(1) Výška náhrady za vyvlastnenie rodinných domčekov a obytných častí poľnohospodárskych usadlostí sa určuje podľa tejto tabuľky:

Takto vypočítaná suma sa znižuje o 1 % za každý rok veku stavby, najviac však o 80 %.

Zaradenie rodinných domčekov a obytných častí poľnohospodárskych usadlostí do jednotlivých tried je uvedené v [prílohe č. 1] .

(2) Rodinným domčekom sa rozumie dom, pri ktorom z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú aspoň dve tretiny na byty a ktorý obsahuje najviac päť obytných miestností, nepočítajúc do toho kuchyne, alebo pri ktorom pri väčšom počte týchto miestností úhrn podlahovej plochy obytných miestností neprevyšuje 120 m 2 . *)

(3) Obytnou časťou poľnohospodárskej usadlosti sa rozumie časť, ktorá je vzhľadom na svoje vnútorné usporiadanie a vybavenie určená na bývanie a ktorej podlahová plocha neprevyšuje 120 m 2 .

(4) Obytnou plochou pre výpočet náhrady za rodinné domčeky a obytné časti poľnohospodárskych usadlostí sa rozumie podlahová plocha obytných miestností. *)

(5) V náhrade za 1 m 2 obytnej plochy rodinného domčeka a obytnej časti poľnohospodárskej usadlosti je zahrnutá aj hodnota príslušenstva a vybavenia (kuchyňa do 12 m 2 podlahovej plochy, záchod, kúpeľňa, komora, predsieň, pivnica, práčovňa, vstavaná garáž atď.), ktoré k danej kvalitatívnej triede patrí.

(6) Okresný národný výbor môže výnimočne povoliť určenie náhrady podľa odseku 1 takisto pri obytných častiach drobných živnostenských prevádzkární (kováčňa, hostinec, obchod atď.) a pri domčekoch, ktoré nie sú rodinnými domčekmi, avšak v čase vyvlastnenia vzhľadom na svoje stavebné usporiadanie a okruh užívateľov plnia úlohu rodinného domčeka.

(1) Výška náhrady za vyvlastnenie rekreačných chát sa určuje podľa tejto tabuľky:

Takto vypočítaná suma sa znižuje za každý rok veku stavby

Zaradenie rekreačných chát do jednotlivých tried je uvedené v [prílohe č. 2] .

(2) Náhrada podľa odseku 1 sa zvyšuje o 20 %, ak rekreačná chata má podkrovie, a o 60 %, ak rekreačná chata má súvislé poschodie.

(3) Chatou sa rozumie dočasná stavba ľahšieho rázu, slúžiaca na odpočinok a rekreáciu, nie však na trvalé obývanie. **)

(4) Zastavanou plochou pre výpočet náhrady za vyvlastnenie rekreačných chát sa rozumie celková zastavaná plocha vrátane verandy, avšak bez príslušenstva, pokiaľ je mimo budovy, a bez vedľajších stavieb (dreváreň, kôlňa na náradie a pod.).

(1) Výška náhrady za vyvlastnenie garáží sa určuje podľa tejto tabuľky:

Takto vypočítaná suma sa znižuje za každý rok veku stavby

Zaradenie garáží do jednotlivých tried je uvedené v [prílohe č. 3] .

(2) Podľa odseku 1 sa postupuje iba pri samostatných garážach a pri garážach v prístavku rodinného domčeka, ktoré slúžia výhradne pre osobnú potrebu vlastníka.

Pri samostatných garážach, ktoré sú prenajímané, a pri garážach, ktoré tvoria hospodársky celok s budovami v súkromnom vlastníctve, sa postupuje podľa [§ 10 ods. 1] .

(1) Výška náhrady za vyvlastnenie plotov sa určuje podľa tejto tabuľky:

Takto vypočítaná suma sa znižuje za každý rok veku stavby

Zaradenie plotov do jednotlivých tried je uvedené v [prílohe č. 4] .

(2) Podľa odseku 1 sa určuje náhrada za ploty do celkovej dĺžky 120 m pri stavbách v osobnom vlastníctve alebo pri pozemkoch určených na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo na založenie záhradky. Náhrada za vyvlastnenie zvyšujúcej časti plota nad určenú dĺžku 120 m a plota pri stavbách v súkromnom vlastníctve sa rovná hodnote materiálu po odčítaní nákladov na demolačné práce.

(1) Výška náhrady za vyvlastnenie studne sa určuje podľa tejto tabuľky:

Takto vypočítaná suma sa znižuje o 1 % za každý rok veku stavby, najviac však o 80 %.

(2) Podľa odseku 1 sa určuje náhrada za studne v užívaní pri stavbách v osobnom vlastníctve alebo na pozemkoch určených na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát a na založenie záhradky. Za studne, ktoré nie sú v užívaní alebo ktoré tvoria hospodársky celok so stavbami v súkromnom vlastníctve, sa určuje náhrada vo výške 10 % z náhrady, ktorá by prislúchala podľa odseku 1.

(3) Náhrady uvedené v odseku 1 sa rozumejú vrátane príslušenstva (pumpa, čerpadlo a pod.).

(1) Výška náhrady za vyvlastnenie drobného hospodárskeho príslušenstva sa určuje podľa tejto tabuľky:

Takto vypočítaná suma sa znižuje za každý rok veku stavby

Zaradenie drobného hospodárskeho príslušenstva do jednotlivých tried je uvedené v [prílohe č. 5] .

(2) Drobným hospodárskym príslušenstvom sa rozumejú predovšetkým drobné stavby, ktoré slúžia osobnej potrebe (napr. dreváreň na palivo, kôlňa na náradie a pod.) a poľnohospodárske stavby.

(3) Podľa odseku 1 sa postupuje

a) pri drobných stavbách, ktoré slúžia osobnej potrebe, do 20 m 2 zastavanej plochy,

b) pri poľnohospodárskych stavbách do 20 m 2 zastavanej plochy v prípade, že sa na poľnohospodársku činnosť skutočne využívajú.

(4) V náhrade za 1 m 2 zastavanej plochy drobného hospodárskeho príslušenstva je zahrnutá aj hodnota príslušenstva a vybavenia (povala, močovková záchytka, hnojisko a pod.), ktoré patria k danej kvalitatívnej triede I-III podľa [prílohy č. 5] .

(1) Zrážky z náhrad za stavby v osobnom vlastníctve so zreteľom na opotrebenie a vek stavby uvedené v [§ 2-7] sa rozumejú pri normálnej údržbe. Tieto zrážky môžu byť pri modernizácii a generálnych opravách primerane znížené alebo naopak pri zanedbanej údržbe a opravách primerane zvýšené.

(2) Pokiaľ bola stavba v osobnom vlastníctve preukázateľne postavená čiastočne pred 1. júnom 1953 a čiastočne po 1. júni 1953, príp. pokiaľ boli na stavbe postavenej pred 1. júnom 1953 vykonané stavebné úpravy (napr. pristavené miestnosti, poschodie a pod.) po 1. júni 1953, určí sa náhrada za každú časť stavby osobitne podľa príslušných tabuliek.

(3) Pre posúdenie, či ide o stavbu v osobnom vlastníctve postavenú pred 1.júnom 1953 alebo po 1.júni 1953, je rozhodujúci dátum uvedenia stavby do užívania.

(1) Za vyvlastnenú stavbu v osobnom vlastníctve môže stavebný úrad priznať vyvlastňovanému na jeho žiadosť alebo na návrh vyvlastniteľa náhradu v inej podobnej stavbe, ktorá môže byť v osobnom vlastníctve, alebo v stavebných prostriedkoch, ak to nie je v rozpore so všeobecným záujmom.

(2) Prípadné rozdiely v hodnote oboch objektov sa vyrovnajú v peniazoch; pre zistenie týchto rozdielov sa hodnota oboch objektov prepočíta podľa tabuliek pre stavby postavené po 1. 6. 1953 podľa tejto vyhlášky.

(3) Ak nemá vyvlastniteľ náhradnú stavbu, ktorá môže byť v osobnom vlastníctve, národný výbor môže v odôvodnených prípadoch poskytnúť túto náhradnú stavbu podľa rovnakých zásad. V takomto prípade musí mu vyvlastniteľ, ak ním nie je štátna organizácia, uhradiť všeobecnú cenu stavby; štátne organizácie náhradu národnému výboru neposkytujú.

(1) Náhrada za vyvlastnenie stavby v súkromnom vlastníctve sa určuje podľa tejto tabuľky:

Zaradenie obytných stavieb do jednotlivých tried sa robí podľa [prílohy č. 1] , garáží podľa [prílohy č. 3] a hospodárskych stavieb podľa [prílohy č. 5] .

(2) Stavbami v súkromnom vlastníctve sa rozumejú všetky stavby vo vlastníctve občanov a súkromných právnických osôb s výnimkou stavieb vymenovaných v [§ 2 - 7 tejto vyhlášky] .

(3) Zastavaným priestorom pre výpočet náhrady za vyvlastnenie sa rozumie základný zastavaný priestor ohraničený

a) dole spodnou úrovňou obvodového základového muriva,

b) hore vonkajšími plochami striech,

c) po stranách vonkajšími plochami stien budovy.

Za presťahovanie zvrškov a iného hnuteľného majetku užívateľa vyvlastnenej stavby do miesta nového určenia sa poskytne náhrada vo výške primeraných a skutočne preukázaných nákladov.

Za vonkajšie úpravy (besiedky, dláždenie dvorčeka, cestičiek a pod.) sa poskytne náhrada v hodnote materiálu získaného ich demoláciou po odpočítaní nákladov na demolačné práce.

(1) Náhrada za pozemky preukázateľne určené na výstavbu rodinného domčeka (vrátane dvorčeka a záhradky) a na výstavbu rekreačnej chaty alebo založenie záhradky sa určuje sumou za 1 m 2

(2) Podľa odseku 1 sa určí i náhrada za pozemky, na ktorých v čase vyvlastnenia je už postavený rodinný domček, rekreačná chata alebo založená záhradka.

(3) Za pozemky uvedené v odseku 1 a 2 môže stavebný úrad priznať vyvlastnenému na jeho žiadosť alebo na návrh vyvlastniteľa náhradu v inom pozemku.

(4) Pri súčasnom vyvlastnení viacerých pozemkov toho istého druhu jednému vlastníkovi sa výmery sčítajú a postupuje sa podľa odseku 1.

(1) Za ostatné pozemky, vrátane pozemkov združených pre spoločné užívanie JRD, poskytne sa náhradný pozemok z národného majetku v tej istej alebo v niektorej inej obci.

(2) Stavebný úrad v rozhodovaní o vyvlastnení určí, že vyvlastňovanému patrí náhrada v náhradnom pozemku, ktorý poskytne okresný národný výbor, v obvode ktorého je vyvlastňovaný pozemok. Okresný národný výbor potom na žiadosť vyvlastneného prevedie náhradný pozemok do jeho vlastníctva.

(3) V prípade, že dôjde k vyvlastneniu pozemkov v priebehu vegetačného obdobia, uhradia sa tzv. náklady na novú úrodu, t. j. skutočne vynaložené náklady na obrobenie, hnojenie, zasiatie a pod. poľnohospodárskych kultúr na vyvlastňovaných pozemkoch. Náhrada za náklady na novú úrodu na pozemkoch združených pre spoločné užívanie jednotných roľníckych družstiev sa poskytuje družstvu. *)

(1) Náhrada za ovocné stromy sa určuje podľa tejto tabuľky:

Pre vek medzi vysadením a rokom nadobudnutia plodnosti sa náhrada určí interpoláciou. Podľa nej bude náhrada napr. za 10 ročný orech

25 + {[(90 - 25) / 15] x 10} =68,30 Kčs.

Pre vek vyšší než vek nadobudnutia plodnosti sa náhrada znižuje za každý rok o sumy uvedené v poslednom stĺpci tabuľky. Tak napr. náhrada za 50-ročný orech bude 90 - [(50 - 15) x 1,30] = 44,50 Kčs. Celková náhrada za ovocné stromy môže byť najviac 3000 Kčs.

(2) Náhrada za viničné porasty a zariadenia vinice sa určuje podľa tejto tabuľky:

V náhrade za 1 m 2 viničného porastu je zahrnutá i hodnota zariadenia viníc.

Celková náhrada za viničný porast a zariadenie vinice môže byť najviac 5000 Kčs.

(3) Náhrada za chmeľové porasty a zariadenie chmeľníc sa určuje podľa tejto tabuľky:

Celková náhrada za chmeľový porast a zariadenie chmeľnice môže byť najviac 2000 Kčs.

(4) Náhrada za lesné porasty sa určuje podľa tejto tabuľky:

Celková náhrada za lesné porasty môže byť najviac 1500 Kčs. Drevná hmota vo vyvlastnených lesov patrí vyvlastniteľovi. Vyvlastniteľ zariadi jej vyťaženie podľa pokynov a za súčinnosti, prípadne prostredníctvom organizácií, ktoré majú vyvlastnené lesy v odbornej správe a sú aj príslušné pre výkup surového dreva z týchto lesov.

(5) Náhrada za trvalé porasty na pozemkoch združených pre spoločné užívanie jednotných roľníckych družstiev sa poskytuje družstvu. *)

Za odstránenie, príp. za premiestnenie prenosných stavieb a iných predmetov na pozemkoch, ktoré nie sú ich súčasťou a nebudú vyvlastnené, poskytne sa náhrada vo výške primeraných a skutočne preukázateľných nákladov (vrátane nákladov na umiestnenie predmetov na novom mieste).

(1) Na zabezpečenie prostriedkov na získanie primeraného náhradného bytu v družstevnej výstavbe v družstevnej výstavbe alebo v rodinnom domčeku, príp. na získanie náhradných stavieb v osobnom vlastníctve, uvedených v [§ 3 - 7] , vlastníkom, ktorým by patrila náhrada prepočítaná podľa tabuliek pre stavby postavené do1. júna 1953, môže okresný národný výbor na ich žiadosť povoliť priznanie náhrady až do výšky prepočítanej podľa tabuliek pre stavby postavené po 1. júni 1953, najviac však do 80 000 Kčs. Záväzok vlastníka, že si za zvýšenú náhradu obstará primeraný náhradný byt v družstevnej výstavbe alebo v rodinnom domčeku, príp. náhradné stavby v osobnom vlastníctve, uvedené v [§ 3 - 7] , musí byť uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení.

(2) V mimoriadnych prípadoch, v ktorých by ani náhrada prepočítaná podľa tabuliek pre stavby postavené po 1.júni 1953 nestačila na získanie primeraného bytu v družstevnej bytovej výstavbe, môže okresný národný výbor sociálne slabým veriteľom (napr. rodiny s viacerými deťmi, dôchodcovia s malými dôchodkami a pod.) povoliť zvýšenie náhrady až do výšky členského podielu v stavebnom bytovom družstve.

(3) V prípade spoluvlastníctva obytných objektov v osobnom vlastníctve možno poskytnúť výnimku podľa odseku 1 a 2 len tomu spoluvlastníkovi, ktorý si potrebuje obstarať náhradný byt. Výnimka môže sa priznať iba do výšky zodpovedajúcej podielu spoluvlastníka.

(4) Výnimku uvedenú v odseku 1 a 2 nemožno povoliť vlastníkom, ktorí vlastnia viac objektov toho istého druhu (dva rodinné domčeky, dve rekreačné chaty a pod.), vlastníkom obytných objektov v osobnom vlastníctve, ktorí si nepotrebujú obstarať náhradný byt, a v prípadoch, v ktorých jej povolenie nie je v súlade so záujmami našej spoločnosti. Výnimka sa nepovolí najmä príslušníkom bývalých vykorisťovateľských tried, osobám potrestaným za protištátnu činnosť a vlastníkom, ktorí vyvlastňovaný majetok nadobudli na špekulačné účely.

(5) Výnimka podľa odseku 1 sa takisto nepovolí pri vyvlastnení objektov, ktoré vlastník nadobudol prídelom od československého štátu podľa predpisov o rozdelení konfiškovaného majetku. V týchto prípadoch možno však náhradu zvýšiť až do výšky členských podielov na primeraný byt v stavebnom bytovom družstve.

(6) Pri vyvlastnení objektov v osobnom vlastníctve môže vyvlastniteľ poskytnúť vlastníkom preddavok na náhradu za tieto objekty až do výšky prepočítanej podľa tabuliek pre stavby postavené do 1. júna 1953, ak je to potrebné pre vlastné začatie náhradnej bytovej výstavby družstevným spôsobom. Preddavok sa zloží v prospech vlastníka na účet príslušného stavebného bytového družstva. Ak vlastník dodatočne odmietne družstevný byt, preddavok sa vráti vyvlastniteľovi.

(7) Primeraným bytom v družstevnej bytovej výstavbe sa rozumie byt, ktorého podlahová plocha pri obytných miestnostiach zodpovedá počtu členov užívateľovej domácnosti. *)

(1) Náhrada podľa [§ 18 ods. 1, 2, 3] a [5] vyplatená vlastníkovi na bezúročný účet zriadený podľa predpisov o odplatnom nadobúdaní vecí socialistickými organizáciami od občanov a súkromných právnických osôb **) je účelove viazaná na obstaranie náhradného bytu v družstevnej výstavbe alebo v rodinnom domčeku, prípadne na obstaranie inej náhradnej stavby v osobnom vlastníctve, uvedenej v [§ 3 - 7] . Vyvlastňovateľ je povinný pri zložení náhrady na bezúročný účet oznámiť štátnej sporiteľni, že ide o náhradu účelove viazanú.

(2) Ak vlastník nepoužije viazanú náhradu na povolený účet do piatich rokov odo dňa zloženia náhrady na bezúročný účet, je povinný vrátiť organizácii rozdiel medzi náhradou poskytnutou podľa [§ 18 ods. 1, 2, 3] a [5] a náhradou prepočítanou podľa tabuliek pre stavby postavené do 1. júna 1953; v rozhodnutí o vyvlastnení musí sa tento rozdiel vyčísliť a určiť povinnosť na jeho vrátenie.

(3) Ustanovenie odseku 2 platí j vtedy, ak vlastník do piatich rokov po dokončení stavby ju predá alebo ak v tom istom čase zanikne jeho členstvo v stavebnom bytovom družstve vystúpením, vylúčením alebo zrušením.