Národné výbory poskytujú osobám, ktoré vedú kočovný spôsob života, všestrannú pomoc, aby mohli prejsť k usadlému spôsobu života; najmä sú povinné týmto osobám pomáhať pri obstarávaní vhodného zamestnania a ubytovania a pôsobiť výchovnými prostriedkami sústavne na to, aby sa stali riadnymi pracujúcimi občanmi.

Kočovný spôsob života vedie ten, kto sa v skupinách alebo jednotlivo túla z miesta na miesto a vyhýba sa statočnej práci alebo sa živí nekalým spôsobom, a to i vtedy, ak je v niektorej obci hlásený na trvalý pobyt.

Minister vnútra vydá v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi predpisy na vykonanie tohto zákona, v ktorých môže najmä určiť, akým spôsobom sa budú vykonávať dodatočné zápisy do matrík, akým spôsobom sa bude zabezpečovať evidencia a zisťovať totožnosť osôb, ktoré viedli kočovný spôsob života.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou ustanovenia § 3, ktoré nadobúda účinnosť 1. marcom 1959; vykonajú ho ministri vnútra a spravodlivosti v dohode so zúčastnenými členmi vlády.