(1) Sústavu zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú zdravotnícke služby, tvoria zariadenia hygienickej služby a zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti. Tieto zariadenia sa budujú podľa kategórií, typov a stupňov určených touto vyhláškou v rámci jednotnej siete zdravotníckych zariadení a plnia svoje úlohy v úzkej pracovnej a organizačnej nadväznosti tak, aby všetkým občanom boli poskytované dostupné, plynulé, pohotové a hodnotné zdravotnícke služby.

(2) Základom sústavy zdravotníckych zariadení sú územné a závodné zdravotnícke obvody, v ktorých sa poskytujú občanom obvodné služby. Pri poskytovaní týchto služieb v obvodných zdravotníckych strediskách a v poliklinikách prichádzajú chorí do prvého a najčastejšieho styku so zdravotníckymi zariadeniami a preto je nevyhnutné prednostne zabezpečovať ich rozvoj kádrovým a vecným vybavením.

Zdravotnícke zariadenia sa v určenom rozsahu zúčastňujú na vedeckovýskumnej činnosti, na výučbe a výchove žiakov zdravotníckych škôl a poslucháčov lekárskych fakúlt a farmaceutickej fakulty a plnia zverené im úlohy pri ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve. Zdravotnícke zariadenia určené Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky na výučbu poslucháčov lekárskych fakúlt alebo farmaceutickej fakulty sa označujú ako fakultné; týmto spôsobom určené oddelenia zdravotníckych zariadení sa označujú ako kliniky. Ako kliniky sa označujú aj výučbové základne Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave určené ministerstvom.

(1) Hygienické stanice plnia úlohy uvedené v [§ 34 zákona] a vykonávajú aj určené vyšetrenia na účely liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2) Hygienické stanice sa zriaďujú v dvoch typoch: v okresoch ako okresné hygienické stanice a v krajoch ako krajské hygienické stanice. Hygienické stanice v mestských obvodoch hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a hygienická stanica v meste Košiciach majú postavenie okresných hygienických staníc. Hygienická stanica hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy má postavenie krajskej hygienickej stanice.

(1) Okresné hygienické stanice vykonávajú pre potreby obyvateľstva okresu základné terénne vyšetrovania; laboratórne vyšetrovania a špecializované výkony vykonávajú v rozsahu určenom sieťou laboratórnych služieb v súlade s koncepciami odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie a s perspektívnou sieťou zdravotníckych zariadení ( [§ 26] ).

(2) Okresné hygienické stanice sa podľa rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva v jednotlivých okresoch zriaďujú v štyroch stupňoch:

a) Okresná hygienická stanica I. stupňa nemá laboratóriá a člení sa na oddelenia podľa odborov hygieny a epidemiológie.

b) Okresná hygienická stanica II. stupňa má spravidla odbor hygieny, odbor epidemiológie a odbor mikrobiológie, ktoré sa členia na oddelenia podľa odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie; má základné mikrobiologické laboratórne vybavenie.

c) Okresná hygienická stanica III. stupňa má odbor hygieny, odbor epidemiológie a odbor mikrobiológie a v okresoch s rozvinutým priemyslom aj odbor hygieny práce, ktoré sa členia na oddelenia podľa odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie; má základné hygienické a mikrobiologické laboratórne vybavenie.

d) Okresná hygienická stanica IV. stupňa má odbory hygieny, hygieny práce, epidemiológie a mikrobiológie, ktoré sa členia na oddelenia podľa odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie a má základné i špeciálne laboratórne vybavenie.

(3) Odbory a oddelenia možno zlučovať.

(1) Krajské hygienické stanice vykonávajú pre potreby obyvateľstva kraja zvlášť špecializované výkony, ktoré sa nemôžu zabezpečovať v okresných hygienických staniciach. Odborne vedú pracovníkov okresných hygienických staníc. Sústavne sa starajú v odbore svojej pôsobnosti o ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Riešia plánované vedeckovýskumné úlohy a zabezpečujú zavádzanie výsledkov vedy do praxe.

(2) Krajská hygienická stanica sa člení na:

a) odbor hygieny s oddeleniami všeobecnej a komunálnej hygieny, hygieny výživy a predmetov bežného užívania, hygieny detí a dorastu a hygienických laboratórií;

b) odbor hygieny práce s oddeleniami hygieny práce, fyziológie práce, hygieny žiarenia a s laboratóriom hygieny práce;

c) odbor epidemiológie s oddelením epidemiológie a s oddelením dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie;

d) odbor mikrobiológie s oddeleniami bakteriológie, imunológie, virológie a parazitológie;

e) oddelenie organizačno-dokumentačné.

(1) Na zabezpečenie užšie špecializovaných vyšetrení a iných výkonov možno podľa zásad určených ministerstvom zriaďovať v hygienických staniciach zvlášť špecializované laboratóriá 1) a v jednotlivých oddeleniach hygienických staníc úseky.

(2) Vysunuté pracoviská, prípadne pobočky hygienických staníc v mestách mimo sídla staníc a vo veľkých závodoch možno zriaďovať so súhlasom ministerstva.

(3) Ministerstvo môže po prerokovaní s krajskými národnými výbormi (Národným výborom hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy) ustanoviť, že niektoré výkony majú vykonávať určené okresné alebo krajské hygienické stanice i pre iné okresy alebo kraje.

(4) Ak to vyžadujú osobitné potreby kraja alebo okresu, možno po predchádzajúcom kladnom vyjadrení ministerstva zriadiť v krajskej alebo okresnej hygienickej stanici ďalší odbor alebo oddelenie.

(1) Územné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb obyvateľstvu územného obvodu alebo niekoľkých územných obvodov najmä na vidieku a v okrajových častiach mesta a pracujúcim závodov, ktoré sú v územnom obvode a nemajú inak zabezpečené obvodné služby. V tomto stredisku sa poskytujú služby územného obvodného lekára, obvodného detského lekára, ženského lekára a obvodného zubného lekára, prípadne dentistu, pokiaľ tieto služby nezabezpečuje priamo poliklinika.

(2) Závodné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb pracujúcim závodu, prípadne miestne oddelených častí závodu alebo niekoľkých miestne sústredených závodov, pokiaľ tieto služby nezabezpečuje priamo poliklinika.

(3) Pri obvodnom zdravotníckom stredisku sa môže zriadiť lekáreň alebo výdajňa liekov.

(1) Nemocnice s poliklinikou sa zriaďujú v troch typoch ( [§ 9 až 11] ).

(2) Nemocnica s poliklinikou I. typu tvorí s nemocnicami s poliklinikou II. a III. typu jednotný funkčný celok umožňujúci poskytovanie komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti.

(3) Na nemocnicu s poliklinikou sa funkčne a organizačne napojujú obvodné zdravotnícke strediská, prípadne pôrodnice, pokiaľ sú v ich spádovom území zriadené. Funkčne sú na nemocnicu s poliklinikou napojené aj ďalšie polikliniky ( [§ 12] ) nachádzajúce sa v jej spádovom území.

(4) Na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti pracujúcim veľkých závodov, prípadne aj obyvateľom v určenom spádovom území sa zriaďujú závodné nemocnice s poliklinikou.

(5) Na poskytovanie špecializovanej liečebno-preventívnej starostlivosti o deti možno so súhlasom ministerstva zriadiť detskú nemocnicu s poliklinikou.

(1) Nemocnica s poliklinikou I. typu poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť na spádovom území s počtom približne 50 000 obyvateľov. Obyvateľstvu tohto spádového územia poskytuje neodkladnú nemocničnú prvú pomoc, ústavnú starostlivosť o chorých s bežnými nekomplikovanými ochoreniami a doliečovanie chorých. V prípadoch potreby špecializovaného vyšetrenia alebo ošetrenia zabezpečuje rýchlu prepravu chorých na príslušné oddelenie nemocnice s poliklinikou vyššieho typu. Obyvateľstvu zdravotníckych obvodov spádového územia polikliniky poskytuje odborné ambulantné služby, obyvateľstvu zdravotníckych obvodov, ktorých sídlo je v poliklinike, poskytuje aj obvodné služby, pokiaľ ich nezabezpečujú ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti v spádovom území.

(2) Nemocnica s poliklinikou I. typu sa člení na

a) nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské a spravidla anestézologicko-resuscitačné;

b) polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické, tuberkulózy a respiračných chorôb, ušné-nosné-krčné, očné, kožné, posudkové;

c) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové, fyziatricko-rehabilitačné, prípadne prosektúru.

(3) Pri nemocnici s poliklinikou I. typu sa zriaďuje lekáreň.

(1) Nemocnica s poliklinikou II. typu poskytuje na spádovom území s počtom spravidla do 200 000 obyvateľov špecializované služby, ktoré nepatria do úloh nemocníc s poliklinikou I. typu na tomto území. Na svojom užšom spádovom území plní aj úlohy nemocnice s poliklinikou I. typu.

(2) Nemocnica s poliklinikou II. typu sa člení na

a) nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, nervové, psychiatrické, anestézologicko-resuscitačné; v súlade s perspektívnou sieťou zdravotníckych zariadení môže mať aj oddelenie infekčné, tuberkulózy a respiračných chorôb, ortopedické, urologické a rádioterapeutické;

b) polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické, ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, dorastové, ortopedické, nervové, psychiatrické, urologické, rádioterapeutické, telovýchovno-lekárske, posudkové, prípadne pracovného lekárstva;

c) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové, fyziatricko-rehabilitačné, hematologické a transfúzne, nukleárnej medicíny, patologicko-anatomické.

(3) V nemocnici s poliklinikou II. typu sa zriaďuje stanica rýchlej zdravotníckej pomoci.

(4) Pri nemocnici s poliklinikou II. typu sa zriaďuje lekáreň.

(1) Nemocnica s poliklinikou III. typu poskytuje na spádovom území s počtom spravidla 1 milión obyvateľov zvlášť špecializované služby, ktoré nepatria do úloh nemocnice s poliklinikou II. typu na tomto území. Vo svojom užšom spádovom území poskytuje aj nemocničnú starostlivosť, prípadne plní i ďalšie úlohy nemocníc s poliklinikou II. a I. typu. Zúčastňuje sa na ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, rozvíja podľa schváleného plánu vedeckovýskumnú činnosť a zabezpečuje zavádzanie výsledkov vedy do praxe.

(2) Nemocnica s poliklinikou III. typu sa člení na

a) nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, infekčné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, stomatologické, nervové, psychiatrické, ortopedické, urologické, rádioterapeutické, anestézologicko-resuscitačné, pracovného lekárstva;

b) polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické, ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, dorastové, ortopedické, nervové, psychiatrické, urologické, rádioterapeutické, pracovného lekárstva, lekárskej genetiky, telovýchovno-lekárske, posudkové;

c) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové, fyziatricko-rehabilitačné, protetické, hematologické a transfúzne, patologicko-anatomické, súdno-lekárske, nukleárnej medicíny, tkanivovú stanicu.

(3) V nemocnici s poliklinikou III. typu sa zriaďuje stanica rýchlej zdravotníckej pomoci.

(4) Pri nemocnici s poliklinikou III. typu sa zriaďuje lekáreň.

(5) Ministerstvo po prerokovaní s príslušnými národnými výbormi môže ustanoviť, ktoré vysoko špecializované služby budú určité nemocnice s poliklinikou III. typu zabezpečovať pre širšie spádové územie.

(1) Územná poliklinika zriadená mimo nemocnice s poliklinikou poskytuje obyvateľstvu zdravotníckych obvodov spádového územia polikliniky odborné ambulantné služby a obyvateľstvu zdravotníckych obvodov, ktorých sídlo je v poliklinike, aj obvodné služby, pokiaľ ich nezabezpečujú ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti. Člení sa spravidla ako poliklinika a vyšetrovacie a liečebné zložky nemocnice s poliklinikou I. typu.

(2) Závodná poliklinika poskytuje obvodné služby i ďalšie odborné ambulantné služby pracujúcim závodu alebo niekoľkých závodov, pre ktoré je zriadená.

(3) Na polikliniku sú funkčne i organizačne napojené obvodné zdravotnícke strediská nachádzajúce sa v jej spádovom území.

(4) Pri poliklinike sa zriaďuje lekáreň alebo výdajňa liekov.

(1) Zdravotnícke zariadenia a ďalšie zariadenia jednotnej zdravotníckej sústavy spravované podľa [§ 33 zákona] okresnými a krajskými národnými výbormi sa začleňujú do okresných alebo krajských ústavov národného zdravia.

(2) Do krajského ústavu národného zdravia sa začleňujú tieto zdravotnícke zariadenia: krajská hygienická stanica, nemocnica s poliklinikou III. typu, lekáreň pri nej zriadená, laboratórium pre kontrolu liečiv, výrobňa liečiv a výrobňa infúznych roztokov v sídle krajského ústavu národného zdravia. Ďalej sa doňho začleňujú odborné liečebné ústavy, s výnimkou liečební pre dlhodobe chorých, prípadne ďalšie zdravotnícke zariadenia, ak poskytujú zdravotnícke služby obyvateľstvu viacerých okresov alebo ešte v širšom rozsahu a pokiaľ ich spravuje krajský národný výbor.

(3) Do okresných ústavov národného zdravia sa začleňujú ostatné zdravotnícke zariadenia v okrese, s výnimkou územných jaslí, ktoré spravujú miestne (mestské) národné výbory.

(4) Ústavy národného zdravia majú na zabezpečenie hospodársko-technických úloh zdravotníckych zariadení do nich začlenených hospodársko-technickú službu.

(1) Ministerstvo vydáva po prerokovaní s krajskými národnými výbormi (Národným výborom hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy) koncepcie odborov hygieny, epidemiológie, mikrobiológie a liečebno-preventívnej starostlivosti; v týchto tiež bližšie určuje, v ktorých kategóriách, typoch a stupňoch zdravotníckych zariadení a ich útvaroch sa vykonáva činnosť jednotlivých odborov. 3)

(2) Národné výbory budujú a rozvíjajú zdravotnícke zariadenia v rámci schváleného národohospodárskeho plánu podľa perspektívnej siete zdravotníckych zariadení, ktorá určuje budúce rozmiestnenie, spádové územie a vnútorné členenie zdravotníckych zariadení. Túto sieť spracováva ministerstvo spoločne s krajskými národnými výbormi (Národným výborom hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy) a vydáva ju ako smernicu.

(1) Krajské národné výbory (Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy) preskúmajú doterajšiu sieť zdravotníckych zariadení a zaradia ich najneskôr do 31. decembra 1975 do kategórií, typov a stupňov podľa tejto vyhlášky. Nemocnice s poliklinikou a lekárne sa môžu zaradiť do III. typu len po predchádzajúcom súhlase ministerstva; so súhlasom ministerstva sa zaraďujú aj okresné hygienické stanice do jednotlivých stupňov. Kým sa vykoná zaradenie podľa tejto vyhlášky, zostávajú zdravotnícke zariadenia v doterajších kategóriách a typoch.

(2) Lekárne, ktoré sú doteraz zložkami nemocníc s poliklinikou III. typu, sa vyčlenia z týchto nemocníc s poliklinikou a začlenia sa priamo do krajských ústavov národného zdravia najneskôr do 31. decembra 1975.

(1) Sieť zdravotníckych zariadení vo veľkých mestách možno so súhlasom ministerstva usporiadať s odchýlkami, pokiaľ je to potrebné z hľadiska účelného zabezpečenia zdravotníckych služieb pre sústredené mestské obyvateľstvo.

(2) Ministerstvo môže v záujme lepšej dostupnosti, racionálneho poskytovania zdravotníckych služieb a účelného využívania novej techniky povoliť odchýlky v organizačnom začlenení, vnútornom členení a vo vonkajšom označení zdravotníckych zariadení.

Orgány, ktoré riadia zdravotnícke zariadenia, sú povinné v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky upraviť ich vonkajšie označenie.