(1) Priestupky stíhajú v prvej stolici okresné národné výbory.

(2) Vláda ustanoví nariadením, ktoré priestupky a v akom rozsahu budú stíhať v prvej stolici miestne národné výbory.

(1) Priestupok stíha národný výbor, v obvode ktorého bol priestupok spáchaný.

(2) Ak nemožno zistiť, kde bol priestupok spáchaný, alebo ak bol priestupok spáchaný v cudzine, vykoná konanie národný výbor, v obvode ktorého má obvinený bydlisko, pracovisko alebo pobyt; ak ich nemá v Československej republike alebo ak sa nedajú zistiť, vykoná konanie národný výbor, v obvode ktorého priestupok vyšiel najavo.

(3) Ak je podľa odsekov 1 a 2 príslušných niekoľko národných výborov, vykoná konanie národný výbor, ktorý prvý vo veci urobil opatrenie.

(4) Národný výbor príslušný stíhať priestupok môže v záujme urýchlenia konania požiadať iný národný výbor toho istého stupňa, aby vykonal konanie miesto neho.

(1) Spoločné konanie sa koná o všetkých priestupkoch toho istého obvineného a proti všetkým osobám, priestupky ktorých sú v úzkej súvislosti. Z dôležitých dôvodov možno niektorý priestupok zo spoločného konania vylúčiť.

(2) Ak sa majú vo spoločnom konaní prejednať priestupky, stíhať ktoré patrí do pôsobnosti ako miestnemu, tak aj okresnému národnému výboru, vykoná konanie okresný národný výbor.

(3) Spoločné konanie o priestupkoch spáchaných v obvode rôznych národných výborov toho istého stupňa vykoná ten národný výbor, ktorému prislúcha vykonať konanie o najzávažnejšom priestupku. Z niekoľkých národných výborov takto príslušných vykoná konanie národný výbor, ktorý prvý urobil vo veci opatrenie.

(1) Ak vznikne domnienka, že čin, ktorý má byť stíhaný ako priestupok, zakladá skutkovú podstatu činu stíhateľného súdom, nezačne, poprípade preruší národný výbor konanie a upozorní na vec príslušného prokurátora. Ak sa už pre taký čin začalo trestné konanie súdne, preruší národný výbor vždy konanie až do času, keď súdne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

(2) Ak sa už vydal trestný výmer (trestný rozkaz), odloží sa jeho výkon. Ak dôjde k súdnemu potrestaniu, zruší trestný výmer (trestný rozkaz) národný výbor, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici.

(1) Z vykonávania konania sú vylúčené orgány, u ktorých pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon dotýka, alebo k ich zákonným zástupcom alebo splnomocnencom možno pochybovať o ich nepredpojatosti.

(2) V druhej stolici je vylúčený aj ten, kto sa ako orgán národného výboru zúčastnil na konaní vo veci v prvej stolici.

(1) Osobu podozrivú z priestupku môžu zadržať predovšetkým orgány národnej bezpečnosti a len v osobitných prípadoch iné verejné orgány. Zadržanie osoby možno vykonať,

a) ak je pochybnosť o jej totožnosti,

b) ak sa snaží útekom vyhnúť trestnému stíhaniu, alebo

c) ak vzbudzuje dôvodnú obavu, že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak brániť objasneniu veci.

(2) Podľa odseku 1 písm. a) možno zadržať osobu len do času, než sa zistí jej totožnosť. Zadržanie podľa odseku 1 písm. c) možno vykonať len vtedy, ak ide o závažný priestupok, a len na písomný rozkaz národného výboru, v ktorom sa označí priestupok a dôvod zadržania; ak je však nebezpečenstvo v omeškaní, možno zadržanie vykonať i bez takého rozkazu.

(3) Písomný rozkaz na zadržanie treba zadržanej osobe doručiť pri zadržaní, a ak je to nemožné, najneskoršie do 48 hodín po ňom.

(4) Zadržaná osoba musí byť najneskoršie do 48 hodín prepustená alebo odovzdaná príslušnému národnému výboru.

Zadržanú osobu národný výbor ihneď vyslúchne. Ak dôvod zadržania podľa [§ 12] dosiaľ trvá, vezme zadržanú osobu do väzby; inak ju prepustí na slobodu.

(1) Verejné orgány činné v trestnom konaní správnom sú povinné pôsobiť na to, aby sa väzba čo najviac skrátila.

(2) Len čo prestane dôvod väzby, prepustí sa obvinený ihneď na slobodu. Inak sa väzba končí vydaním trestného výmeru prvej stolice, najneskoršie však uplynutím 30 dní od zadržania. Ak bol obvinenému uložený prvou stolicou trest odňatia slobody vyšší než 30 dní, môže sa väzba predĺžiť až do rozhodnutia odvolacej stolice, nikdy však na dlhší čas, než robí trest vyslovený prvou stolicou.

(3) Čas väzby sa započítava do výmery trestu odňatia slobody. Ak sa ukladá len pokuta, prihliadne sa pri jej výmere taktiež na väzbu.

Namiesto väzby môže národný výbor obvinenému uložiť obmedzenie čo do miesta pobytu alebo povinnosť bezodkladne oznamovať národnému výboru zmenu pobytu.

Proti rozhodnutiu o zadržaní osoby, o jej vzatí do väzby alebo o iných obmedzeniach ( [§ 15] ) možno podať samostatné odvolanie; odvolanie však nemá odkladný účinok.

(1) Ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inej miestnosti či priestore je vec dôležitá pre konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z priestupku, môže sa vykonať prehľadanie domu.

(2) Ak je dôvodné podozrenie, že niekto má u seba vec, ktorá je dôležitá pre konanie, môže sa u neho vykonať prehľadanie osoby.

Prehľadanie domu alebo osoby možno konať len po predchádzajúcom výsluchu toho, u koho alebo na kom sa má vykonať, a len vtedy, ak sa výsluchom nedosiahne ani dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani neprestanú iné dôvody, ktoré svedčia pre vykonanie prehľadania. Tento výsluch nie je potrebný, ak je nebezpečenstvo v omeškaní.

(1) Prehľadanie domu alebo osoby sa môže vykonať len na písomný odôvodnený rozkaz národného výboru. Taký rozkaz nie je potrebný, ak je nebezpečenstvo v omeškaní.

(2) Písomný rozkaz sa musí doručiť osobe, u ktorej sa prehľadanie koná, pri prehľadaní, a ak je to nemožné, najneskoršie do 48 hodín po ňom.

(3) Proti rozkazu národného výboru na vykonanie prehľadania domu alebo osoby možno podať samostatné odvolanie; odvolanie však nemá odkladný účinok.

(1) Prehľadanie domu alebo osoby vykonávajú predovšetkým orgány národnej bezpečnosti a v osobitných prípadoch aj iné verejné orgány.

(2) Orgán vykonávajúci prehľadanie je povinný preukázať sa svojím oprávnením a umožniť, aby na prehľadaní domu bol prítomný ten, u koho sa koná, alebo jeho zástupca.

(3) K výkonu prehľadania domu a osoby sa priberie podľa možnosti hodnoverná osoba ako svedok.

(4) Na žiadosť osoby, u ktorej sa prehľadanie vykonalo, dá jej orgán vykonávajúci prehľadanie ihneď, a ak je to nemožné, do 48 hodín potom písomné potvrdenie o dôvodoch prehľadania a o jeho výsledku, ako aj o veciach pri ňom vydaných alebo odňatých.

(1) Kto má u seba vec dôležitú pre konanie, najmä vec, ktorá môže byť vyhlásená za prepadnutú alebo zhabanú v prospech štátu, je povinný vydať ju na vyzvanie národnému výboru.

(2) Ak nevyhovie výzve na vydanie veci, môže sa mu vec na rozkaz národného výboru odňať. Na to treba vyzvanú osobu zároveň upozorniť.

(3) Pri nebezpečenstve v omeškaní alebo pri výkone prehľadania domu či osoby môžu verejné orgány odňať vec i bez predchádzajúcej výzvy na vydanie veci a bez predchádzajúceho rozkazu národného výboru, sú však povinné oznámiť to príslušnému národnému výboru. Národný výbor bezodkladne rozhodne o tom, či odňatie zostáva v platnosti.

(4) Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej vec bola odňatá, vydá orgán úkon vykonávajúci písomné potvrdenie o vydaní alebo odňatí veci.

(5) Proti rozhodnutiu národného výboru o odňatí veci možno podať samostatné odvolanie; odvolanie však nemá odkladný účinok.

(1) Ak už nie je vec potrebná na ďalšie konanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu sa odňala, pokiaľ na ňu neuplatňuje právo iná osoba, alebo tomu, právo ktorého na vec je nepochybné.

(2) Vydaná alebo odňatá vec sa ponechá v úschove zpravidla na národnom výbore; ak je však nebezpečenstvo, že sa vec skazí, alebo ak vyžaduje úschova veci nepomerný náklad, ktorý nie je ochotná uhradiť osoba, ktorá uplatňuje právo na vec, predá sa a výťažok sa ponechá v úschove národného výboru.

(1) Podanie možno urobiť písomne, ústne alebo telegraficky. O ústnom podaní treba spísať zápisnicu, ktorú podpíše ten, kto podanie urobil.

(2) Ak je podanie nesprávne označené, rozhoduje pre účely konania jeho obsah.

(1) Pri počítaní lehôt určených podľa dní sa nepočíta deň, do ktorého spadá čas alebo udalosť, ktorou sa má lehota začínať.

(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý sa svojím menom alebo číselným označením shoduje s dňom, ktorého sa lehota začala. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci, končí sa lehota uplynutím posledného dňa mesiaca.

(3) Začiatku a behu lehoty neprekážajú dni pracovného pokoja. Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa najbližší pracovný deň za posledný deň lehoty.

(4) Lehota je zachovaná, ak sa podanie v lehote dalo na poštu s adresou orgánu, u ktorého sa má alebo môže urobiť.

(5) V pochybnosti sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

(1) Ak zmešká niekto z ospravedlniteľných dôvodov bez vlastnej viny lehotu na podanie opravného prostriedku alebo na podanie návrhu na stíhanie priestupku urážky na cti, povolí mu národný výbor, ktorý vo veci rozhodoval alebo mal rozhodovať v prvej stolici, navrátenie lehoty, ak o to požiada do 15 dní od prestania prekážky a podá v tej istej lehote zmeškaný opravný prostriedok alebo návrh.

(2) Právne účinky včas podanej žiadosti o navrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku sú tie isté, aké má včas podaný opravný prostriedok.

(3) Ak povolí národný výbor navrátenie lehoty, považuje sa lehota na podanie opravného prostriedku alebo návrhu za zachovanú.

(1) Obvinený, zúčastnené osoby a ich zákonní zástupcovia konajú pred národným výborom osobne; môžu sa však dať zastupovať splnomocnencom, ak nerozhodne národný výbor, že musia byť prítomní osobne.

(2) V konaní o urážkach na cti je vylúčené zastupovanie advokátom.

(1) Obvinený, zúčastnené osoby, ich zákonní zástupcovia a splnomocnenci majú právo po vydaní trestného výmeru nazerať do spisov s výnimkou zápisníc o porade a robiť si z nich výpisy a poznámky.

(2) Nazretie do spisov môže sa odoprieť z dôvodov uvedených v [§ 5] .

(1) Národný výbor môže tomu, kto ruší konanie alebo sa k orgánu vykonávajúcemu konanie chová urážlivo alebo nesplní jeho rozkazy, uložiť poriadkovú pokutu do 5.000 Kčs.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže národný výbor poriadkovú pokutu odpustiť alebo zmierniť.

Ak sa neustanoví osoba, ktorá bola riadne predvolaná, bez dostatočného ospravedlnenia na národný výbor, môže byť predvedená. Predvolaného treba upozorniť na možnosť predvedenia a na iné následky toho, keby sa neustanovil.

(1) Každý je povinný na vyzvanie vypovedať pred národným výborom ako svedok.

(2) Svedka treba pred výsluchom vyzvať, aby vypovedal pravdivo, a treba ho poučiť o tom, kedy môže odoprieť výpoveď, a o trestných následkoch krivej výpovede.

(3) Verejný orgán nesmie byť vyslúchaný ako svedok o tom, čo sa dozvedel pri výkone svojho úradu alebo svojej služby a čo je povinný zachovávať v tajnosti, okrem prípadu ak bol od tejto povinnosti oslobodený.

(4) Odoprieť vypovedať ako svedok je oprávnený príbuzný obvineného v pokolení priamom a súrodenec, manžel, osvojenec alebo osvojiteľ obvineného.

(5) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, keby

a) porušil štátom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu ak by od tejto povinnosti bol oslobodený patričným orgánom alebo tým, v záujme ktorého túto povinnosť má,

b) spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom, súrodencovi alebo manželovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom, ujmu ktorých by pociťoval ako ťažkú ujmu vlastnú.

(1) Ak je potrebný znalecký posudok, priberie národný výbor jedného alebo niekoľkých znalcov.

(2) Ak je na podanie znaleckého posudku potrebná krvná skúška alebo iný podobný úkon, je obvinený povinný trpieť, aby lekár vykonal na ňom taký úkon, pokiaľ nie je spojený s vážnym ohrozením zdravia obvineného.

(3) Ustanovenia [§§ 11] a [31] platia obdobne i pre znalcov.

Ohliadka sa vykoná, ak sa majú priamym pozorovaním zistiť alebo objasniť skutočnosti závažné pre trestné konanie správne.

Národné výbory môžu splnomocniť verejné orgány, aby za priestupky ukladaly ihneď na mieste pokuty osobám, ktoré boly pri priestupku pristihnuté a sú ochotné pokutu zaplatiť, a aby pokutu ihneď vybraly trestným blokom. Splnomocnenie pre územie presahujúce obvod krajského národného výboru udeľuje Ministerstvo vnútra po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.

(1) Ak nie je pristihnutá osoba ochotná pokutu zaplatiť, upustí splnomocnený orgán od uloženia pokuty a oznámi priestupok príslušnému národnému výboru.

(2) Ak je pristihnutá osoba ochotná pokutu zaplatiť, avšak nemôže tak na mieste urobiť, vydá jej splnomocnený orgán osobitný trestný blok, ktorý obsahuje aj poučenie o tom, akým spôsobom má byť pokuta zaplatená, a o následkoch nezaplatenia. Ak nebude pokuta zaplatená v určenej lehote, uskutoční sa vykonávacie konanie.

Trestný blok sa môže vydať i v neprítomnosti obvineného tým, že sa pripevní na vec, ktorou bol priestupok spáchaný. Ak nebola pokuta zaplatená v určenej lehote, stratí trestný blok platnosť a splnomocnený orgán oznámi priestupok príslušnému národnému výboru.

Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní je odvolanie neprípustné.

Národný výbor môže uložiť trest za priestupok bez ďalšieho konania trestným rozkazom, ak nie sú pochybnosti o tom, že obvinený je páchateľom priestupku.

Trestný rozkaz sa musí odôvodniť a musí obsahovať poučenie o podaní odporu.

(1) Proti trestnému rozkazu môže obvinený podať do 15 dní odo dňa doručenia odpor. V odpore označí pokiaľ možno dôkazy, slúžiace na jeho obranu. Odpor sa podáva na národnom výbore, ktorý vydal trestný rozkaz. Obvinenému nie je však na ujmu, ak podal odpor na nadriadenom národnom výbore alebo ústne na miestnom národnom výbore svojho bydliska alebo pracoviska.

(2) Včasným podaním odporu stráca trestný rozkaz platnosť. Národný výbor vykoná potom ústne pojednávanie alebo písomné konanie, pričom odpor môže sa považovať za ospravedlnenie obvineného v smysle [§ 44 ods. 2] .

(3) Neskoro podaný odpor odmietne národný výbor, ktorý vydal trestný rozkaz.

(4) Ak nebol odpor podaný včas, má trestný rozkaz účinky právoplatného trestného výmeru.

Ak nebol priestupok potrestaný v blokovom alebo rozkaznom konaní alebo ak sa nevykoná písomné konanie ( [§ 44] ), vykoná národný výbor o veci ústne pojednávanie.

Na ústne pojednávanie sa vždy predvolá obvinený. Podľa okolností prípadu sa predvolajú aj zúčastnené osoby, svedkovia, znalci a poškodený.

(1) Ústne pojednávanie je neverejné, najmä ak sa má pri ňom pojednávať o veciach, ktoré sa musia uchovať v tajnosti z dôvodov štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva ( [§ 5] ).

(2) Inak sa môže ústne pojednávanie vykonať za účasti verejnosti, ak to uzná národný výbor za vhodné, najmä ak možno očakávať, že verejné prejednanie priestupku prispeje na výchovu obyvateľstva.

(3) Ak je to účelné, môže národný výbor vykonať ústne pojednávanie aj za obmedzenej účasti verejnosti; na také pojednávanie pozve len osoby, prítomnosť ktorých považuje za žiadúcu.

(1) Ak je národný výbor toho názoru, že nie je účelné zisťovať skutkovú podstatu priestupku pri ústnom pojednávaní, vykoná písomné konanie.

(2) V tomto konaní môže si národný výbor zadovážiť základ pre rozhodnutie buď písomným ospravedlnením obvineného, alebo jeho výsluchom, poprípade výsluchom svedkov a znalcov, bez toho že by bola potrebná ich súčasná prítomnosť pred národným výborom. Tieto základy sa môžu zadovážiť aj prostredníctvom dožiadaného národného výboru.

(1) Obvinenému musí byť poskytnutá možnosť, aby sa vyjadril o skutočnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu.

(2) Na výpoveď alebo priznanie nesmie byť obvinený donucovaný.

(1) Po skončení ústneho pojednávania alebo písomného konania vydá národný výbor trestný výmer o vine a treste.

(2) Ak sa konalo vo veci ústne pojednávanie, vyhlási sa trestný výmer ústne. Písomné vyhotovenie trestného výmeru sa doručí obvinenému a zúčastneným osobám len vtedy, ak o to ihneď po vyhlásení trestného výmeru požiadajú alebo ak sa nezúčastnili na ústnom pojednávaní.

(3) Ak bolo vykonané písomné konanie, vydáva sa trestný výmer vždy písomne.

(1) Trestný výmer musí sa odôvodniť a musí obsahovať poučenie o odvolaní.

(2) V trestnom výmere majú sa vyriešiť všetky otázky, ktoré s priestupkom súvisia.

Chyby v písaní alebo v počítaní, ako aj iné zjavné nesprávnosti v trestnom výmere môže národný výbor opraviť kedykoľvek z úradnej moci alebo na návrh.

Iné rozhodnutia než trestné výmery sa vydávajú zpravidla písomne. Ustanovenia [§ 47 ods. 1] a [§ 48] platia i pre takéto rozhodnutia, ak boly vydané písomne.

(1) Ustanovenia tohto dielu platia pre konanie o priestupkoch, ktoré obvinený spáchal pred dovŕšením osemnásteho roku.

(2) Ustanovenia tohto dielu však neplatia, ak sa koná o priestupkoch spáchaných obvineným jednak pred dovŕšením osemnásteho roku, jednak po ňom a ak je priestupok spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku rovnako alebo prísnejšie trestný.

Ak je z priestupku obvinená aj osoba staršia než osemnásť rokov, vylúči sa priestupok mladistvého zo spoločného konania, pokiaľ závažné dôvody účelnosti nesvedčia pre spoločné konanie.

Ak je zákonný zástupca mladistvého účastný na priestupku alebo pokiaľ nie je zastupovanie zákonným zástupcom z akéhokoľvek dôvodu možné alebo pokiaľ je v rozpore so záujmami mladistvého, ustanoví národný výbor mladistvému splnomocnenca, a to zpravidla z osôb poverených výkonom hromadného poručenstva. Splnomocnenec má v konaní všetky práva a povinnosti zákonného zástupcu.

Mladistvý smie byť zadržaný alebo vzatý do väzby len celkom výnimočne, ak nemožno účel sledovaný zadržaním alebo väzbou dosiahnuť iným vhodným spôsobom.

Priestupok mladistvého nemožno prejednať v rozkaznom konaní ani v podrobovacom konaní.

(1) Ústne pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.

(2) Zákonný zástupca mladistvého a verejný poručník majú právo byť prítomní na ústnom pojednávaní, robiť návrhy a dávať otázky vyslúchaným.

(3) Národný výbor môže zákonného zástupcu mladistvého predvolať na ústne pojednávanie.

(1) Odvolanie v prospech mladistvého môže podať okrem zákonného zástupcu a splnomocnenca aj verejný poručník. Tieto osoby môžu podať v prospech mladistvého aj žiadosť o zmiernenie alebo odpustenie trestu, ako aj návrh na obnovu konania a žiadosť o navrátenie lehoty.

(2) Osoby uvedené v odseku 1 môžu tak urobiť i proti vôli mladistvého.

O začatí konania proti mladistvému, o konaní ústneho pojednávania, o výsledku konania a o prepustení z väzby alebo z trestu odňatia slobody upovedomí národný výbor vždy aj verejného poručníka.

(1) Proti obvinenému, ktorý sa skrýva alebo sa inak vyhýba konaniu, najmä tým, že sa neustanoví bez dostatočného ospravedlnenia na ústne pojednávanie, hoci bol naň riadne predvolaný, alebo sa zdržuje v cudzine, môže národný výbor vykonať konanie v jeho neprítomnosti.

(2) Ak ide o závažný priestupok, môže národný výbor určiť takej osobe splnomocnenca, ktorý má všetky práva obvineného.

(1) Minister financií určí po dohode s ministrom vnútra nariadením, ktoré priestupky proti finančnému hospodárstvu a v ktorých prípadoch sa môžu na žiadosť obvineného prejednať v podrobovacom konaní.

(2) Podrobenie sa ( [§ 60] ) má tie isté právne účinky ako právoplatný trestný výmer.

Podrobovacie podmienky.

(1) Priestupky urážky na cti sa stíhajú len na návrh urazeného.

(2) Návrh na stíhanie musí sa podať na miestnom národnom výbore do 15 dní po tom, keď sa urazený o urážke dozvedel, najneskoršie však do troch mesiacov od spáchania priestupku.

(3) Z návrhu musí byť zjavné, kto je urazený a kto obvinený a čím sa urazený cíti na cti dotknutým; v návrhu sa majú podľa možnosti ponúknuť i dôkazy.

(1) Miestny národný výbor predvolá urazeného i obvineného a pokúsi sa ich smieriť. Ak sa to nepodarí, predloží vec okresnému národnému výboru.

(2) Okresný národný výbor predvolá urazeného i obvineného a pokúsi sa taktiež o to, aby medzi nimi došlo k smieru.

(3) Ak dôjde medzi urazeným a obvineným k smieru, spíše sa o tom zápisnica. Národný výbor opatrí zápisnicu o smiere doložkou, že ho potvrdzuje; tým sa smier stane vykonateľným.

(1) Ak zostane pokus o smier na okresnom národnom výbore bezvýsledný, vykoná sa o návrhu ústne pojednávanie.

(2) Až do skončenia konania v druhej stolici môže urazený svoj návrh na stíhanie so súhlasom obvineného kedykoľvek odvolať.

(1) Ak sa neustanoví urazený bez náležitého ospravedlnenia na pojednávanie o smiere alebo na ústne pojednávanie, platí, že od návrhu na stíhanie upustil.

(2) Inak môže národný výbor od začatia konania upustiť alebo konanie zastaviť len so súhlasom urazeného.

(1) Krajský národný výbor zruší trestný výmer z úradnej moci, ak sa prieči záujmom pracujúceho ľudu.

(2) Krajský národný výbor môže začať konanie podľa odseku 1 najneskoršie do šesť mesiacov odo dňa, keď trestný výmer nadobudol právoplatnosť.

(3) Krajský národný výbor rozhoduje vo veci s konečnou platnosťou.

(1) Potrestaný môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadať, aby mu bol uložený trest zmiernený alebo úplne odpustený.

(2) Žiadosť sa podáva na národnom výbore, ktorý rozhodol v prvej stolici.

(3) Žiadosť nemá odkladný účinok.

(1) Ak sa žiadosť vybavením odvolania prvou stolicou ( [§ 68] ) nestane bezpredmetnou, rozhodne o nej s konečnou platnosťou odvolacia stolica.

(2) Odvolacia stolica môže zmierniť alebo odpustiť ako trest hlavný, tak i tresty vedľajšie.

(3) Ak nevyhovie odvolacia stolica žiadosti alebo ak jej vyhovie len čiastočne, môže potrestaný podať novú žiadosť na nadriadený národný výbor. Ak nie je ani s rozhodnutím tohto národného výboru spokojný alebo ak niet takého národného výboru vôbec, môže potrestaný podať žiadosť na ministra vnútra.

Amnestiu vo veciach priestupkov udeľuje vláda.

(1) Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím môže sa na návrh alebo z úradnej moci obnoviť,

a) ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy národnému výboru predtým neznáme, ktoré by mohly odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, alebo

b) ak vyjde najavo, že sa orgán vykonávajúci konanie dopustil v pôvodnom konaní trestného porušenia povinností, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie.

(2) V neprospech potrestaného môže sa konanie obnoviť len vtedy, ak neuplynul odo dňa, keď trestný výmer nadobudol právoplatnosť, čas jedného roku.

Návrh na obnovu konania môže podať potrestaný alebo jeho dedičia, návrh na obnovu konania pre priestupok urážky na cti aj urazený.

(1) O obnove konania rozhoduje národný výbor, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici.

(2) Ak možno očakávať, že bude povolená obnova v prospech potrestaného, odloží alebo preruší sa výkon trestu až do rozhodnutia o obnove.

(3) Proti rozhodnutiu, ktorým bola obnova povolená, možno sa odvolať až v odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré sa vydá v obnovenom konaní.

Ustanovenia tejto hlavy neplatia pre konanie blokové a pre podrobovacie konanie.