(1) Vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb, ktorých investormi sú organizácie, postup pri jej vypracovaní, prerokúvaní a schvaľovaní a pri záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavieb.
(2) Vyhláška sa vzťahuje na dokumentáciu stavieb, ktoré sa majú uskutočniť v Československej socialistickej republike. Vzťahuje sa na všetky druhy stavieb bez zreteľa na spôsob výstavby a primerane aj na opravy stavieb financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov. 1)
(1) Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác, strojov a zariadení, včítane ich montáží, náradia a inventára investičného charakteru, uskutočňovaný na súvislom mieste a v súvislom čase novo (novostavba) alebo prestavbou základných prostriedkov už existujúcich (rekonštrukcia, rozšírenie, modernizácia) na dosiahnutie spoločného účelu. 2) Za súčasť stavby sa považuje aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na stavenisku a - pokiaľ ide o inžinierske siete a osobitné predpisy neustanovujú inak - aj odstránenie starých a vybudovanie nových základných prostriedkov alebo ich častí nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené uskutočňovaním stavby a pri ktorých je nevyhnutné ich funkciu zachovať.
(2) Súborom stavieb sa rozumejú navzájom súvisiace stavby, ktorými sa uskutočňuje rozsiahla alebo dlhodobá investičná výstavba na súvislom území alebo na spoločný účel na rozličných miestach.
(3) Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je súhrn strojov a zariadení, včítane ich montáží a inventára investičného charakteru, ktorý slúži na zabezpečenie čiastkového samostatného technologického alebo netechnologického procesu a uvádza sa do prevádzky v súvislom čase. 3)
(4) Stavebný objekt je priestorove ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavby. 4)
(5) Komplexnou bytovou výstavbou sa rozumie výstavba obytných súborov aj výstavba samostatných bytových stavieb (stavebných objektov).
(6) Obytný súbor je súborom bytových stavebných objektov a stavebných objektov, prípadne prevádzkových súborov technickej a občianskej vybavenosti. 5) Obytný súbor je podľa svojho rozsahu stavbou, ak sa bude realizovať v súvislom časovom období spravidla troj- až štvorročnom, alebo je súborom stavieb.
(7) Zariadením staveniska sa rozumejú objekty a zariadenia, ktoré v čase uskutočňovania stavby slúžia prevádzkovým a sociálnym účelom účastníkov výstavby; patria sem aj objekty a zariadenia, ktoré buduje alebo už vybudoval a požičal investor, dodávateľ alebo iná organizácia na účely zariadenia staveniska. Miestne sústredené objekty plniace funkciu zariadenia staveniska pre viac stavieb tvoria združené zariadenie staveniska ( [príloha č. 16] ).
(1) Účastníkmi výstavby sa rozumejú investor, generálny projektant a dodávateľské organizácie.
(2) Investor je organizácia, ktorá pre seba alebo pre inú organizáciu (budúceho prevádzateľa - užívateľa) stavbu pripravuje a zabezpečuje. Pokiaľ niektoré činnosti prislúchajúce podľa tejto vyhlášky investorovi vykonáva iná organizácia (napr. inžinierska alebo projektovo-inžinierska), vzťahujú sa ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ je v nich reč o investorovi, aj na túto organizáciu.
(3) Dodávateľská organizácia je organizácia, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie dodávok pre stavbu. Pokiaľ taká organizácia uzavrela zmluvu o dodávke, označuje sa ako vyšší dodávateľ 6) alebo dodávateľ. Pokiaľ sa taká organizácia dohodla o spolupráci, bola na ňu určená 7) alebo sa na ňu zmluvne zaviazala, 8) označuje sa ako vyšší dodávateľ (dodávateľ) prichádzajúci do úvahy.
(4) Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú činnosť podľa osobitných predpisov, 9) ktorá sa v súlade s týmto predpisom a osobitnými predpismi 10) zaviazala na dodávku projektovej dokumentácie celej stavby, aspoň v rozsahu úvodného projektu, včítane autorského dozoru.
(5) Dodávateľská organizácia môže byť generálnym projektantom za podmienok ustanovených v predchádzajúcom odseku iba pri vybraných druhoch stavieb vymedzených v jej oprávnení na projektovú činnosť alebo osobitne určených Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, ak sa zaviazala dodať celú stavbu.
(6) Zahraničná organizácia môže byť generálnym projektantom, iba ak preukáže, že je oprávnená projektovať danú stavbu podľa práva platného v krajine svojho sídla, a ak sa zaviaže dodržiavať ustanovenia tejto vyhlášky a ostatných právnych predpisov, najmä aj technických noriem platných v Československej socialistickej republike.
(1) Dokumentácia stavieb podľa tejto vyhlášky zahŕňa investičný zámer, prípravnú dokumentáciu, projektovú dokumentáciu a dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a správu o záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavby.
(2) Dokumentácia stavieb musí byť obmedzená na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, charakteru, významu, veľkosti a zložitosti stavby.
(1) Spracovateľ prípravnej a projektovej dokumentácie je povinný uplatňovať schválené typizačné smernice a typové podklady v rozsahu ich záväznosti. 11)
(2) Typové podklady stavebných konštrukcií, ich prvkov alebo sústav a typové podklady technických zariadení stavebných objektov, ich prvkov alebo sústav 12) je spracovateľ projektovej dokumentácie povinný si vyžiadať od vyššieho dodávateľa (dodávateľa) prichádzajúceho do úvahy, ktorý ich poskytuje ako projektové podklady podľa [§ 27] .
(3) Pri použití typových podkladov sa môže v úvodnom (jednostupňovom) projekte a vo vykonávacom projekte príslušná časť vyznačiť iba schematicky, ale s odkazom na typový podklad pripojený k projektovej dokumentácii.
Ak sa pri spracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie použijú opakovateľné projekty, postupuje sa podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy 12a) neustanovujú inak.
Projektová dokumentácia dovezená zo zahraničia sa môže použiť, iba ak vyhovuje tuzemským právnym predpisom, najmä technickým normám. Súlad dokumentácie s týmito predpismi alebo udelenie potrebných výnimiek zabezpečuje organizácia, ktorá podniku zahraničného obchodu obstaráva jej dovoz.
(1) Investičný zámer je
a) jedným z podkladov riadenia a plánovania investičnej výstavby, najmä strednodobej,
b) pokynom a podkladom na vypracovanie prípravnej dokumentácie.
(2) Investičný zámer vyjadruje základné požiadavky na stavbu, prípadne súbor stavieb a nároky na jej prípravu a realizáciu. Vychádza z plánovanej koncepcie rozvoja odvetvia, odboru, podniku alebo z potrieb rozvoja bytovej a občianskej výstavby a služieb; pritom objasňuje širšie súvislosti stavby alebo súboru stavieb, ktoré vyplývajú z prognóz. Zdôvodňuje nevyhnutnosť výstavby, a to najmä na základe vykonaných rozborov využitia základných prostriedkov a - pokiaľ to prichádza do úvahy - aj na základe prieskumu odbytových možností. Preukazuje ďalej, že uspokojenie plánovaného rozvoja potrieb nemožno dosiahnuť iným spôsobom.
(1) Investičný zámer obsahuje najmä:
a) názov, miesto alebo oblasť stavby,
b) opis a účel stavby,
c) požiadavky na efektívnosť stavby z nadpodnikového a národohospodárskeho hľadiska zdôvodnené v súlade s [§ 7 ods. 2] ,
d) súhrnnú charakteristiku technicko-ekonomickej úrovne stavby (podľa druhu a povahy stavby), najmä
e) pri stavbách, ktorými sa majú realizovať výsledky riešení úloh zaradených v pláne rozvoja vedy a techniky
f) podľa potreby požiadavky na variantné riešenie.
(2) Ak ide o investičný zámer na súbor stavieb, uvedú sa údaje uvedené v predchádzajúcom odseku na celý súbor stavieb a v potrebnom členení pre jednotlivé stavby.
(1) Vypracovanie investičného zámeru zabezpečuje a investičný zámer vydáva orgán (organizácia), ktorému prislúcha schváliť prípravnú dokumentáciu ( [§ 64] ).
(2) Investičný zámer sa vypracúva a vydáva pre každú stavbu nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby, príp. pre súbor takých stavieb; pri ostatných stavbách, iba ak ide o nároky na nové stavebné pozemky alebo nové pracovné sily alebo ak to ustanoví ústredný orgán investora.
(1) Investičný zámer sa musí v priebehu spracovania prerokovať
a) s príslušným orgánom oblastného plánovania - z hľadiska rozmiestňovania stavieb a zabezpečenia predpokladaného prírastku počtu pracovníkov, 14)
b) pri stavbách, ktorých okruh sa vymedzuje osobitným opatrením, so Štátnou plánovacou komisiou, a ak ide pritom o stavby organizácií riadených ústrednými orgánmi republík, podľa príslušnosti aj s Českou plánovacou komisiou alebo Slovenskou plánovacou komisiou.
(2) Pokiaľ sa má stavbou realizovať úloha zaradená do štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo ministerstvo výstavby a techniky SSR podľa príslušnosti ustanoviť povinnosť, aby sa mu investičný zámer predložil v priebehu spracovania.
(1) Prípravnou dokumentáciou stavby je projektová úloha; ak je stavba súčasťou súboru stavieb, zahŕňa prípravná dokumentácia aj štúdiu súboru stavieb.
(2) Východiskovým podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie stavby (súboru stavieb) je investičný zámer, pokiaľ sa vypracúva a vydáva. V ostatných prípadoch sa na vypracovanie prípravnej dokumentácie použijú rovnaké východiskové podklady ako na vypracovanie investičného zámeru.
(1) Investor je povinný najneskoršie do začatia prác na projektovej úlohe vyhľadať organizáciu oprávnenú na projektovú činnosť, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta, a uzavrieť s ňou o tom písomnú dohodu, 15) v ktorej sa táto organizácia zaviaže
(2) Ak nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 1 a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie), je príslušný ústredný orgán povinný na žiadosť ústredného orgánu investora určiť organizáciu, ktorá prichádza do úvahy ako generálny projektant.
(3) Ak nedôjde k dohode pri ostatných stavbách, postupuje investor podľa ustanovení [§ 72 ods. 1 a 2] .
(1) Projektová úloha vymedzuje požiadavky určené investičným zámerom komplexne pre celú stavbu do podrobností potrebných na vypracovanie úvodného (jednostupňového) projektu. Ak ide o súbor stavieb, musí sa v projektovej úlohe každej stavby súboru prihliadnuť aj na podmienky a nadväznosti vyplývajúce zo štúdie súboru stavieb.
(2) Projektová úloha vecne a funkčne vymedzuje a zdôvodňuje stavbu a jej umiestnenie, určuje požiadavky na jej technickú, ekonomickú a architektonickú úroveň a vymedzuje časový priebeh výstavby. Pritom najmä
a) určuje
b) preukazuje súbornú efektívnosť stavby.
(3) Podľa charakteru a rozsahu stavby sú súčasťou projektovej úlohy aj potrebné štúdie (napr. technologická, zastavovacia, objemová).
(4) Pre celkom jednoduché stavby, pre ktoré sa spracúva zjednodušená projektová dokumentácia podľa [§ 29] , sa zjednodušene spracuje aj projektová úloha.
(5) Ekonomická správa sa spracúva ako oddeliteľná časť projektovej úlohy; jej obsah je uvedený v [prílohe č. 1] .
(6) Podrobný obsah projektovej úlohy je uvedený pre výrobné stavby v [prílohe č. 2] , pre nevýrobné stavby v [prílohe č. 3] .
(1) Projektová úloha slúži:
a) na overenie účelnosti, realizovateľnosti a efektívnosti stavby,
b) na plánovanie investičnej výstavby,
c) na vyjasnenie budúceho dodávateľského systému,
d) na vyjadrenie potreby pracovných síl a na overenie zdrojov jej krytia,
e) na uzavretie zmluvy o príprave dodávok alebo zmluvy o spolupráci na organizačnej a projektovej príprave stavby,
f) na uzavretie zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie,
g) na predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových prostriedkov),
h) na prerokovanie dovozu licencií a iných dodávok,
i) na výnimočné upresnenie požiadaviek na vývoj,
j) na registráciu stavby.
(2) Návrh projektovej úlohy (príp. jeho časť), prerokovaný podľa [§ 20] a doložený súhrnným stanoviskom národného výboru podľa [§ 21] , je podkladom pre návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby podľa osobitných predpisov.
(1) Projektová úloha sa vypracúva samostatne pre každú stavbu; musí sa vypracovať v súlade s východiskovými podkladmi podľa [§ 11 ods. 2] .
(2) Vypracovanie projektovej úlohy, včítane nevyhnutných prieskumov a štúdií, zabezpečuje investor. Investor môže zabezpečiť vypracovanie projektovej úlohy alebo jej časti v projektovej alebo inej odbornej dokumentácii.
(1) Na vypracovanie projektovej úlohy sú dodávateľské organizácie povinné poskytnúť investorovi (spracovateľovi) na jeho žiadosť informácie o svojich výrobných a dodávateľských možnostiach, o výrobkoch a lehotách dodávok a údaje na vypracovanie prepočtu nákladov.
(2) Investor je povinný na začiatku prác na projektovej úlohe nadviazať styk s dodávateľskými organizáciami, prerokovať a dohodnúť s nimi spôsob a rozsah ich spolupráce na vypracovaní projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu a možnosť i spôsob dodávateľského zabezpečenia stavby.
(3) Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúceho odseku alebo ak sa dodávateľská organizácia nemohla vyhľadať a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie), je ústredný orgán nadriadený dodávateľskej organizácii povinný na žiadosť ústredného orgánu investora určiť organizáciu, ktorá prichádza do úvahy ako dodávateľ (vyšší dodávateľ) a bude na projektovej úlohe a úvodnom (jednostupňovom) projekte spolupracovať.
(4) Ak nedôjde k dohode alebo ak sa investorovi nepodarilo dodávateľskú organizáciu vyhľadať pri ostatných stavbách, postupuje investor podľa ustanovení [§ 72 ods. 1 a 2] .
(5) Písomnú dohodu podľa odseku 2, prípadne odpis (výpis) rozhodnutia o určení dodávateľskej organizácie podľa odseku 3 investor pripojí ako doklad k projektovej úlohe.
(1) V odôvodnených prípadoch sa môžu pri rozsiahlych a zložitých stavbách v projektovej úlohe vymedziť etapy stavby, ktoré umožňujú postupné uvádzanie kapacít (stavby) do trvalej prevádzky (užívania). V rámci prvej etapy sa musí zabezpečiť zariadenie staveniska nevyhnutné na začatie stavby, najmä sociálne zariadenie.
(2) Etapu môžu tvoriť len ucelená časť stavby schopná samostatnej prevádzky (užívania); etapa sa môže vymedziť inak, len ak to vyžadujú podmienky dovozu alebo výnimočne nevyhnutnosť včasného zabezpečenia časti stavby potrebnej na rozvinutie výstavby pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze ( [§ 65] ).
(3) Stavbu možno členiť na etapy, len ak dá na to súhlas ústredný orgán investora po dohode podľa príslušnosti so Štátnou plánovacou komisiou a Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s Českou plánovacou komisiou a Ministerstvom výstavby a techniky ČSR, alebo so Slovenskou plánovacou komisiou a Ministerstvom výstavby a techniky SSR.
Projektová úloha alebo jej časť sa spracúva, ak je to účelné alebo ak to určuje investičný zámer, vo variantoch. V takom prípade investor prerokúva a predkladá na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a na schválenie najvhodnejší variant s vyhodnotením ostatných variantov.
(1) V rámci prác na projektovej úlohe zabezpečuje investor výber staveniska, včítane uskutočnenia potrebných prieskumov v nevyhnutnom rozsahu. Odôvodnenie výberu staveniska je súčasťou projektovej úlohy.
(2) Stavenisko musí zodpovedať spoločenským záujmom, najmä požiadavkám územného plánovania a umožňovať najhospodárnejšie uskutočnenie i prevádzku (užívanie) zamýšľanej stavby.
(3) Zásady pre postup pri výbere staveniska sú uvedené v [prílohe č. 4] , obsah a rozsah prieskumov v [prílohe č. 5] .
(1) Investor v priebehu prác na projektovej úlohe prerokúva - podľa potreby za účasti spracovateľa projektovej úlohy - podľa charakteru stavby
a) s orgánmi, ktoré podľa osobitných predpisov hája spoločenské záujmy, účinky a dôsledky stavby, najmä požiadavky na zabezpečenie hygienickej starostlivosti, požiarnej ochrany, ochrany podzemných kovových zariadení pred koróziou, racionálneho hospodárenia s palivami a energiou, civilnej obrany, bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci, starostlivosti o životné a prírodné prostredie, včítane riešenia otázok odpadov a exhalácií, ochrany pamiatkových objektov a chránených častí prírody, obranyschopnosti štátu,
b) s orgánmi a organizáciami možnosti a podmienky zabezpečenia realizácie a budúcej prevádzky (užívania) stavby najmä z hľadísk dodávok surovín, palivovej základne, energií, vody, dopravy a pracovných síl, pripojenia na železničnú, cestnú, energetickú, vodovodnú, kanalizačnú a telekomunikačnú sieť, súvisiacich investícií, mimoriadnych podmienok pre uskutočňovanie stavby, kooperácií s doterajšími, budovanými, prípadne plánovanými závodmi (stavbami), odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe,
c) s organizáciami a s občanmi, ktorých záujmy môžu byť stavbou dotknuté, umiestnenie, účinky a dôsledky stavby.
d) s odborovými zväzmi svojich rozhodujúcich vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy zásady riešenia sociálneho zariadenia staveniska pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze ( [§ 65] ).
(2) Investor ďalej prerokuje
a) predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových),
b) dovoz licencií, prípadne dovoz strojov a zariadení, včítane preukázania nevyhnutnosti dovozu,
c) upresnenie požiadaviek na vývoj,
d) podľa potreby technológiu výroby s príslušným výskumným ústavom,
e) odbyt výrobkov, včítane vývozu.
(3) Pokiaľ investor nebude mať stavbu v prevádzke (užívať) sám, prerokuje návrh projektovej úlohy s budúcim prevádzateľom (užívateľom). Pri stavbách komplexnej bytovej výstavby a pri investíciách podmieňujúcich komplexnú bytovú výstavbu zabezpečí spôsob a podmienky prevzatia a budúcej prevádzky (užívania) objektov občianskej a technickej vybavenosti s budúcimi prevádzateľmi (užívateľmi) aj zmluvne.
(4) V závere prác na projektovej úlohe investor - podľa potreby za účasti spracovateľa, prípadne generálneho projektanta - prerokuje s dodávateľskými organizáciami najmä predpokladané riešenie stavby, požiadavky na jej uskutočňovanie, včítane dodávateľského systému, a prepočet celkových nákladov stavby.
(5) Od prerokovania podľa odseku 1 písm. a) možno upustiť, ak ide o veci, ktoré sa prerokujú podľa [§ 21] .
(6) Doklady o prerokovaní projektovej úlohy sú jej súčasťou.
(1) Investor predloží návrh projektovej úlohy v troch vyhotoveniach príslušnému krajskému národnému výboru, Národnému výboru hlavného mesta Prahy alebo Národnému výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský národný výbor“) alebo ním poverenému okresnému národnému výboru na prerokovanie a vyžiada si vydanie jednotného súhrnného stanoviska do šiestich týždňov po tom, čo národný výbor dostal návrh projektovej úlohy.
(2) V jednotnom súhrnnom stanovisku sa zhŕňajú a koordinujú stanoviská všetkých orgánov národného výboru, ktorých sa to týka, organizácií ním riadených i národných výborov nižších stupňov, s výnimkou projektových a dodávateľských organizácií. Jednotné súhrnné stanovisko nenahrádza však rozhodnutia a iné záväzné opatrenia, vydávané príslušnými orgánmi na základe osobitných predpisov podľa správneho poriadku.
Výsledky prerokovania podľa § 20 a výsledky obsiahnuté v jednotnom súhrnnom stanovisku národného výboru sa musia zahrnúť do návrhu projektovej úlohy pred jej schválením s uvedením, ako sa vyhovelo pripomienkam najmä národného výboru.
Súčasne s vyžiadaním jednotného súhrnného stanoviska národného výboru predloží investor návrh projektovej úlohy pred jej schválením na vyjadrenie organizácii, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta, pokiaľ nebola spracovateľom projektovej úlohy. Táto organizácia oznámi svoje stanovisko investorovi do 30 dní po tom, čo dostala návrh projektovej úlohy; investor pripojí stanovisko k návrhu.
(1) Štúdia súboru stavieb rieši vzájomné urbanistické, výrobné, technické, funkčné, prevádzkové a ekonomické súvislosti jednotlivých stavieb súboru, včítane súvisiacich investícií, požiadavky na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete a objasňuje vecnú a časovú koordináciu postupnej prípravy a realizácie jednotlivých stavieb. Ak ide o súbor stavieb na súvislom území, obsahuje štúdia súboru stavieb aj základnú koncepciu zariadenia stavenísk.
(2) Súborná efektívnosť sa vyjadruje v ekonomickej správe, ktorá sa spracúva podľa [prílohy č. 1] .
(3) Štúdia súboru stavieb sa musí vypracovať najneskoršie s projektovou úlohou prvej stavby súboru a musí byť v súlade s územnými plánmi; je podkladom pre návrhy projektových úloh ďalších stavieb súboru, podľa ktorých sa postupne upresňuje.
(4) Pri komplexnej bytovej výstavbe možno so súhlasom príslušného krajského národného výboru upustiť úplne alebo čiastočne od spracovania štúdie súboru stavieb, len ak je schválený podrobný územný plán vymedzujúci najmä jednotlivé obytné súbory, podmieňujúce investície a spoločné inžinierske siete a komunikácie.
(5) Spracovanie štúdie súboru stavieb zabezpečuje, pokiaľ si to nevyhradí nadriadený orgán,
a) investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,
b) investor, ktorého stavba vyvolala potrebu ďalších stavieb u iných investorov, v spolupráci s týmito investormi, ak nedôjde k inej dohode,
c) pri priemyselných aglomeráciách investor s rozhodujúcim podielom na výstavbe, a pokiaľ nedôjde o tom k dohode, investor určený dohodou medzi nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi,
d) národný výbor, ak ide o súbor stavieb rôznych investorov tvoriaci vo svojom súhrne sústredenú výstavbu (mestské aglomerácie, obytné súbory, administratívne a obchodné centrá, súbory dopravných stavieb a pod.), ak si to z hľadiska potreby spracovania územných plánov vyhradil.
(6) Pre spracovanie a prerokúvanie štúdie súboru stavieb, prípadne pre vyžiadanie stanovísk k nej primerane platia ustanovenia druhého oddielu.
(7) Podrobný obsah štúdie súboru výrobných stavieb je uvedený v [prílohe č. 6] , nevýrobných stavieb v [prílohe č. 7] .
(1) Projektová dokumentácia stavby sa člení na dva stupne, a to na úvodný projekt a na vykonávacie projekty.
(2) Za podmienok ustanovených touto vyhláškou sa môže vypracovať jednostupňový projekt ( [§ 28] ), prípadne zjednodušená projektová dokumentácia ( [§ 29] ).
(3) Projektovou dokumentáciou stavby nie je
a) výkresová a iná dokumentácia (ďalej len „dodávateľská dokumentácia“), ktorú spracúvajú dodávatelia
b) projektová dokumentácia dočasných objektov zariadenia staveniska spracúvaná v súlade so základným riešením zariadenia staveniska určeným v úvodnom projekte; táto dokumentácia sa spracúva podľa obdoby ustanovení § 28 a 29 tejto vyhlášky a zabezpečuje ju dodávateľ stavebnej časti,
c) dokumentácia automatizovaného systému riadenia nadväzujúca na projektovú dokumentáciou uvedenú v [prílohe č. 9 a 10] (časť B).
(1) Projektovú dokumentáciu pre celú stavbu, včítane výkonu autorského dozoru, zabezpečuje pre investora generálny projektant, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 3 a 4.
(2) Pri vybraných druhoch prevádzkových súborov dohodnutých medzi ústrednými orgánmi investorov a ústrednými orgánmi dodávateľov spracúvajú pre generálneho projektanta časti úvodného projektu v rozsahu svojej dodávky vyhlásení vyšší dodávatelia.
(3) Vykonávacie projekty prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) dodávaných vyššími dodávateľmi spracúvajú vyšší dodávatelia ako súčasť svojich dodávok. 19)
(4) Vykonávacie projekty stavebných objektov môže spracúvať dodávateľ stavebnej časti (dodávateľ stavebných prác) ako súčasť svojej dodávky. 20)
(5) Termíny spracovania častí úvodného projektu podľa odseku 2 musia umožniť včasné odovzdanie úvodného projektu; termíny spracovania vykonávacích projektov podľa odseku 3 a 4 musia byť v súlade s plánom organizácie výstavby.
(1) Vyšší dodávatelia (dodávatelia) prichádzajúci do úvahy sú povinní poskytovať na spracovanie projektovej dokumentácie stavieb projektové podklady, a to na žiadosť jej spracovateľa obsahujúcu východiskové technické údaje a predpokladané termíny začatia a dokončenia stavby. Zodpovedajú za ich správnosť a túto zodpovednosť nemôžu vopred vylúčiť. 21) Tú istú povinnosť majú voči dodávateľom uvedeným v prvej vete aj ďalší dodávatelia.
(2) Dodávatelia uvedení v odseku 1 môžu zmeniť poskytnuté projektové podklady, iba ak dôjde k zmene ich výrobného programu v súlade s osobitnými predpismi; 22) inak, len ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby, prípadne ich nadriadené alebo ústredné orgány.
(3) Úroveň východiskových technických údajov a projektových podkladov sa prispôsobuje druhu a zložitosti dodávok a danému stupňu projektovej dokumentácie. Východiskové technické údaje sa uvádzajú v podrobnostiach nevyhnutných na poskytnutie projektových podkladov, spravidla s obsahom uvedeným v [prílohe č. 8] . Projektové podklady sa musia poskytovať v podrobnostiach postačujúcich na vypracovanie príslušného stupňa projektovej dokumentácie.
(4) Projektovými podkladmi sú konštrukčné, technologické alebo iné údaje, ktorými sú definované základné vlastnosti stavebných prvkov, konštrukcií, strojov a zariadení, ktoré sa majú pri výstavbe použiť, údaje o montáži a užívacích, prípadne prevádzkových podmienkach a ekonomické, rozpočtové a cenové podklady. Sú to najmä:
(5) Projektové podklady týkajúce sa štandardných 23) stavebných prvkov, konštrukcií, strojov a zariadení sa poskytujú do 15 dní od doručenia požiadavky.
(6) Pri neštandardných stavebných prvkoch a konštrukciách a neštandardných strojoch a zariadeniach a kovových konštrukciách sa poskytujú projektové podklady v dohodnutých lehotách zabezpečujúcich včasné vypracovanie a odovzdanie projektovej dokumentácie v súlade s plánom organizácie výstavby.
(7) Východiskové technické údaje sa k žiadosti o poskytnutie projektových podkladov potrebných na vypracovanie vykonávacích projektov nepripájajú, pokiaľ sú zrejmé z úvodného projektu; v týchto prípadoch postačí odvolávka na príslušnú časť úvodného projektu.
(8) Projektové podklady poskytované na spracovanie vykonávacích projektov nesmú viesť k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov úvodného projektu alebo k zmene jeho koncepcie.
(9) Vo výnimočných prípadoch sa môžu východiskové technické údaje o neštandardných strojoch a zariadeniach, stavebných prvkoch a konštrukciách, ktoré sú súčasťou prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, ktoré sa majú uviesť do prevádzky (užívania) v neskoršej lehote, odovzdať aj po schválení úvodného projektu. Taký postup je možný, iba ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby pri prerokúvaní úvodného projektu, a to za podmienky, že sa neohrozí lehota dodávky a plynulosť výstavby a dá na to súhlas orgán príslušný na schválenie úvodného projektu. Obdobne sa môže dohodnúť odovzdanie východiskových technických údajov pre neštandardné stroje a zariadenia, ktoré si zabezpečuje investor ako dodávky jednotlivých strojov a zariadení, prípadne pre dodávky z dovozu.
(10) Povinnosť poskytovať projektové podklady splní dodávateľ, ak ide o projektové podklady uvedené v preukázateľne dostupných katalógoch a cenníkoch alebo o typové podklady, tým, že odkáže na príslušný platný katalóg, cenník alebo označí spracovateľa a miesto distribúcie typového podkladu. 24)
(11) Projektové podklady sa poskytujú bez odplaty, s výnimkou projektových podkladov uvedených v odseku 6.
(12) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú aj pri zabezpečovaní projektových podkladov, ak ide
a) o špeciálne stavebné práce,
b) o stroje nevyskúšané v prevádzke,
c) o stroje a zariadenia z dovozu s tým, že podklady zabezpečuje organizácia, ktorá podniku zahraničného obchodu zabezpečuje dovoz.
(1) Jednostupňový projekt sa spracúva v obdobnej skladbe ako úvodný projekt s podrobnosťou vykonávacieho projektu.
(2) Jednostupňový projekt sa môže vypracovať pre jednoduché stavby, ktoré nevyžadujú zložitejšie riešenie, najmä pre stavby s jednoduchým architektonickým a stavebnotechnickým riešením, pre stavby so známou technológiou a štandardným strojovým zariadením, pre drobné rekonštrukcie, pri použití opakovaných projektov a pod.
(3) Pri stavbách projektovaných dvojstupňove možno v rámci úvodného projektu vypracovať projektovú dokumentáciu jednoduchých stavebných objektov, prípadne prevádzkových súborov alebo ich ucelených častí ako jednostupňový projekt.
(1) Pre celkom jednoduché stavby (napr. drobné poľnohospodárske stavby, včítane osobitných poľnohospodárskych investícií, drobné stavby akcie Z, jednoduché modernizácie a adaptácie, jednoduché objekty v hlbinných baniach a lomoch, pre búracie práce a demontáže, ak sú stavbami alebo časťami stavieb) sa projektová dokumentácia spracúva zjednodušene, t. j. v rozsahu obmedzenom na opis pracovného postupu, nevyhnutné výkresy, súpis materiálu a na rozpočet.
(2) Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa použije aj pri naliehavom zabezpečení základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu a ďalej pri prácach, ktorými sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných pohrôm; pritom sa využije čo najviac pôvodná dokumentácia.
(3) V rámci úvodného projektu sa môžu so súhlasom investora a po dohode s príslušnými dodávateľmi zjednodušene vypracovať jednotlivé technicky jednoduché prevádzkové súbory a stavebné objekty alebo ich ucelené časti.
(4) Ak sa na tej istej stavbe opakuje stavebný objekt, prípadne prevádzkový súbor alebo jeho ucelená časť bez zmeny, môže sa vypracovať jeho projektová dokumentácia len raz a pri opakovaných prípadoch uviesť iba odkaz.
(1) Úvodný (jednostupňový) projekt je súborným technicko-ekonomickým a architektonickým riešením celej stavby, prípadne jej etapy.
(2) Úvodný (jednostupňový) projekt nesmie zhoršiť záväzné údaje a ukazovatele schválenej projektovej úlohy, najmä sa nesmie prekročiť určený celkový počet pracovníkov a jeho prírastok.
(3) Úvodný (jednostupňový) projekt najmä
a) preukazuje efektívnosť predpokladanú projektovou úlohou,
b) určuje definitívne funkciu, rozsah a účinky stavby,
c) spresňuje členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty, určuje skladbu hlavných strojov a zariadení v jednotlivých prevádzkových súboroch a ich vzájomnú väzbu, konštrukčné sústavy a technologické súbory stavebných objektov a architektonické riešenie,
d) určuje zásady organizácie, metód a technickej koncepcie riadenia výrobného alebo iného procesu, prípadne automatizovaného systému riadenia a určuje pre budúcu prevádzku (užívanie) bezpečnostné, protipožiarne, hygienické, sociálne, estetické a ostatné podmienky starostlivosti o životné prostredie aj spôsob ich zabezpečenia; rieši podmienky ochrany podzemných kovových zariadení proti korózii,
e) vyjadruje konečným spôsobom územno-technické vzťahy a podľa potreby spresňuje rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe a výpočet odvodu peňažných súm,
f) určuje a odôvodňuje počet pracovníkov, z toho prírastok, a určuje spôsob jeho krytia,
g) určuje konečný rozsah dovozu licencií a iných dodávok,
h) určuje rozpočtové náklady stavby.
(4) Súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu je plán organizácie výstavby, ktorý
a) je základným a záväzným podkladom pre prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese a pre operatívne riadenie a kontrolu uskutočňovania stavieb,
b) vyjadruje spôsob a postup ďalšej prípravy a uskutočňovania stavby a začiatočného obdobia prevádzky (užívania) stavby, najmä dodávateľský systém, časový plán a základné riešenie zariadenia staveniska s výnimkou riešenia združeného zariadenia staveniska, pokiaľ nie je súčasťou zariadenia staveniska stavby.
(5) Úvodný (jednostupňový) projekt preukazuje súbornú efektívnosť stavby v ekonomickej správe a obsahuje porovnanie údajov a ukazovateľov dosiahnutých v úvodnom (jednostupňovom) projekte s údajmi a ukazovateľmi schválenými v projektovej úlohe.
(6) Ekonomická správa, tvoriaca súčasť súhrnného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, sa spracúva podľa [prílohy č. 1] , a to tak, aby sa mohla oddeliť.
(7) Statický výpočet, základné technologické, hydrotechnické a iné výpočty, cenové rozbory a technické údaje o uskutočnených prieskumoch pripojí generálny projektant ako doklad k úvodnému (jednostupňovému) projektu len na výslovnú žiadosť investora, pokiaľ osobitné predpisy, najmä technické normy neustanovujú inak.
(8) Pokiaľ sa výpočty uvedené v predchádzajúcom odseku uskutočnili pomocou samočinných počítačov, postačí, ak generálny projektant poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne aj algoritmus riešenia.
(9) Podrobný obsah úvodného (jednostupňového) projektu sa uvádza
(1) Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na základe schválenej projektovej úlohy a vydaného územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Práce na úvodnom (jednostupňovom) projekte sa nesmú začať pred schválením projektovej úlohy.
(2) Úvodný projekt sa vypracúva pre celú stavbu; ak sa vo schválenej projektovej úlohe vymedzujú etapy stavby ( [§ 17] ), spracúva sa úvodný projekt na jednotlivé etapy.
(3) Ak sa vypracúva úvodný projekt na etapy stavby, musí sa súčasne s úvodným projektom na prvú etapu spracovať v nevyhnutnom rozsahu plán organizácie výstavby, zastavovací plán a súhrnný rozpočet na celú stavbu.
(4) Pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze, sa spracuje v rámci úvodného projektu projektová dokumentácia (jednostupňový projekt, prípadne vykonávacie projekty) časti stavby potrebnej v roku plánovaného začatia stavby na rozvinutie výstavby, 80) a to pre stavebné objekty alebo prevádzkové súbory, ktoré možno využiť ako zariadenia staveniska (ide najmä o sociálne zariadenie, terénne úpravy, komunikácie, inžinierske siete, administratívne, ubytovacie, skladové a halové objekty, transformačné stanice, kompresorovne). Súčasne príslušný dodávateľ prichádzajúci do úvahy spracuje projektovú dokumentáciu dočasných objektov zariadenia staveniska nevyhnutných na rozvinutie výstavby, ktoré sa nenahradia združeným zariadením staveniska ( [príloha č. 16] ). Pre ostatné stavby sa môže tento postup uplatniť iba so súhlasom ústredného orgánu investora.
(5) Ústredný orgán investora môže udeliť súhlas podľa predchádzajúceho odseku len na základe posúdenia koncepcie úvodného projektu obsahujúceho aj zásady plánu organizácie výstavby.
(6) Ak ide o stavbu vyžadujúcu rozsiahly geologický prieskum, môžu sa prieskumné práce pre úvodný projekt začať so súhlasom schvaľujúceho orgánu ešte pred schválením projektovej úlohy.
(1) Po schválení projektovej úlohy - najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte - sa musia z podnetu investora, prípadne ostatných účastníkov výstavby utvoriť predpoklady pre spoluprácu dodávateľských organizácií pri vypracovaní úvodného (jednostupňového) projektu, najmä uzavretím
a) zmlúv o príprave dodávok 26) pri stavbách uložených ako úloha štátneho plánu,
b) zmlúv o príprave dodávok alebo zmlúv o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby 27) pri všetkých ostatných stavbách.
(2) Dodávateľské organizácie sú povinné poskytovať v potrebnom rozsahu spoluprácu predpokladanú v zmluvách podľa predchádzajúceho odseku aj pred ich uzavretím podľa všeobecných zásad, 28) ak to vyžaduje plynulosť a včasnosť projektovej prípravy.
(1) Úvodný (jednostupňový) projekt člení stavbu vecne na technologickú a stavebnú časť; 29) rozsah týchto častí vymedzený projektom ( [príloha č. 9] a [č. 10 časť C a D] ) je podkladom pre uzavieranie hospodárskych zmlúv.
(2) Na účely plánovania, určenia lehôt výstavby 30) a dohody o režime zariadenia staveniska 31) sa rozumejú
a) technologickou časťou výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy II a IV súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hlavy VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu,
b) stavebnou časťou výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy III a V súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hlavy VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu.
(3) Pri bytových stavebných objektoch v komplexnej bytovej výstavbe patria na účely uvedené v predchádzajúcom odseku a na uzavieranie dodávkových zmlúv do stavebnej časti aj výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.
(1) Ak generálny projektant použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť túto skutočnosť v úvodnom (jednostupňovom) projekte a zároveň vymedziť ekonomický alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia tohto vynálezu. Rovnako postupuje, ak dôjde k použitiu, prípadne k využitiu zlepšovacieho návrhu.
(2) O použití v prevádzke nevyskúšaných strojov a zariadení 32) v úvodnom (jednostupňovom) projekte rozhodne na návrh investora schvaľujúci orgán na základe vyjadrenia riešiteľa a výrobcu.
(1) Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu nadväzuje vecne na prerokúvanie projektovej úlohy ( [§ 20 a § 21] ). Veci prerokované už v štádiu projektovej úlohy sa prerokúvajú znova len vtedy, ak v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte došlo k zmene predpokladov alebo podmienok, z ktorých sa vychádzalo pri prerokúvaní projektovej úlohy, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.
(2) Účastníci výstavby a príslušné orgány a organizácie sú povinní obmedziť prerokúvanie na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, významu, rozsahu a zložitosti stavby; pritom sa môžu dohodnúť, že rokovanie podľa potreby účelne zlúčia, prípadne, ak je to odôvodnené spoločenským záujmom, primerane zjednodušia v rámci platných predpisov. Doklady o prerokovaní sú súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu.
(1) Generálny projektant a investor sú povinní byť v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte v trvalom styku; najmä sú povinní prerokovať spolu koncepciu úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne za účasti zástupcu orgánu príslušného na vykonanie štátnej expertízy, schvaľujúceho orgánu a vyšších dodávateľov, prípadne dodávateľov prichádzajúcich do úvahy.
(2) V priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokúva s príslušnými orgánmi a organizáciami (pokiaľ prerokovanie neodpadá podľa [§ 36 ods. 1] )
a) generálny projektant najmä
b) investor najmä
(3) O rokovaniach, ktoré povedú samostatne, a o výsledkoch týchto rokovaní sa generálny projektant a investor navzájom priebežne informujú.
(1) V závere prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokúva generálny projektant za účasti investora s organizáciami, ktoré prichádzajú do úvahy ako vyšší dodávatelia, prípadne ako dodávatelia jednotlivých strojov a zariadení, najmä
a) celkové riešenie úvodného (jednostupňového) projektu, včítane súhrnného rozpočtu ( [§ 56 ods. 1] ),
b) plán organizácie výstavby,
c) časti úvodného (jednostupňového) projektu týkajúce sa ich dodávok, včítane rozpočtov príslušných prevádzkových súborov a stavebných objektov ( [§ 56 ods. 2] ),
d) spôsob zabezpečenia a termíny vypracovania vykonávacích projektov, včítane spôsobu a podmienok výkonu autorského dozoru, a spíšu o tom zápisnicu.
(2) V zápisnici o prerokovaní úvodného (jednostupňového) projektu potvrdia vyšší dodávatelia, prípadne dodávatelia prichádzajúci do úvahy, že dodávky pre stavbu sú schopní uskutočniť v súlade s úvodným (jednostupňovým) projektom.
(3) Organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku si podľa potreby zabezpečia účasť svojich dodávateľov prichádzajúcich do úvahy na prerokúvaní.
(1) Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu alebo na záver prác, sú účastníci výstavby povinní riešiť a odstrániť podľa ustanovení [§ 72 ods. 1 až 3] , pokiaľ netreba postupovať podľa ustanovení správneho poriadku.
(2) Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu na záver prác a ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie sú prekážkou pre odovzdanie úvodného (jednostupňového) projektu investorovi. Generálny projektant v takom prípade pripojí k odovzdanému úvodnému (jednostupňovému) projektu doklad o márnom prerokúvaní rozporu.
(3) Po odstránení rozporov uvedených v predchádzajúcom odseku nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi je generálny projektant povinný bez odkladu premietnuť výsledok do úvodného (jednostupňového) projektu; ak ide o odstránenie chyby projektových prác, urobí tak bezplatne.
(1) Vykonávacími projektami sa prehlbuje, upresňuje, prípadne dopĺňa riešenie úvodného projektu do takej podrobnosti, aby v nich obsiahnuté riešenie bolo postačujúcim podkladom pre výrobnú prípravu dodávateľov a pre uskutočnenie stavby.
(2) Vykonávacími projektami sa nesmú zhoršiť parametre, ani zmeniť technická, ekonomická a architektonická koncepcia alebo zvýšiť celkový počet pracovníkov a jeho prírastok určený schváleným úvodným projektom.
(1) Vykonávacie projekty sa spracúvajú na jednotlivé prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory) a stavebné objekty alebo ich ucelené časti.
(2) Statický výpočet, technologický výpočet a ostatné výpočty a údaje o dopĺňajúcich prieskumoch sa pripájajú vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k odovzdávanému vykonávaciemu projektu.
(3) Podrobný obsah vykonávacích projektov je uvedený v [prílohe č. 11] .
(1) Súlad medzi vykonávacím projektom stavebného objektu a vykonávacími projektami prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) v ňom umiestnených zabezpečuje spracovateľ vykonávacieho projektu stavebného objektu.
(2) Súlad medzi vykonávacími projektami dvoch alebo viacerých prevádzkových súborov dodávaných investorovi (odberateľovi) jedným vyšším dodávateľom zabezpečuje tento vyšší dodávateľ.
(3) Súlad medzi vykonávacími projektami dvoch alebo viacerých stavebných objektov zabezpečuje ich vyšší dodávateľ (dodávateľ), ak sa zaviazal spracovať tieto vykonávacie projekty.
(4) V ostatných prípadoch zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektami generálny projektant pri výkone autorského dozoru.
(5) Spracovatelia vykonávacích projektov sú povinní poskytovať si navzájom a generálnemu projektantovi čiastkové projektové výsledky potrebné na vykonávanie činnosti podľa predchádzajúcich odsekov.
(6) Rozpory, ktoré vzniknú pri zabezpečovaní súladu medzi vykonávacími projektami podľa odseku 1 a 4 rieši generálny projektant.
(1) Ak sa pri vypracovaní vykonávacích projektov zistí, že je nevyhnutné celkom výnimočne zmeniť riešenie niektorej časti úvodného projektu, musí to spracovateľ vykonávacieho projektu oznámiť investorovi.
(2) Investor bez zbytočného odkladu prerokuje návrh zmeny úvodného projektu s generálnym projektantom a príslušným dodávateľom, prípadne s orgánmi štátnej správy, ktorých sa to týka, dohodne sa s nimi na podmienkach ďalšieho postupu a odôvodnený návrh zmeny predloží na rozhodnutie orgánu, ktorý schválil úvodný projekt.
(1) Celkové náklady stavby sú všetky náklady a výdavky investora súvisiace s jej vybudovaním.
(2) Celkové náklady stavby sa vyjadrujú v prepočtovej časti investičného zámeru, v prepočtovej časti prípravnej dokumentácie a v rozpočtovej časti projektovej dokumentácie jednotným spôsobom so zreteľom na dosiahnutú vyjasnenosť stavby.
(3) Prepočtovou časťou investičného zámeru a prípravnej dokumentácie je prepočet celkových nákladov stavby (ďalej len „prepočet“).
(4) Rozpočtovú časť projektovej dokumentácie tvoria
a) rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a súhrnný rozpočet k úvodnému (jednostupňovému) projektu (ďalej len „súhrnný rozpočet“), zahŕňajúci rozpočtové náklady uvedené v rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov,
b) odbytové rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov (ďalej len „odbytové rozpočty“) a kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby, zahŕňajúce náklady uvedené v odbytových rozpočtoch a rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov.
(5) Na vyjadrenie celkových nákladov stavby sa používajú [tlačivá č. 1 až 3] , ktorých vzory sú uvedené v [prílohe č. 12] . Pritom [tlačivo č. 1] sa používa pri všetkých stavbách, [tlačivo č. 3] pri stavbách komplexnej bytovej výstavby, [tlačivo č. 2] pri ostatných stavbách.
(1) Celkové náklady stavby v prepočte, súhrnnom rozpočte a v kontrolnom zostavení rozpočtových nákladov stavby sa členia na jedenásť hláv takto:
a) zariadenie staveniska
b) územné vplyvy
c) mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy
d) prirážky za zníženie rozpočtových nákladov stavieb
e) preferenčné prirážky na vybraných stavbách
(2) Podrobné členenie nákladov jednotlivých hláv je uvedené v [prílohe č. 13] .
(1) Celkové náklady stavby sa v investičnom zámere určia pomocou technicko-hospodárskych ukazovateľov 33) alebo porovnaním s inými stavbami; ak nemožno použiť tieto spôsoby, náklady sa odborne prepočítajú.
(2) Náklady možno v prepočte v investičnom zámere členiť zjednodušene; pritom sa uvedú aspoň:
a) celkové náklady stavby,
b) náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby; v tom:
(1) Celkové náklady stavby sa určia ako súčet nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia podľa technicko-hospodárskych ukazovateľov, prepočtových informácií dodávateľských organizácií alebo prepočtovými, prípadne rozpočtovými ukazovateľmi odvodenými z prv vyprojektovaných alebo realizovaných tuzemských i zahraničných stavieb. Pritom sa prihliadne na podmienky staveniska a dosiahnuteľnú technickú úroveň.
(2) V prepočte sa náklady vyjadria v členení podľa [§ 45] , pritom sa náklady uvádzané v jednotlivých hlavách nemusia rozčleniť, s výnimkou hlavy II, kde sa náklady musia vyjadriť spolu a z toho montáže.
(3) Ak ide o stavbu, ktorá sa člení na etapy podľa [§ 17] , zostavuje sa prepočet pre celú stavbu tak, že pre etapy, ktoré nie sú technicky vyjasnené, sa prepočet určí ako v investičnom zámere.
(1) Súčasťou prepočtu je rezerva, ktorá sa použije v súlade s postupným spresňovaním technického riešenia na spresnenie rozpočtových nákladov v súhrnnom rozpočte. Nemožno ju využiť na vecné rozšírenie alebo inú koncepčnú zmenu stavby.
(2) Rezerva sa uvádza v hlave VIII prepočtu a určí na pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 7 do 10 %, pri stavbách povahy rekonštrukcie alebo modernizácie a pri stavbách, ktoré majú prevažne povahu nadstavby, prístavby a vostavby v rozmedzí od 10 do 14 %. Pri banských stavbách so zvýšeným rizikom sa smie rezerva určiť až do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách do výšky 20 %. Základňou je súčet nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III prepočtu).
(3) Pri určovaní výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, prípadne na rizikovosť a ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko investora (ak nie je spracovateľom projektovej úlohy) a jeho rozhodujúcich vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy.
Ak spracovateľ projektovej úlohy navrhuje náklady stavby, ktoré prekračujú náklady predpokladané v investičnom zámere, je povinný prekročenie zdôvodniť a preukázať, že celkové náklady stavby v investičnom zámere a najmä technicko-hospodárske ukazovatele, pokiaľ sa použili, sa nemôžu dodržať ani pri uplatnení iného riešenia.
(1) Prepočet sa spracuje ako súčet prepočtov jednotlivých stavieb súboru.
(2) Prepočet sa urobí spravidla spôsobom určeným pre projektovú úlohu ( [§ 47] ).
(3) V prepočte sa súčet nákladov na zariadenia stavenísk všetkých územne súvisiacich stavieb súboru rozvrhne na jednotlivé stavby tak, aby sa dosiahlo najhospodárnejšie využitie zariadení stavenísk.
(1) V súhrnnom rozpočte sa celkové náklady stavby určia ako súčet rozpočtových nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia s použitím cien 34) a rozpočtových ukazovateľov alebo informácií ( [§ 52 ods. 2] ).
(2) Súhrnný rozpočet sa spracúva v členení podľa [§ 45] a podľa miery vyjasnenosti stavby dosiahnutej v úvodnom projekte.
(3) Ak ide o stavbu, pre ktorú boli schválené etapy podľa [§ 17] , súhrnný rozpočet sa zostavuje vždy pre celú stavbu; pritom pre etapy, ktoré nie sú dopracované do úrovne úvodného projektu, sa rozpočtové náklady určia podľa [§ 52 ods. 2 písm. c)] . Náklady na zariadenie staveniska celej stavby sa zahŕňajú do rozpočtových nákladov prvej etapy.
(4) V prílohe k súhrnnému rozpočtu odôvodní jeho spracovateľ odchýlky od prepočtu v projektovej úlohe a použitie rozpočtových ukazovateľov a informácií.
(1) Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III) určujú rozpočtové náklady, ktoré sa členia
a) na základné rozpočtové náklady,
b) na doplnkové rozpočtové náklady.
(2) V rozpočtoch sa náklady podľa miery vyjasnenosti úvodného projektu určujú
a) návrhom súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu vypracovaným podľa osobitného cenového predpisu;
b) skupinovými cenami, a pokiaľ nie sú utvorené, cenami, sadzbami a zvláštnymi druhmi cien postupne v tomto poradí:
c) rozpočtovými ukazovateľmi a informáciami vtedy, ak nemožno určiť rozpočtové náklady spôsobom ustanoveným pod písmenami a) alebo b).
(3) Rozpočty, pri ktorých sa náklady určujú podľa ustanovení písmen a) a b) predchádzajúceho odseku, majú funkciu odbytových rozpočtov.
(4) Ak sa spracúva jednostupňový projekt stavby alebo jednotlivých prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, určujú sa náklady v jeho rozpočte cenami uvedenými v odseku 2 písm. ba), bb), bc).
V rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov sa náklady a výdavky zahŕňané do hlavy I, IV, V, VI, VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu určujú cenami, a ak ich nemožno použiť, rozpočtovými ukazovateľmi a informáciami, prípadne aj odbornými prepočtami.
(1) Rozpočtové náklady na zariadenie staveniska uvádzané v hlave VI súhrnného rozpočtu určuje generálny projektant globálnymi sadzbami a - pokiaľ ide o objekty zariadenia staveniska menovite rozpočtované - spravidla rozpočtovými ukazovateľmi; pritom postupuje podľa osobitných predpisov. 35)
(2) Individuálna metóda rozpočtovania zariadenia staveniska sa môže výnimočne použiť, len ak dá na to pri spracovaní projektovej úlohy súhlas podľa príslušnosti investora Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR, a to po dohode s príslušným cenovým úradom. Súhlas môžu viazať na splnenie osobitných podmienok.
(3) Ak bola pre prvú stavbu súboru stavieb povolená individuálna metóda rozpočtovania zariadenia staveniska, treba si vyžiadať pre ďalšie stavby toho istého súboru rozhodnutie orgánov uvedených v predchádzajúcom odseku o použití globálnej alebo individuálnej metódy rozpočtovania zariadenia staveniska.
(4) Ostatné vedľajšie rozpočtové náklady sa určujú podľa osobitných predpisov. 36)
(1) Súčasťou súhrnného rozpočtu je rezerva, ktorá je určená predovšetkým na krytie nákladov, ktoré sa nemohli predvídať v úvodnom projekte. Najmenej 50% tejto rezervy je vyhradené na krytie nepredvídaných nákladov alebo zmien cien pri realizácii stavby. Rezervu nemožno použiť na vecné rozšírenie alebo inú koncepčnú zmenu stavby.
(2) Rezerva sa uvádza v hlave VIII súhrnného rozpočtu a pri novobudovaných stavbách (novostavbách) sa určuje v rozmedzí od 4 do 7 %, pri stavbách povahy rekonštrukcie alebo modernizácie a pri stavbách, ktoré majú prevažne povahu nadstavby, prístavby a vostavby, v rozmedzí od 5 do 10 %. Pri banských stavbách so zvýšeným rizikom sa smie prirážka určiť až do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách do výšky 20 %. Základňou je súčet nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III súhrnného rozpočtu).
(3) Pri určovaní výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, prípadne na rizikovosť a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko investora a jeho rozhodujúcich vyšších dodávateľov.
(1) Generálny projektant prerokúva súhrnný rozpočet podľa [§ 38 ods. 1] z technického i nákladového hľadiska.
(2) Pri prerokúvaní podľa predchádzajúceho odseku sa investor a dodávatelia môžu dohodnúť na základe rozpočtov zostavených podľa [§ 52 ods. 2 písm. a)] na súhrnných cenách a na základe rozpočtov zostavených podľa [§ 52 ods. 2 písm. b)] na odbytových nákladoch; ak však ide o rozpočty zostavené podľa [§ 52 ods. 4] , dohodnú sa vždy na odbytových nákladoch.
(1) Odbytové náklady v úvodnom projekte sú rozpočtové náklady určené podľa [§ 52 ods. 2 písm. b)] , pri ktorých došlo k dohode o množstve výrobkov a výkonov a o ich ocenení v súlade s výkresmi a zoznamami strojov a zariadení a s technickými správami.
(2) Ak sa má odôvodnene uskutočniť väčšie množstvo výrobkov a výkonov, než bolo dohodnuté podľa predchádzajúceho odseku, vyžaduje to zmenu dohody; ak pritom nie je potrebná zmena projektovej dokumentácie, postačí na zmenu dohody odsúhlasený zápis do stavebného (montážneho) denníka. 37)
(3) Ceny, sadzby a zvláštne druhy cien dohodnuté v odbytových nákladoch sa zmenia,
a) ak dôjde k zmene cien a sadzieb do 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte,
b) ak dôjde k určeniu cien alebo sadzieb, ktorými treba nahradiť zvláštne druhy cien ( [§ 52 ods. 2 písm. bb) a bc)] ); v týchto prípadoch lehoty na určenie cien alebo sadzieb ustanovuje osobitný predpis, 38)
c) inak len na základe rozhodnutia Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj vydaného po dohode s Federálnym cenovým úradom.
(4) Zmeny podľa predchádzajúceho odseku premietne do odbytových nákladov spracovateľ rozpočtu.
(1) Odbytové rozpočty sa ako súčasť vykonávacích projektov spracúvajú len pre prevádzkové súbory a stavebné objekty, pre ktoré sa pri prerokúvaní súhrnného rozpočtu podľa [§ 56] nedohodli súhrnné ceny alebo odbytové náklady.
(2) Rozpočtové náklady sa v odbytových rozpočtoch určujú cenami, sadzbami a zvláštnymi druhmi cien, uvedenými v [§ 52 ods. 2 písm. b)] .
(3) Pri spracovaní odbytových rozpočtov jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov treba dodržať rozpočtové náklady určené pre ne v úvodnom projekte. Ak výnimočne nemožno dodržať pri niektorých prevádzkových súboroch a stavebných objektoch tieto rozpočtové náklady, možno na ich zvýšenie použiť úspory dosiahnuté pri prerokovaní odbytových rozpočtov ostatných prevádzkových súborov alebo stavebných objektov. Ak tieto úspory nestačia, možno použiť rezervu, a to so súhlasom investora po vyjadrení generálneho projektanta.
(4) Ak je spracovateľom vykonávacieho projektu prevádzkového súboru alebo stavebného objektu generálny projektant, prerokuje návrh odbytového rozpočtu s vyššími dodávateľmi (dodávateľmi) investora, ktorí podľa potreby prizvú svojich dodávateľov. Investor sa potom za účasti generálneho projektanta dohodne so svojimi vyššími dodávateľmi (dodávateľmi) na základe odbytového rozpočtu najneskôr do 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte na odbytových nákladoch obdobne ako v ustanovení [§ 57] . Ak však výnimočne dôjde k dohode o odbytových nákladoch neskoršie, použijú sa vždy ceny a sadzby platné 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho projektu.
(5) Ak spracovateľom vykonávacieho projektu je vyšší dodávateľ investora, prerokuje návrh odbytového rozpočtu s generálnym projektantom a so svojimi dodávateľmi. Ďalej sa postupuje obdobne ako v predchádzajúcom odseku.
(1) Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní odbytového rozpočtu podľa [§ 58] , sa riešia podľa ustanovení [§ 72 ods. 1 až 3] . 39)
(2) Rozpory, ktoré vznikli pri prerokúvaní podľa [§ 58] a ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie sú prekážkou odovzdania vykonávacieho projektu investorovi. Spracovateľ v takom prípade pripojí k odovzdávanému vykonávaciemu projektu doklad o márnom prerokovaní rozporu.
(3) Po odstránení rozporov uvedených v predchádzajúcich odsekoch nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi je spracovateľ povinný bez meškania premietnuť výsledok do vykonávacieho projektu (odbytového rozpočtu); ak ide o odstránenie chyby projektových prác, urobí tak bezplatne.
Pre stavebné objekty banských stavieb v podzemí spracúva odbytové rozpočty podľa vykonávacích projektov dodávateľ alebo generálny projektant. Odbytové rozpočty sa potom prerokúvajú podľa obdoby [§ 58] ako odbytové náklady postupne podľa priebehu prác. Dohoda o odbytových nákladoch sa uzavrie najneskoršie do 30 dní pred dohovoreným termínom odovzdania stavebných objektov.
(1) Odbytové náklady výrobkov a výkonov a výdavky zahŕňané do hláv I, IV, V, VI, VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu, pokiaľ už nie sú určené cenami v úvodnom projekte, sa určia vždy cenami podľa cenových predpisov platnými v deň uzavretia dohody o nich, prípadne cenami platnými 30. deň pred začatím ich dodávky a pri vedľajších rozpočtových nákladoch podľa [§ 58] .
(2) Odbytové náklady menovite určených stavebných objektov zariadenia staveniska zostavuje dodávateľ, ktorý zariadenie staveniska zabezpečuje alebo obstaráva, podľa osobitných predpisov. 40)
Rozpočtové náklady určené v odbytových rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch dodávok výrobkov, výkonov, a výdavkov nesmú vo svojom súhrne prekročiť rozpočtové náklady určené pre ne v úvodnom projekte. Osobitný predpis ustanovuje, ktoré orgány a za akých podmienok môžu povoliť výnimku z tohto ustanovenia. 41)
Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov prerokované ako súhrnné ceny alebo odbytové náklady a spresnené rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov, sú podkladom pre vypracovanie kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov, ktoré spracúva generálny projektant priebežne v rámci autorského dozoru podľa podkladov vlastných i investora. Kontrolné zostavenie dokončí do začatia prác na poslednom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.
Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na prípady, keď sa podľa osobitných opatrení Federálneho cenového úradu alebo na ich základe rozpočtovaním určujú súhrnné ceny stavebných objektov a prevádzkových súborov.
(1) Podkladom na použitie súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu je rozpočet súhrnnej ceny (odsek 2) vypracovaný podľa miery technickej vyjasnenosti v úvodnom projekte, v jednostupňovom projekte alebo vo vykonávacom projekte.
(2) Rozpočet súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu, ktorý sa vypracúva ako súčasť projektovej dokumentácie, plní funkciu odbytového rozpočtu a prerokúva sa spôsobom určeným v [§ 58] . Rozpočet súhrnnej ceny vypracúva spracovateľ projektu.
(3) Rozpočet súhrnnej ceny obsahuje okrem vlastného rozpočtu technické údaje prevádzkového súboru alebo stavebného objektu a potvrdenie dohody o súhrnnej cene.
(4) Opis prác a dodávok 1) sa ako súčasť projektovej dokumentácie vypracúva iba v rozsahu nevyhnutnom pre výrobnú prípravu dodávateľa. Zabezpečuje ho vždy dodávateľ, a to tak, že buď ho spracuje sám alebo ho objedná u generálneho projektanta. Generálny projektant je povinný spracovať opis prác a dodávok pre dodávateľa podľa jeho objednávky, pokiaľ dodávateľ uplatní svoju požiadavku najneskoršie pred začatím prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte a pokiaľ nejde o opis prác a dodávok k vykonávaciemu projektu prevádzkového súboru, ktorý generálny projektant nespracúva ( [§ 26 ods. 3] ). 2)
(5) Ceny a sadzby použité v rozpočte súhrnnej ceny musia vždy zodpovedať cenám a sadzbám platným tridsať dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.
(6) Rezerva vypočítavaná pre súhrnné rozpočty z rozpočtových nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov, pre ktoré sa určuje súhrnná cena, sa primerane zníži. Spôsob zníženia určí osobitný predpis.
Na súhrnnej cene prevádzkového súboru alebo stavebného objektu v úvodnom (jednostupňovom) projekte sa dohodne investor a dodávateľ pri prerokúvaní súhrnného rozpočtu ( [§ 38 ods. 1] ).
(1) Súhrnná cena sa prerokuje a dohoda o nej sa uzavrie najneskoršie do tridsiatich dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte postupom určeným pre odbytové náklady ( [§ 58 ods.4] ).
(2) Vykonávací projekt okrem opisu prác a dodávok ( [§ 63b ods.4] ) zabezpečuje v rozsahu nevyhnutnom pre svoju výrobnú potrebu dodávateľ. Dodávateľ buď sám spracuje vykonávací projekt, alebo požiada generálneho projektanta, aby vykonávací projekt úplne alebo čiastočne podľa jeho objednávky preňho vypracoval. Pokiaľ dodávateľ stavebných prác uplatní svoju požiadavku u generálneho projektanta najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte, je generálny projektant povinný vypracovať vykonávací projekt podľa dodávateľovej objednávky. 3)
Zmena rozpočtu súhrnnej ceny dohodnutého ako podklad pre určenie súhrnnej ceny je možná iba za podmienok platných pre zmenu odbytových nákladov. 4)
V prípadoch [§ 63a] sa nepoužijú ustanovenia [§ 26 ods. 4] a [§ 52 ods. 4] ; ustanovenia [§ 26 ods. 1] , [§ 55 ods. 2] prvej vety, [§ 56 ods. 2] a [§ 58 ods. 4] sa použijú len primerane.
(1) Rozpočet súhrnnej ceny typového stavebného objektu, pre ktorý sa určuje veľkoobchodná cena podľa osobitného predpisu, 5) sa spracúva ako súčasť jednostupňového projektu; výnimočne sa spracúva ako súčasť vykonávacieho projektu v tých prípadoch, keď
a) pri použití podrobnej dokumentácie k typovému podkladu, 6) prípadne typového podkladu 7) (ďalej len „podklad“), sa zamieňajú konštrukcie a práce podľa osobitného predpisu, 8) a ak tieto zmeny vyžadujú úpravu podkladu pre úvodný projekt;
b) úvodný projekt sa spracúva pred určením veľkoobchodnej ceny typového stavebného objektu;
c) technické vyjasnenie časti typového stavebného objektu dopĺňajúcej podklad je mimoriadne náročné.
(2) Ak rozpočet súhrnnej ceny typového stavebného objektu spracúva generálny projektant, je povinný odovzdať ako súčasť projektovej dokumentácie v jednom vyhotovení ocenené opisy prác a dodávok celého typového stavebného objektu; pritom využije ocenené opisy prác a dodávok z podkladov, ktoré sú súčasťou základných rozpočtových nákladov. 9)
(3) Rozpočet súhrnnej ceny v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) zabezpečuje dodávateľ ako súčasť vykonávacieho projektu podľa ustanovení [§ 63b ods. 4] a [§ 63d ods. 2] v prípade, že požaduje sám zmeny. Pritom je povinný bez odplaty požadované zmeny uplatniť u generálneho projektanta už pri spracúvaní úvodného projektu a premietnuť ich preňho do podkladu pre úvodný projekt.
(4) V súhrnnom rozpočte stavby sa pre typový stavebný objekt, pre ktorý sa určí súhrnná cena, zahrnie do hlavy VIII ako rezerva suma zodpovedajúca 4% z rozpočtových nákladov uvedených v hlave III; pre typové stavebné objekty technickej a občianskej vybavenosti komplexnej bytovej výstavby sa rezerva určí vo výške 2%, pre typové bytové stavebné objekty vo výške 1%.
(5) Ustanovenia [§ 55 ods. 2] prvej vety, [§ 63b ods. 4] a [6] a [§ 63d ods. 2] sa nepoužijú. Ak ide o postup podľa odseku 3, nepoužijú sa iba ustanovenia [§ 55 ods. 2] prvej vety a [§ 63b ods. 6] .
(6) Podrobný spôsob rozpočtovania súhrnných cien typových stavebných objektov ustanovuje osobitný predpis. 10)
(1) Projektovú úlohu schvaľuje
a) ústredný orgán investora - pri stavbách uložených ako úlohy štátneho plánu a pri centrálne posudzovaných stavbách, pokiaľ si schválenie nevyhradila príslušná vláda,
b) ústredný orgán investora, prípadne ním splnomocnený nadriadený orgán investora - pri ostatných stavbách nad 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby,
c) nadriadený orgán investora alebo ním splnomocnený investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil ústredný orgán investora - pri stavbách do 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby.
(2) Ústredný, prípadne nadriadený orgán investora, ktorý udelil splnomocnenie na schválenie projektovej úlohy podľa predchádzajúceho odseku písm. b) alebo c), môže ustanoviť záväzné podmienky, za ktorých sa môže projektová úloha schváliť.
(3) Schvaľujúci orgán (organizácia) určí vo schvaľovacom protokole k projektovej úlohe okrem iného, ktorému orgánu (organizácii) prislúcha schváliť úvodný (jednostupňový) projekt. Pokiaľ tak neurobí, schvaľuje úvodný (jednostupňový) projekt orgán (organizácia) jemu podriadený; ak schválil investor projektovú úlohu, schvaľuje aj úvodný (jednostupňový) projekt. Zjednodušenú projektovú dokumentáciu schvaľuje investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil nadriadený orgán.
(4) Pri stavbách uvedených v [§ 65 ods. 1] je nevyhnutným podkladom pre schválenie projektovej úlohy vykonanie štátnej expertízy.
(5) Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt, ktorý nepodlieha štátnej expertíze, sa schvaľuje na základe odborného posúdenia, ktoré zabezpečuje schvaľujúci orgán.
(6) Projektová úloha predkladaná na schválenie sa musí doložiť územným rozhodnutím o umiestnení stavby a návrhom registračného listu a - ak ide o súbor stavieb - aj štúdiou súboru stavieb.
(7) Projektová úloha pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby nemôže byť schválená, pokiaľ nebol dohodnutý alebo určený dodávateľský systém a rozhodujúci vyšší dodávatelia, prípadne dodávatelia prichádzajúci do úvahy.
(8) Úvodný (jednostupňový) projekt sa nemôže schváliť, pokiaľ sa neodstránia rozpory o technickom riešení a o pláne organizácie výstavby a pokiaľ sa nezabezpečia potrebné pracovné sily.
(9) Vykonávacie projekty nepodliehajú schvaľovaniu, pokiaľ technické normy neustanovujú niečo iné.
(10) Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt nemôžu byť podkladom pre účely uvedené v [§ 14 ods. 1] a [§ 31] , ak od ich schválenia uplynula lehota dlhšia ako dva roky, pokiaľ schvaľujúci orgán neurčil kratšiu lehotu.
(1) Štátnej expertíze podlieha prípravná, prípadne projektová dokumentácia
a) stavieb uložených ako úlohy štátneho plánu,
b) centrálne posudzovaných stavieb,
c) stavieb obytných súborov.
(2) Štátnu expertízu vykonávajú:
(3) Závery štátnej expertízy sú záväzné pre schvaľujúci orgán, ak ním nie je vláda, pokiaľ sú takto označené.
(4) Pri stavbách uvedených v odseku 1 písm. a) a b) si orgány uvedené v odseku 2 vyžiadajú na účely štátnej expertízy stanovisko
a) príslušnej plánovacej komisie (Štátnej plánovacej komisie, Českej plánovacej komisie, Slovenskej plánovacej komisie),
b) príslušného ministerstva financií,
c) príslušného cenového úradu,
d) Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
e) Štátnej banky československej (podľa príslušnosti ústredia alebo hlavného ústavu),
f) prípadne ďalších ústredných orgánov.
(5) Ministerstvo výstavby a techniky ČSR a Ministerstvo výstavby a techniky SSR si na účely štátnej expertízy dokumentácie stavieb uvedených v odseku 1 písm. a) a b) vyžiadajú okrem stanovísk orgánov uvedených v predchádzajúcom odseku ešte stanovisko Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj.
(6) Ústredné orgány investorov si vyžiadajú okrem stanovísk orgánov uvedených v odseku 4 aj stanovisko Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj; ústredné orgány investorov republík si tieto stanoviská vyžiadajú prostredníctvom Ministerstva výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstva výstavby a techniky SSR a Českej plánovacej komisie alebo Slovenskej plánovacej komisie.
(7) Orgány uvedené v odseku 2 si vyžiadajú stanovisko Federálneho ministerstva zahraničného obchodu iba v prípadoch, keď z dokumentácie vyplývajú požiadavky na dovoz alebo predpoklad vývozu. Ústredné orgány investorov vyžadujú stanovisko Štátnej banky československej (podľa príslušnosti ústredia alebo hlavného ústavu) na účely štátnej expertízy iba pri stavbách, pre ktoré sa požaduje bankový úver alebo devízové prostriedky, prípadne pri ďalších stavbách oznámených im Štátnou bankou československou.
(8) Na vykonanie štátnej expertízy stavieb uvedených v odseku 1 písm. c) si Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR vyžiadajú stanovisko
a) Českej plánovacej komisie alebo Slovenskej plánovacej komisie,
b) Ministerstva financií ČSR alebo Ministerstva financií SSR,
c) Štátnej banky československej (príslušného hlavného ústavu),
d) alebo podľa svojej úvahy stanoviská ďalších orgánov,
(9) Na vykonanie štátnej expertízy stavieb uvedených v odseku 1 písm. c) si krajský národný výbor podľa príslušnosti vyžiada stanovisko Ministerstva výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstva výstavby a techniky SSR, ak nedôjde k inej dohode.
Podrobnosti o postupe, spôsobe a náležitostiach schvaľovania prípravnej a projektovej dokumentácie a o štátnej expertíze obsahuje [príloha č. 14 tejto vyhlášky] .
(1) Autorským dozorom sa zabezpečuje dodržanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, a to v období spracovania vykonávacích projektov, dodávateľskej dokumentácie, v priebehu uskutočňovania stavby a pri odovzdaní a prevzatí; súčasťou autorského dozoru je aj účasť pri skúšobnej prevádzke, uvedení stavby do trvalej prevádzky (užívania) a pri záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavby.
(2) Výkon autorského dozoru je povinnosťou generálneho projektanta. Na žiadosť generálneho projektanta sú jeho dodávatelia častí úvodného (jednostupňového) projektu povinní zúčastniť sa na autorskom dozore v rozsahu svojej dodávky.
(3) Vykonávanie autorského dozoru nezbavuje investora zodpovednosti za riadne vykonávanie technického dozoru podľa osobitných predpisov a dodávateľa zodpovednosti za riadne uskutočňovanie dodávok.
(4) Na významných, technicky a architektonicky zložitých stavbách je autorský dozor spravidla trvalý. Na ostatných stavbách sa zabezpečuje občasný dozor. Spôsob a bližšie podmienky výkonu autorského dozoru dojednáva generálny projektant s investorom a dodávateľmi uvedenými v odseku 2.
(5) Ak generálny projektant pri výkone autorského dozoru zistí nedostatky, napr. nedodržiavanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne príslušných právnych predpisov, najmä technických noriem, upovedomí bez zbytočného odkladu investora a dodávateľa, spravidla zápisom do stavebného alebo montážneho denníka, prípadne aj príslušný orgán.
(1) V období spracovania vykonávacích projektov generálny projektant
a) zabezpečuje súlad vykonávacích projektov prevádzkových súborov a stavebných objektov spracovaných vyššími dodávateľmi ako súčasť ich dodávky s riešením úvodného projektu,
b) zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektami stavebných objektov a vykonávacími projektami prevádzkových súborov v rámci celej stavby ( [§ 42 ods. 4] a [6] ),
c) na požiadanie vyšších dodávateľov poskytuje potrebné vysvetlenia k úvodnému projektu,
d) kontroluje súlad situačných výkresov stavebných objektov alebo vytyčovacích výkresov inžinierskych objektov s celkovou situáciou stavby (zastavovacím plánom) v úvodnom projekte,
e) schvaľuje voľbu druhu a farby povrchových omietok, obkladov, vonkajších i vnútorných náterov alebo iných úprav povrchov, tvarov, druhov a polohy architektonických prvkov, pevných osvetľovacích telies a pod.,
f) sleduje stav rozpočtových nákladov stavby v priebehu spracovania vykonávacích projektov v porovnaní s nákladmi podľa úvodného projektu,
g) sleduje vzniknuté odchýlky od údajov a ukazovateľov obsiahnutých v ekonomickej správe úvodného projektu; ak odchýlky spôsobujú zhoršenie základných ukazovateľov efektívnosti, upozorní na to investora.
(2) V období spracovania dodávateľskej dokumentácie generálny projektant zabezpečuje súlad dodávateľskej dokumentácie a projektovej dokumentácie dočasných objektov zariadenia staveniska s riešením úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne aj vykonávacích projektov v rozsahu, ktorý si vyhradí pri prerokúvaní podľa [§ 38] ; pritom poskytuje vysvetlenia potrebné pre vypracovanie dodávateľskej dokumentácie.
(3) V období realizácie stavby generálny projektant
a) sa účastní na odovzdaní staveniska dodávateľom,
b) zabezpečuje dodržanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu s prihliadnutím na podmienky ustanovené v rozhodnutí o prípustnosti stavby (v stavebnom povolení), najmä poskytuje vysvetlenia potrebné pre plynulosť výstavby,
c) vyjadruje sa k odchýlkam a zmenám vo vykonávacích projektoch navrhovaným dodávateľmi a prerokúva ich s investorom a podľa potreby s príslušnými orgánmi štátnej správy,
d) vyjadruje sa k čerpaniu súm na nepredvídané práce a výdavky,
e) sleduje postup výstavby z hľadiska časového plánu stavby,
f) spracúva kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby,
g) zúčastňuje sa na odovzdaní a prevzatí stavby alebo jej ucelenej časti, včítane komplexného vyskúšania.
(4) Po dokončení stavby sa generálny projektant na výzvu investora zúčastňuje
a) na skúšobnej prevádzke,
b) na konaní o povolení na uvedenie stavby do trvalej prevádzky (užívania),
c) na záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení
(1) Vyšší dodávatelia (dodávatelia) investora sú povinní zakresľovať do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu, ktoré sami dodali, alebo do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu, ktoré im investor na tento účel odovzdal, všetky zmeny, ku ktorým došlo pri uskutočňovaní ich dodávok.
(2) Toto vyhotovenie vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu s vyznačením skutočného vyhotovenia sú vyšší dodávatelia (dodávatelia) povinní odovzdať investorovi pri odovzdaní a prevzatí dodávok.
(3) Investor je povinný na základe dokumentácie odovzdanej mu podľa predchádzajúceho odseku urobiť a archivovať dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej stavby; ak o to požiada investor, je povinný túto dokumentáciu súborne spracovať generálny projektant. 42)
(4) Tú istú povinnosť, akú majú vyšší dodávatelia (dodávatelia) podľa odseku 1 a 2, majú voči nim ich ďalší dodávatelia.
(1) Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavieb sa robí pri všetkých stavbách, ktorých náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby v čase dokončenia stavby sú vyššie ako 2 mil. Kčs; pri ostatných stavbách, len ak sa na ne poskytla štátna dotácia (subvencia) alebo úver, alebo pri ktorých tak ustanovil nadriadený orgán investora po dohode so Štátnou bankou československou.
(2) Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavieb nad 2 mil. Kčs tvorí:
a) vyhodnotenie stavby investorom,
b) vyhodnocovacie konanie.
(3) Investor je povinný čo najskôr, najneskoršie však do jedného roka, pri stavbách komplexnej bytovej výstavby najneskoršie do troch mesiacov po uvedení stavby do trvalej prevádzky (užívania) vyhodnotiť stavbu za účasti generálneho projektanta a správu o vyhodnotení predložiť príslušnému orgánu (organizácii) na vyhodnocovacie konanie. Dlhšie lehoty môže pri jednotlivých stavbách určiť ústredný orgán investora po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s Ministerstvom výstavby a techniky ČSR alebo s Ministerstvom výstavby a techniky SSR podľa príslušnosti. Vyhodnocovacie konanie musí byť do dvoch mesiacov od predloženia správy.
(4) Ak sa stavba člení na etapy, uskutoční sa záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby až po uvedení do trvalej prevádzky (užívania) celej stavby.
(5) Na uskutočňovanie záverečného technicko-ekonomického vyhodnocovania stavieb sa zostavujú ročné časové plány vyhodnocovania a o uskutočnených vyhotoveniach sa spracúvajú súhrnné správy.
(6) Bližšie ustanovenia o uskutočňovaní záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavieb, zostavovaní časového plánu vyhodnotenia a spracovaní súhrnných správ sú uvedené v [prílohe č. 15] .
(1) Na návrh ústredného orgánu investora, prerokovaný s príslušnými ústrednými orgánmi dodávateľských organizácií, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanoviť pre niektoré druhy stavieb odchylne obsah projektovej úlohy, úvodného projektu a prípadne vykonávacích projektov.
(2) Pri stavbách zaradených do zvláštnej časti plánu a rozhodujúcich o zabezpečení obranyschopnosti štátu môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi v závažných a odôvodnených prípadoch ustanoviť nevyhnutnú úpravu odchylnú od tejto vyhlášky.
(3) Pokiaľ ústredný orgán investora bude podrobnejšie upravovať postup pri vykonávaní ustanovení vyhlášky vo svojej pôsobnosti, je povinný prerokovať toto opatrenie vopred s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj.
(4) Účastníci výstavby sa môžu v nevyhnutných prípadoch po vzájomnej dohode odchýliť od ustanovení o podrobnom obsahu dokumentácie, uvedených v [prílohách č. 2, 3] , [6, 7] , [9 až 11] ; vždy sa však musí zachovať základná skladba tejto dokumentácie a dokumentácia musí spĺňať účel a funkciu predpísanú touto vyhláškou a byť postačujúcim podkladom pre prerokúvanie, schvaľovanie a pre záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie.
(5) Pri príprave stavieb na území hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy sa postupuje podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy 11) neustanovujú inak.
(1) Ak zistí ktorýkoľvek z účastníkov výstavby pri spracovaní a prerokúvaní prípravnej a projektovej dokumentácie, prípadne v súvislosti s výkonom autorského dozoru skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú ďalšiu prípravu stavby, je povinný bez zbytočného odkladu
a) vykonať potrebné opatrenia na ich odstránenie, a to v spolupráci s ostatnými účastníkmi výstavby,
b) ak nemôže tieto opatrenia vykonať, oznámiť zistené skutočnosti svojim nadriadeným orgánom, prípadne ďalším zúčastneným organizáciám (ďalším dodávateľom) a ich nadriadeným orgánom so žiadosťou o vykonanie potrebných opatrení.
(2) Nadriadené orgány sú povinné prerokovať skutočnosti oznámené podľa predchádzajúceho odseku a po dohode vykonať potrebné opatrenia, a to do 30 dní po tom, čo dostali žiadosť.
(3) Ak nedôjde k dohode a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie alebo o začínanú stavbu) sú nadriadené orgány povinné bez meškania požiadať ústredné orgány o rozhodnutie; k žiadosti musia pripojiť doklad o neúspešnom prerokovaní. Príslušné ústredné orgány prerokujú zistené nedostatky a rozpory dohodnú bez zbytočných odkladov - najneskoršie tak, aby sa dodržali lehoty na prípravu plánov a ich realizácie - rozhodnú s konečnou platnosťou.
(1) Pre prerokúvanie prípravnej i projektovej dokumentácie stavieb, pre zaujímanie stanovísk, pre poskytovanie informácií, údajov a projektových podkladov platí pre všetky orgány a organizácie všeobecne lehota 30 dní, pokiaľ jednotlivé ustanovenia tejto vyhlášky alebo osobitné predpisy neustanovujú inak alebo ak nebola dohodnutá kratšia lehota.
(2) Ak na splnenie povinností podľa predchádzajúceho odseku musí dodávateľská organizácia rokovať s ďalšími dodávateľskými organizáciami, môže lehoty ustanovené touto vyhláškou prekročiť, najviac však o 15 dní.
(3) Lehota začína odo dňa, keď sa povinná organizácia dozvedela o požiadavke oprávnenej organizácie. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
(4) Organizácia, ktorá je v omeškaní so splnením povinnosti uloženej v tejto vyhláške v lehote v nej ustanovenej, je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii penále 500 Kčs za každý deň omeškania. To neplatí, ak povinnosť platiť penále z toho istého dôvodu vzniká už podľa ustanovení iných právnych predpisov alebo ak ide o stavbu, pri ktorej sú organizácie povinné uzavrieť zmluvu o príprave dodávok [ [§ 33 ods. 1 písm. a)] ].
(5) Pokiaľ lehoty ustanovené všeobecne alebo osobitne na splnenie povinnosti alebo na poskytnutie súčinnosti podľa [§ 20 ods. 1] , [§ 24 ods. 6] , [§ 37 ods. 2] uplynú a nesplnila sa povinnosť ani sa neposkytla súčinnosť a príslušný orgán bol na to riadne upozornený, predpokladá sa po márnom uplynutí ďalších 15 dní, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, že tento orgán nemá pripomienky a že návrhy, o ktorých sa mal vyjadriť alebo na ktorých mal spolupracovať, platia v predloženom znení.
(1) Pre stavby, ktorých prípravná dokumentácia je ku dňu účinnosti vyhlášky rozpracovaná, sa investičný zámer nespracúva ani nevydáva.
(2) Projektové úlohy stavieb, rozpracované ku dňu účinnosti vyhlášky, sa môžu dokončiť podľa predpisov, za platnosti ktorých boli rozpracované, pokiaľ sa predložia na schválenie do 30. júna 1974.
(3) Projektová dokumentácia rozpracovaná ku dňu účinnosti vyhlášky sa dokončí podľa tejto vyhlášky, ak sa má odovzdať po 30. júni 1974.
(4) Prípravná a projektová dokumentácia predložená na posúdenie a schválenie predo dňom účinnosti vyhlášky sa posúdi a schváli podľa dosiaľ platných predpisov. 43)
(5) Zmeny prípravnej a projektovej dokumentácie schválené podľa dosiaľ platných predpisov sa vybavia podľa ustanovení tejto vyhlášky.
Zrušujú sa:
Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1974.
(2) Pokiaľ by organizácie konali v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky už predo dňom jej účinnosti, považujú sa také opatrenia za opatrenia vykonané podľa tejto vyhlášky.
Vyberte pravý zákon
Zadajte číslo alebo názov zákona hore