§§§
Stroj času — právny stav ku dňu
Porovnanie
69/1958 Zákon o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organiz
ZÁKON
zo 17. októbra 1958
o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organizáciami
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Novotný v. r. Fierlinger v. r. Široký v. r. Dolanský v. r. Kopecký v. r. Inž. Jankovcová v. r. Barák v. r. Inž. Šimůnek v. r. Dr. Kyselý v. r. Plojhar v. r. Dr. Šlechta v. r. Bakuľa v. r. David v. r. Ďuriš v. r. Krajčír v. r. Krosnář v. r. Machačová v. r. Dr. Nejedlý v. r. Poláček v. r. Tesla v. r. Uher v. r. Beran v. r. Jonáš v. r. Reitmajer v. r. Dr. Škoda v. r. Inž. Černý v. r. Dvořák v. r. Dr. Kahuda v. r. Generálplukovník Lomský v. r. Dr. Neuman v. r. Ouzký v. r. Pospíšil v. r. Inž. Púčik v. r. Dr. Vlasák v. r.
PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
ODDIEL I Úvodné ustanovenia
§ 1

Hospodárske vzťahy medzi socialistickými organizáciami, vznikajúce pri vykonávaní štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, upravujú sa a zabezpečujú záväzkovými právnymi pomerami podľa tohto zákona.

§ 2

(1) Tento zákon upravuje záväzkové pomery medzi socialistickými organizáciami vznikajúce z hospodárskych zmlúv, z úradných opatrení, z rozhodnutí arbitrážnych orgánov, zo spôsobenia škody, z bezdôvodného obohatenia, zo zodpovednosti za vady plnenia alebo z iných skutočností, ktoré sú uvedené v tomto zákone alebo vo vykonávacích predpisoch. Ustanovenia [§§ 82 až 87] sa však vzťahujú i na ostatné záväzkové pomery medzi socialistickými organizáciami.

(2) Zákon sa nevzťahuje na záväzkové pomery vznikajúce pri vykonávaní prepravy, ktoré sú upravené prepravnými poriadkami (podmienkami) a na záväzkové pomery, v ktorých aspoň jednou zo strán je jednotné roľnícke družstvo. Vláda však môže jeho účinnosť na tieto záväzkové pomery celkom alebo sčasti rozšíriť.

ODDIEL II Základné ustanovenia
§ 3

Socialistické organizácie sú pri vykonávaní štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva povinné spolupracovať a si pomáhať. Ak je potrebné, sú povinné podľa svojich pomerov a hospodárskych možností chrániť predmety socialistického vlastníctva, i keď nie sú v ich správe (vlastníctve), a prispievať k zabezpečeniu vykonávania štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, i keď nejde o úlohy, ktoré sú povinné samy plniť.

§ 4

Záväzky medzi socialistickými organizáciami musia byť v súlade s právnymi predpismi a so zásadami hospodárskej politiky Československej republiky, najmä s potrebami plánovaného proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva a so zásadou hospodárnosti.

Právne úkony socialistických organizácií
§ 5

(1) Organizácie konajú svojimi orgánmi alebo svojimi zástupcami. Zástupca si môže sám ustanoviť len vtedy ďalšieho zástupcu, ak zastúpená organizácia dala na to výslovný súhlas.

(2) Kto je v rámci činnosti organizácie poverený vykonávať určité úlohy, je oprávnený na všetky úkony, ku ktorým pritom obvykle dochádza.

§ 6

(1) Ak prekročí orgán pri právnom úkone medze svojho oprávnenia, je právny úkon neplatný, len ak druhá organizácia o tomto prekročení vedela alebo musela vedieť.

(2) Ak prekročí zástupca pri právnom úkone medze svojho oprávnenia, je právny úkon neplatný, pokiaľ nebude prekročenie dodatočne schválené orgánom zastúpenej organizácie. Prekročenie platí za schválené, ak zastúpená organizácia na základe takéhoto právneho úkonu začala s plnením alebo prijala plnenie druhej organizácie. Prekročenie osobitných pokynov daných zástupcovi organizácie nemá vplyv na platnosť právneho úkonu urobeného zástupcom, ak tieto pokyny neboli známe druhej organizácii.

(3) Organizácia nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla inej organizácii následkom neplatnosti právneho úkonu podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 7

(1) Právne úkony, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sú neplatné, ak sú v rozpore s právnymi predpismi, so zásadami hospodárskej politiky Československej republiky alebo nie sú v súlade s plnením úloh organizácie.

(2) Ak sa začalo s plnením na základe právneho úkonu neplatného podľa odseku 1, musí sa všetko to, čo plnila alebo mala plniť organizácia, ktorá v čase právneho úkonu o neplatnosti vedela alebo vedieť musela, odviesť do štátneho rozpočtu. Namiesto nepeňažného plnenia odvádza sa do rozpočtu jeho peňažná hodnota.

§ 8

Ak sa týka dôvod neplatnosti len časti právneho úkonu, nie je tým dotknutá platnosť zvyšujúcej časti; ak však so zreteľom na potreby plánovaného proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva nemožno jednu časť oddeliť od druhej, je neplatný celý právny úkon.

§ 9

Prejav vôle treba vyložiť v súlade s potrebami plánovaného proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva.

§ 10

Pre hospodárske zmluvy a iné dohody organizácií platí písomná forma, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach alebo vo vykonávacích predpisoch ustanovené niečo iné. Požiadavka písomnej formy je splnená i vtedy, ak boli prejavy vôle urobené v rôznych listinách, najmä v listoch.

Počítanie času
§ 11

(1) Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak niet takého dňa v poslednom mesiaci, pripadá koniec lehoty na posledný deň mesiaca.

§ 12

(1) Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní, stredom mesiaca jeho pätnásty deň.

(2) Ak je lehota určená na jeden alebo niekoľko mesiacov a pol mesiaca, počíta sa 15 dní nakoniec.

§ 13

Ak sa lehota predĺžila, predpokladá sa v pochybnostiach, že nová lehota sa začína dňom, ktorý nasleduje po uplynutí pôvodnej lehoty.

§ 14

(1) Právo, ktorého nadobudnutie je viazané na určitý deň, sa nadobúda už začiatkom tohto dňa. Právne následky meškania alebo zmeškania nastanú až uplynutím posledného dňa lehoty. Ak je však na prejav alebo na plnenie určený alebo obvyklý len určitý čas denný, možno takýto prejav urobiť alebo plnenie poskytnúť včas len v tomto dennom čase.

(2) Ak by posledný deň lehoty určenej na prejav alebo na plnenie pripadol na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci deň pracovný, pokiaľ právne predpisy neustanovujú niečo iné.

ODDIEL III
ODDIEL IV Zmena záväzkov
§ 46

Organizácie môžu meniť záväzky zmluvou, pokiaľ to nevylučuje právny predpis alebo povaha záväzkového pomeru; ak sa nedohodnú, rozhoduje arbitráž. Ak sa jedna z organizácií domáha zmeny záväzku na podklade plánovacieho dokladu, je druhá organizácia povinná na zmenu pristúpiť.

§ 47

(1) Za podmienok uvedených v [§ 46] môže oprávnená organizácia zmluvou postúpiť právo na plnenie inej organizácii. Zodpovedá jej za to, že v čase postupu právo trvalo.

(2) Dokiaľ organizácia, ktorá má povinnosť plniť, nevie o postupe, môže plniť organizácii pôvodne oprávnenej.

§ 48

Organizácia, ktorá sa dohodne s povinnou organizáciou, že preberá jej záväzok, nastúpi na jej miesto, ak privolí na to organizácia oprávnená. Toto privolenie možno dať buď povinnej organizácii, alebo organizácii, ktorá preberá záväzok.

§ 49

Organizácia, ktorá sa dohodne s povinnou organizáciou, že za ňu obstará plnenie, zodpovedá jej za to, že nebude musieť plniť. Oprávnenej organizácii nevznikne z toho priame právo.

§ 50

Ustanovenia [§§ 25 a 26] platia obdobne i pri zmene záväzku.

ODDIEL V Práva a povinnosti zo záväzkov
ODDIEL VI Zánik záväzkov a práv
DRUHÁ ČASŤ TYPY HOSPODÁRSKYCH ZMLÚV
ODDIEL I Hospodárske zmluvy o dodávke výrobkov
ODDIEL II Hospodárske zmluvy o prácach a výkonoch
TRETIA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Splnomocnenie
§ 190

(1) Hlavný arbiter Československej republiky vydáva predpisy potrebné na vykonanie tohto zákona. V nich môže upraviť hospodárske zmluvy aj o iných spôsoboch spolupráce socialistických organizácií, ktoré sú potrebné na plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, ako aj záväzky z iných právnych skutočností, než upravuje tento zákon.

(2) V prípade potreby môže hlavný arbiter Československej republiky

a) upraviť sadzby majetkových sankcií určené v tomto zákone,

b) upraviť hospodárske zmluvy na jednotlivé roky odchylne od ustanovení tohto zákona, prípadne určiť odchylnú úpravu pre jednotlivé odvetvia (odbory) alebo organizácie.

§ 191

(1) Minister zahraničného obchodu vydá v dohode s hlavným arbitrom Československej republiky a po prejednaní so zúčastnenými ministrami predpisy o dodávkach pre vývoz a z dovozu.

(2) Minister ťažkého strojárstva a minister zahraničného obchodu vydajú v dohode s hlavným arbitrom Československej republiky a po prejednaní so zúčastnenými ministrami predpis o dodávke investičných celkov alebo ich častí.

(3) V predpisoch vydaných podľa odsekov 1 a 2 môže byť určená úprava odchylná od ustanovení druhej časti.

§ 192

(1) Dodávateľské ministerstvá v dohode s odberateľskými ministerstvami (ústrednými úradmi a orgánmi) vydajú podľa potreby na vykonanie tohto zákona základné podmienky dodávky pre určité skupiny výrobkov, prác alebo výkonov. Pri výrobkoch, prácach alebo výkonoch dodávaných len medzi organizáciami podriadenými tomu istému ministerstvu vydáva základné podmienky dodávky toto ministerstvo. Základné podmienky dodávky obsahujú podrobnejšiu úpravu dodávateľských vzťahov, pokiaľ nie je obsiahnutá v tomto zákone; od ustanovení tohto zákona a všeobecných predpisov hlavného arbitra Československej republiky sa môžu odchyľovať, len pokiaľ to zákon alebo tieto predpisy dovoľujú. O dodávkach pre vývoz a z dovozu a o dodávkach vojenskej techniky pre zložky Ministerstva národnej obrany môže obdobne vydať základné podmienky dodávky Ministerstvo zahraničného obchodu, prípadne Ministerstvo národnej obrany; tieto základné podmienky dodávky sa môžu odchyľovať od ustanovení druhej časti.

(2) Hlavný arbiter Československej republiky vydáva smernice pre vypracovanie základných podmienok dodávky a tieto základné podmienky schvaľuje.

§ 193

Ak pripúšťa zákon odchylnú úpravu tak vykonávacími predpismi, ako dohodou organizácií, môžu vykonávacie predpisy vylúčiť určenie odchylnej úpravy dohodou organizácií.

§ 194
Dodávky poľnohospodárskych výrobkov

O dodávkach poľnohospodárskych výrobkov poľnohospodárskymi závodmi štátneho socialistického sektora platí tento zákon, len pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú niečo iné.

§ 195
Pomer k Občianskemu zákonníku

Na záväzkové právne pomery upravené týmto zákonom a vykonávacími predpismi možno použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, len pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neobsahujú úpravu vlastnú. Nemožno však použiť ustanovenia §§ 31, 36, 44 až 52, 82 až 99, 212 až 247, 251 až 279, 284 až 292, 294 až 342, 344, 345, 347 až 382, 443, až 461.

Prechodné ustanovenia
§ 196

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú i právne pomery vzniknuté pred 1. januárom 1959; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú predošlým právom.

§ 197

Práva peňažných ústavov uvedené v [§ 84 ods. 3] možno uplatniť, pokiaľ tomu nebránia právoplatné rozhodnutia, i keď sa premlčali alebo zanikli uplynutím lehoty určenej pre ich uplatnenie ešte pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

Záverečné ustanovenia
§ 198

(1) Zrušujú sa všetky ustanovenia o veciach týmto zákonom upravených.

(2) Najmä sa zrušujú:

1. zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia [č. 6/1957 Zb.] o hospodárskych stavebných zmluvách;

2. vládne nariadenie [č. 37/1953 Zb.] o spôsobe a lehotách predkladania reklamácií pri dodávkach nekvalitných a nekompletných výrobkov a výrobkov, ktoré nezodpovedajú štátnym štandardom, normám a technickým podmienkam, a o majetkových sporoch pri nevyhovení reklamáciám, v znení vládnych nariadení č. 109/1953 Zb. a č. 33/1954 Zb.;

3. vládne nariadenie [č. 18/1955 Zb.] o kvantitatívnej prebierke výrobkov;

4. vládne nariadenie [č. 33/1955 Zb.] o hospodárskych zmluvách;

5. druhá časť vládneho nariadenia [č. 8/1956 Zb.] o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania);

6. vládne nariadenie [č. 9/1956 Zb.] o dodávke a odbere vývozných investičných celkov;

7. vyhláška č. 246/1951 Ú. l. I o hospodárskych zmluvách v doprave;

8. vyhláška č. 395/1952 Ú. l. o podmienkach pre dodávky tovaru pre vývoz v znení vyhlášky č. 66/1956 Ú. l.;

9. doteraz nezrušené ustanovenia vyhlášky č. 57/1953 Ú. l. o hospodárskych zmluvách o dodávke a odbere výrobkov;

10. vyhláška č. 203/1954 Ú. l. o opatreniach proti neplateniu za dodávky výrobkov a za práce a služby;

11. vyhláška č. 178/1957 Ú. l. o hospodárskych projektových zmluvách;

12. vyhláška č. 182/1957 Ú. l., ktorou sa vydávajú predpisy na vykonanie zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 6/1957 Zb. o hospodárskych stavebných zmluvách;

13. vyhláška č. 183/1957 Ú. l. o postupe a nákladoch spojených s odstránením škôd, ktoré vznikli náhodnými alebo inými nepredvídanými okolnosťami na stavbách pred ich odovzdaním a prevzatím;

14. druhá časť vyhlášky č. 243/1957 Ú. l., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k vládnemu nariadeniu o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania);

15. vyhláška č. 256/1957 Ú. l. o zmluvnom zabezpečovaní stavebných alebo montážnych prác poddodávateľov a priamych dodávateľov;

16. všetky základné podmienky dodávky a odberu, ako i podobné právne predpisy na úseku Ministerstva zahraničného obchodu, ktoré nadobudli účinnosť predo dňom účinnosti tohto zákona.

§ 199

Nedotknuté zostávajú:

§ 200

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1959; vykonajú ho všetci členovia vlády.

§ 1
Účinnosť zákona [č. 69/1958 Zb.] o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organizáciami sa rozširuje na záväzkové pomery vznikajúce pri vykonávaní stavebnej investičnej výstavby (vrátane melioračných prác)

Vyberte pravý zákon

Zadajte číslo alebo názov zákona hore

Skopírované!