Na vojenské osoby z počtu mužstva a poddôstojníkov, ktorí sú príslušníkmi vojenských oddielov, pridelených na banské práce (ďalej len „príslušníci vojenských oddielov“), sa vzťahujú ustanovenia zákona zo dňa 15. apríla [1948, č. 99 Sb.] , o národnom poistení, pričom sa na právny pomer medzi nimi a banským národným podnikom, v ktorom konajú práce (ďalej len „podnik“), hľadí pre účely uvedeného zákona ako na pracovný pomer, a to s týmito odchýlkami:

(1) Ak utrpí vojenská osoba z povolania ako príslušník vojenského oddielu úraz, ktorý má za následok jej neschopnosť k vojenskej službe alebo jej smrť a ktorý treba považovať za pracovný úraz podľa zákona o národnom poistení, kladú sa odpočivné (zaopatrovacie) požitky, prislúchajúce jej z verejného penzijného zaopatrenia, na roveň dôchodku invalidnému, po prípade dôchodku starobnému (dôchodku vdovskému, družky alebo sirotskému podľa zákona o národnom poistení) a Ústredná národná poisťovňa k nim poskytuje zvýšenie podľa [§ 86] alebo podľa [§ 87, ods. 3 zákona o národnom poistení] .

(2) Podnik platí za osoby, uvedené v odseku 1, Ústrednej národnej poisťovni (príslušnej okresnej národnej poisťovni) jednopercentný úrazový príspevok.

Ustanovenia [§§ 1 až 3] platia obdobne pre vojenské osoby v nich uvedené, ktoré sú príslušníkmi vojenských oddielov, pridelených na konanie iných než banských prác na čas dlhší ako jeden mesiac.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. marca 1949; vykoná ho minister sociálnej starostlivosti po dohode s ministrom národnej obrany.