. 2 zákonníka] .

(5) Písomné vyhotovenie rozhodnutia o odpustení zmeškania lehoty alebo o zamietnutí takej žiadosti sa doručí obom účastníkom. V rozhodnutí komisia uvedie stručné odôvodnenie. Rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamieta, musí obsahovať poučenie o možnosti podať proti nemu komisii námietky.

(1) Zmier schválený komisiou a rozhodnutie komisie, proti ktorému neboli v určenej lehote podané námietky, nadobúdajú právoplatnosť.

(2) Ak komisia rozhodla o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo o právach niekoľkých účastníkov, nie je dotknutá právoplatnosť tej časti výroku, proti ktorej neboli v určenej lehote podané námietky; to neplatí, ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov a z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi.

(3) Rozhodnutie komisie, proti ktorému nie sú prípustné námietky, nadobúda právoplatnosť dňom doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia účastníkom. Rozhodnutie komisie, ktoré sa nedoručuje účastníkom, nadobúda právoplatnosť dňom vyhlásenia.

(4) Ak uplynula lehota na plnenie podľa schváleného zmieru alebo podľa právoplatného rozhodnutia, potvrdí komisia na žiadosť účastníka jeho vykonateľnosť.

(5) Len čo bol vo veci schválený zmier alebo o nej bolo právoplatne rozhodnuté, nemôže sa prejednávať znovu.

(1) Rozhodcovské konanie je bezvýsledné, ak proti rozhodnutiu komisie boli podané v určenej lehote námietky alebo ak účastník navrhol, aby sa spor postúpil na ďalšie prejednávanie súdu, pretože do 30 dní od podania návrhu na začatie rozhodcovského konania nebol v ňom ani schválený zmier, ani nebolo vydané rozhodnutie.

(2) Návrh na postúpenie sporu súdu podľa odseku 1 môže účastník podať komisii písomne alebo ústne do zápisnice.

Pri bezvýslednom konaní komisia bezodkladne zašle námietky alebo návrh na postúpenie sporu a spisový materiál o spore okresnému súdu, v obvode ktorého má sídlo komisia, a upovedomí o tom účastníkov. Rovnopis námietok súčasne zašle druhému účastníkovi.

(1) Komisia zruší na návrh účastníka schválenie zmieru alebo svoje právoplatné rozhodnutie, ak sa dodatočne zistili závažné okolnosti, ktoré tento účastník nemohol bez svojej viny v spore použiť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, a rozhodne znovu, ak nedôjde k zmieru ( [§ 11] ). Ak však zistí, že návrh nie je odôvodnený, zamietne ho.

(2) Návrh na zrušenie môže účastník podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskoršie však do troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.

(3) Pre podanie návrhu a jeho prejednanie komisiou platia primerane ustanovenia o podaní a prejednaní návrhu na začatie rozhodcovského konania.

(4) O návrhu rozhodne komisia rozhodnutím, ktoré vyhlási jej predseda so stručným odôvodnením a s poučením o námietkach. Písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým bol návrh zamietnutý, doručí komisia účastníkom do 15 dní odo dňa vyhlásenia. O jeho obsahu platí primerane ustanovenie [§ 12 ods. 4] .

(5) Ak komisia zamietne návrh ako bezdôvodný, môže účastník proti tomuto rozhodnutiu podať námietky podľa [§ 211 ods. 1 zákonníka] ; pre konanie o námietkach platí ustanovenie [§ 212 ods. 2 zákonníka] .

(1) Komisia zanikne, ak zanikne základná organizácia Revolučného odborového hnutia, v ktorej bola ustanovená, alebo orgán, pri ktorom bola ustanovená, alebo ak uplynie jej funkčné obdobie a nová komisia nie je zvolená do šiestich mesiacov po uplynutí funkčného obdobia.

(2) Odborový orgán uvedený v [§ 3 ods. 4] bezodkladne upovedomí o zániku komisie kolektív pracovníkov, vedenie organizácie, okresný súd (okresné súdy) a okresnú odborovú radu (okresné odborové rady), ktoré boli upovedomené o ustanovení komisie.

Komisia pri svojom zániku upozorní účastníkov na právne dôsledky s týmto zánikom spojené a odovzdá spisy o skončených aj neskončených sporoch okresnej odborovej rade, v obvode pôsobnosti ktorej má svoje sídlo. Po zániku komisie táto okresná odborová rada potvrdzuje na žiadosť účastníka vykonateľnosť schváleného zmieru alebo právoplatného rozhodnutia.