Ďalší rozvoj národného hospodárstva stavia náš štát pred úlohu vykonať peňažnú reformu vydaním nových peňazí a stiahnutím starých, s cieľom zvýšenia kúpnej sily československej koruny a upevnenia jej kurzu.

Mzdy, služné a iné odmeny za prácu a služby, rodinné prídavky, penzie, štipendiá, podpory a pod., ako aj ceny, daňové aj iné sadzby, tarify a peňažné sumy určené v právnych predpisoch a znejúce na československé koruny sa prepočítajú ku dňu 1. júna 1953 v pomere 5 Kčs starých peňazí za 1 Kčs nových peňazí.

Dňom 1. júnom 1953 sa dávajú do obehu nové peniaze vzoru 1953, znejúce na československé koruny. Doterajšie peniaze sa vymeňujú v pomere, ktorý určí vláda.

Vláda určí, v akom pomere sa prepočítajú vklady obyvateľstva v peňažných ústavoch, vklady na bežných a obratových účtoch a ostatné pohľadávky a záväzky, ktoré znejú na československé koruny, ako aj v akom pomere sa prepočítajú zaplatené prémie životného poistenia.

(1) Dňom 1. júna 1953 sa rušia pohľadávky a záväzky

a) z vkladov viazaných podľa § 7 dekrétu č. 91/1945 Sb.,

b) z tuzemských cenných papierov v povinnej úschove podľa dekrétu [č. 95/1945 Sb.] ,

c) z poistenia na život, pokiaľ sa majú podľa § 7 ods. 1 č. 1 zákona č. 141/1947 Sb., o Likvidačnom fonde menovom, plniť poukazom na viazaný vklad.

(2) Tým istým dňom sa rušia záväzky z dlhopisov Československého štátu, vydaných po roku 1945, a záväzky z čiastkových dlhopisov a záložných listov, vydaných po roku 1945 bývalými úvernými ústavmi. Vláda usporiada straty vzniknuté zánikom týchto záväzkov verejným organizáciám a zariadeniam.

Likvidačný fond menový sa dňom 1. júna 1953 zrušuje a jeho práva prechádzajú na štát. Vykonanie likvidácie fondu sa ukladá ministrovi financií.

Zrušuje sa zákon [č. 39/1948 Sb.] , o platidlách československej meny.